Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-1Er/351/2013

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Ak so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, proti povinnému: K., vedenej pod sp. zn. EX 15505/13, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.371,43 Eur istiny s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom spísaným vo forme zápisnice dňa 31.07.2013 v Exekútorskom úrade v Bratislave, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 2.371,43 Eur istiny s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 637,85 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 20.3.2013 JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, pod sp. zn. SR 10179/12. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14.08.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd dňa 21.08.2013 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5610 033883.

Dňa 06.06.2016 povinný doručil súdu podanie označené ako ,, návrh na zastavenie exekúcie" zo dňa 02.06.2016, ktorým žiada zastaviť exekúcie z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a nebola samostatne dojednaná v zmluve rozhodcovská doložka.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1992 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd opätovne preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v bode 4 dohody o uznaní záväzku a o úrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.10.2010. Z uvedenej dohody vyplýva, že ide o zmluvný formulár pripravený oprávneným, v ktorom je miesto na vyplnenie údajov o dlžníkovi, o pohľadávke a ktorého súčasť tvoria Zmluvné ustanovenia. Súčasťou dohody o uznaní záväzku je aj dohoda o úrade pohľadávky v splátkach ( ďalej len ,,splátkový kalendár"). Samotné uznanie dlhu a rozhodcovská doložka sú súčasťou Zmluvných ustanovení, ktoré sú na samostatnej strane dohody. Tieto Zmluvné ustanovenia sú vopred pripravené veriteľom a dlžník nemá možnosť do ich obsahu žiadnym spôsobom zasiahnuť. V prípade, ak chce dosiahnuť dohodu o zmene splatnosti dlhu, musí Zmluvné ustanovenia vrátane rozhodcovskej doložky prijať. Rozhodcovská doložka dáva právomoc rozhodovať v spore medzi účastníkmi jednému z dvoch rozhodcov dvoch rozhodcovských súdov vopred určených veriteľom.

Doložka je dojednaná ako nevýhradná. Jedným z rozhodcovských súdov je aj ten, ktorý vydal exekučný titul.

V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia.

Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci na návrh povinného preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú Dohodu o uznaní záväzku a o úrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.10.2010 a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v celom rozsahu.

Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade v splátkach ani z exekučného titulu nevyplýva, že by povinný bola v čase uznania záväzku podnikateľom, resp. FO- podnikateľom. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol zo zmluvy č. 1001717219 zo dňa 15.08.2007 s pôvodným veriteľom GE Money, a.s, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky.

Podľa § 243 d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého premetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januára2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach medzi oprávneným a povinným, t.j. ku dňu 29.10.2010) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/ EHSz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000,Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98).Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci ElisaMaría Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).

Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice93/13/ EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).

Súd opätovne posúdil predložený exekučný titul, oboznámil sa s rozhodcovskou doložkou a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) z dôvodu, že v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano GrupoEditorial rozhodcovská doložka v predmetnej Dohode bola neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez

riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Na základe toho súd v zmysle §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil.

Súd vychádzal z toho, že právny predchodca oprávneného GE Money a.s. a povinný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu č. 100171721 zo dňa 15.08.2007. Oprávnený uzavrel s predchodcom zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej zmluvou z postupcu na oprávneného. Oprávnený a povinný uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej povinný uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa záväzok uhradiť v súlade s dohodnutým splátkovým kalendárom.

Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29.10.2010 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ ponúkol povinnému ako dlžníkovi možnosť splácať pohľadávku v 48 mesačných splátkach, a to v takom prípade, ak uzná záväzok voči oprávnenému a ak pristúpi k rozhodcovskej doložke vopred pripravenej v dohode o uznaní dlhu. Z formuláru dohody nevyplýva, že by povinný mal vedomosť o tom, ako sa zmení jej postavenie v prípade uznania dlhu a v prípade pristúpenia k rozhodcovskej doložke.

Dohodu o uznaní záväzku je potrebné posudzovať ako súčasť právneho vzťahu, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Aj na obsah tejto dohody je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok dlžníkovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (tento záver je súdu známy z jeho činnosti v iných právnych veciach). Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Takáto dohoda je v zmysle § 53ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Súd musí v zmysle čl. 6 ods.1 citovanej smernice vyložiť vnútroštátne právo takým spôsobom, aby zabezpečil, aby takáto dohoda povinného nezaväzovala. Neplatnou je aj súčasť dohody - rozhodcovská doložka. Tá obsahuje vopred určený okruh rozhodcov, ktorých vybral veriteľ a z ktorých určil rozhodcu, ktorý v spore medzi ním a povinným rozhodoval. Dlžník, ktorý takúto dohodu podpíše, nemá možnosť ovplyvniť jej zmysel a obsah. Nemá teda možnosť vybrať si rozhodcu alebo rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní. Podpisom zmluvy sa dlžník vopred vzdáva práva na prejednanie svojho prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom, a to v takom prípade, ak začatie rozhodcovského konania iniciuje veriteľ. Takáto rozhodcovská doložka zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodca bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov, a ak sa rozhodne iniciovať proti spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, vylúči tým možnosť obrany spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní.

Exekučný súd zastáva právny názor, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu "obísť" konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Súd vychádza z toho, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ neindividuálnu rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, bez toho, aby uzavretie takej zmluvy sám inicioval, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné (§ 53 ods.

4Občianskeho zákonníka, aj § 39 Občianskeho zákonníka). Z rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by si jej uzavretie výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do podstatnej časti formulára obsahujúceho rozhodcovskú doložku zasahovať.

Keďže exekučný súd posúdil predloženú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný. (bližšie napr. rozh. NS SR sp.zn. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS ).

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška").

Vzhľadom k tomu, že si súdny exekútor náhradu trov konania neuplatnil, súd náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť odmietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší, alebo zmení.

V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje sa nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.