Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-30-2016.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/30/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, a otec U. Q., nar. XX.X.XXXX, na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou H. M., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Námestovo, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, v konaní o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/62/2016-12 zo dňa 18. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/62/2016-12 zo dňa 18. mája 2016 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením nariadil podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloletého X. Q. z osobnej starostlivosti matky a nariadil mu pobyt v Detskom domove, Detské centrum Ružomberok, Ul. K. Sidora č. 134, Ružomberok, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 6P/2/2016. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tu existuje naliehavá potreba rozhodnúť o odovzdaní maloletého do ústavnej starostlivosti, keďže matka sa o dieťa dlhodobo nevie postarať, zanedbáva jeho výchovu, nespolupracuje so školou, je nekritická, toleruje absencie maloletého na vyučovaní, čím ho utvrdzuje v nesprávnych návykoch, ktoré si maloletý osvojuje, a to vrátane nedostatočnej hygieny v domácnosti. Okresný súd vyjadril presvedčenie, že v detskom domove bude maloletý pod odborným a profesionálnym dozorom a bude mu zabezpečená odborná pomoc za účelom jeho diagnostiky. Súd obmedzil platnosť predbežného opatrenia do doby právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 6P/2/2016, v ktorej začala ex offo konanie o uložení výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine. V uvedenom konaní bolo nutné pristúpiť k predvedeniu matky políciou a pri jej výsluchu bolo potvrdené, že dlhodobo nezvláda výchovu maloletého, ktorý si osvojuje škodlivé návyky vo vedení záhaľčivého spôsobu života.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. Uviedla, že maloletý by mohol byť cez prázdniny doma a pokračovať v školskej dochádzke až v septembri. Maloletý si plní svoje školské povinnosti a ona je pripravená kontrolovať jeho dochádzku.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že matka v skutočnosti na dochádzku syna nedohliada. V júni maloletý vymeškal 65 hodín, z toho je 53 hodín neospravedlnených, teda v škole bol v danom mesiaci len dva dni. V školskom roku 2015/2016 mal neospravedlnených 320 hodín.
5. Otec sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP, § 395 ods. 2 CMP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení.
8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
10. V týchto súvislostiach považoval krajský súd doposiaľ získané dôkazy za postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia zverením dieťaťa do ústavnej starostlivosti tak, ako to učinil okresný súd (právny základ daného postupu je podľa súčasnej úpravy daný ustanovením § 367 CMP). Závažné nedostatky v správaní maloletého sa vyskytujú už dlhší čas, pričom podľa vyjadrení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo nie je matka spôsobila dostatočným spôsobom vplývať na maloletého pozitívne a s náležitou autoritou. Ak výchovu maloletého v minulosti nezvládli jeho rodičia (otec sa o syna dlhodobo nezaujíma a aktuálne nie je jeho pobyt známy) a dokonca aj uloženie dohľadu nad výchovou maloletého (rozsudok vydaný v konaní 5P/35/2011) sa minul svojím účinkom, potom bol krajský súd nútený konštatovať, že za daných okolnosti a pri zjednodušenom dokazovaní sa javí byť najvhodnejším práve pobyt maloletého v ústavnom zariadení, kde dieťaťu bude zaistená cielená starostlivosť v záujme riešenia jeho neuspokojivého správania.
11. Žiada sa zároveň dodať, že odvolací súd prihliadal pri svojom rozhodovaní na skutočnosť, že odňatie dieťaťa zo starostlivosti rodičov je posledným riešením a majú mu predchádzať opatrenia smerujúce k riadnemu plneniu povinností tak zo strany rodičov, ako aj zo strany maloletého dieťaťa. K uvedenému súd prvej inštancie náležite poukázal na nedostatočnú komunikáciu s matkou v inom súdnom konaní, na jej nie celkom efektívne výchovné pôsobenie, ktoré podľa zistených skutočností ostalo zjavne len vo verbálnej rovine. Z hľadiska podchytenia negatívnych prejavov u maloletého a ich zamedzovania bolo nevyhnutné riešiť situáciu neodkladným opatrením, ktoré je za daných okolností jediným možným účinným prostriedkom, keďže predchádzajúce snahy školy či úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nemali potrebný efekt.
12. K argumentácii matky vyjadrenej v podanom odvolaní krajský súd uvádza, že prijaté opatrenie nijako nesúvisí s otázkou, či má maloletý prázdniny alebo nie, ale je výrazom snahy riešiť jeho výchovné problémy. Odsúvanie problémov a ponechanie syna počas letných prázdnin bez primeraného edukatívneho dozoru by nebolo vzhľadom na zistené skutkové okolnosti veci správne. Ani odvolateľkou deklarované zlepšenie správanie syna nevzal krajský súd na zreteľ, keďže ona sama v konaní pred súdom prvej inštancie svojím prístupom potvrdila nedostatok disciplíny a spôsobilosti plniť požadované povinnosti. Ak aj tvrdila, že bude dohliadať na školskú dochádzku syna, uvedené bolo negované vyjadrením kolízneho opatrovníka k odvolaniu, ktorý potvrdil, že maloletý do školy nechodí.
13. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP).
Ak nebude povinnosť vyplývajúca z rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu dobrovoľne splnená, možno sa domáhať výkonu rozhodnutia postupom podľa § 370 a nasl. CMP na súde príslušnom podľa miesta bydliska maloletého.