Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-130-2022.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/130/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu
- Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, v zastúpení právne - Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému
- FRESH shop, s.r.o., Podzávoz 2715, 022 01 Čadca, IČO: 47 384 000, o zaplatenie 940,95 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Čadca č.k. 9C/75/2021-82 zo dňa 30. marca 2022 - čo do jeho časti o trovách konania, takto
rozhodol:
Platobný rozkaz okresného súdu v časti o trovách konania p o t v r d z u j e .
Platobný rozkaz okresného súdu v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 940,95 eur s príslušenstvom z o s t á v a nedotknutý.
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca - sudkyňou vydal platobný rozkaz v ktorom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 940,95 eur s príslušenstvom ( presne vyšpecifikovaným úrokom z omeškania). Zároveň žalovanému uložil povinnosť v rovnakej lehote zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 28,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 149,57 eur.
2. Proti platobnému rozkazu, čo do výroku o trovách konania uplatnil v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa v tejto časti domáhal zmeny, v rámci nej uložiť žalovanému povinnosť uhradiť aj trovy predžalobnej výzvy vo výške 61,74 eur s DPH, alternatívne, požaduje výrok o trovách konania zrušiť a v danej časti vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobca argumentuje tým, že „pokus o zmier“, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému, spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy. Osobitne poukazoval na novelizované ustanovenie § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (vrátane súvisiacej dôvodovej správy), podľa ktorého za samostatný úkon právnej služby sa považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Poukázal tiež na to, že Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny advokáta, preto sa nejedná vo vzťahu k označenej vyhláške o predpis vyššej právnej sily. Neobstojí tak nepriznanie odmeny len „jednoduchým odkazom“ na ust. § 251 CSP. Dáva do pozornosti, že v prípade prevzatia prípravy zastúpenia, či samotného podania žaloby ide o úkony vykonané pred začatím súdneho konania.
4. Svoje argumentácie obhajoval žalobca/ odvolateľ aj citáciou zo záverov rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných veciach. Hoc nesúhlasil so zaraďovaním odmeny za predžalobnú výzvu medzi príslušenstvo pohľadávky, doplnil, že okresný súd i z vlastnej iniciatívy mohol predmetnú časť trov
konania posúdiť ako príslušenstvo pohľadávky a uložiť žalovanému povinnosť (aj) jeho zaplatenia žalobcovi.
5. Strana žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu zostáva nedotknutá odvolaním nenapadnutá časť platobného rozkazu, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 940,95 eur s príslušenstvom a v preskúmavanej časti o trovách konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý platobný rozkaz potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. K otázke prípustnosti odvolania krajský súd uvádza, že v zmysle § 265 ods. 1 veta druhá CSP sa výrok o trovách konania platobného rozkazu považuje za uznesenie. Nadväzne z § 357 písm. m) CSP vyplýva oprávnenie predmetnú časť platobného rozkazu napadnúť odvolaním, pričom v dotknutom prípade (v podstate výnimočne) je súd povinný rozhodovať nielen o rozsahu nároku na náhradu trov konania, ale súčasne tiež o konkrétnej výške.
8. K rozhodnutiam iných odvolacích súdov v obdobných veciach z ktorých cituje odvolateľ je nutné uviesť, že v nich vyslovené závery nie sú pre súdy konajúce v prejednávanom prípade záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2, § 455 CSP). Zároveň tieto rozhodnutia nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP na rozdiel od dotknutých - pre konajúce súdy nezáväzných - rozhodnutí.
9. Krajský súd upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 642/2021 z 30.11.2021 (nižšie rozoberaný určujúci záver už bol - minimálne rámcovo ústavným súdom definovaný aj predtým, napr. v náleze ÚS SR sp.zn. I.ÚS 207/2019 z 26.09.2019) týkajúce sa obdobných právnych súvislostí. Nielenže sa konajúci odvolací súd s úvahami a závermi v ňom vyslovenými stotožňuje, ale ide o rozhodnutie, ktorým je v zmysle § 193 CSP veta druhá viazaný.
10. V zmysle označeného uznesenia je žiaduce uviesť, že podľa ústavného súdu tak zdôraznenie postavenia vyhlášky (č. 655/2004 Z.z.) v hierarchii právnych predpisov, ako aj predovšetkým vysvetlenie, že ustanovenia vyhlášky neupravujú obsah procesných právnych vzťahov medzi sporovými stranami v civilnom sporovom konaní, ale obsah hmotnoprávnych vzťahov medzi klientom a advokátom (keďže vyhláška vykonáva ustanovenia zákonných predpisov o advokácii a nie Civilný sporový poriadok), nepotrebuje žiaden ďalší komentár. To znamená, že zdôrazňovanie odvolateľom práve aktuálneho znenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (osobitne § 13a ods. 1 písm. d/), dokonca „na úkor“ určujúceho ust. § 251 CSP, je značne neopodstatnené.
11. Ako irelevantný ústavný súd vyhodnotil aj argument odkazujúci na iné vyhláškou odmeňované úkony právnej služby, ktoré síce časovo predchádzajú začatie súdneho konania, no súd i napriek tomu výdavky na ne vynaložené považuje za súčasť trov súdneho konania; na čo poukazuje i žalobca v odvolaní. V prípade podania samotnej žaloby na súd a tomuto procesnému úkonu sporovej strany predchádzajúce prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, prestavujú úkony právnej služby, ktoré samé o sebe bezprostredne vedú k začatiu konania, a teda majú za následok vznik procesnoprávnych vzťahov.
12. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že v otázke prevzatia a prípravy zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, ústavný súd poskytol aj širšiu úvahu a vysvetlenie, týkajúce sa i eventuality zastupovania výlučne s cieľom poskytovania právnej pomoci v pripravovanom súdnom konaní alebo zastupovania začatého v právnej veci s väčším časovým predstihom voči neskôr začatému konaniu v tej istej právnej veci; čo indikuje, že v momente ich realizácie neboli tieto úkony právnej služby motivované iniciovaním súdneho konania, ktorého potreba vznikla až neskôr.
13. Odvolaním napadnutá časť rozhodovania súdu o trovách konania bola súčasťou platobného rozkazu a v zmysle § 265 CSP uvedená forma súdneho rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že okresným súdom uvádzané odôvodnenie / argumentačné dôvody
nepriznania náhrady trov konania za „ predžalobnú výzvu“ v obsahovej časti poučenia platobného rozkazu, je prekročením procesno-právnou úpravou vymedzeného rámca poučovacej povinnosti súdu.
14. Neobstojí ani ďalšia požiadavka odvolateľa, aby okresný súd na základe princípu iura novit curia (súd pozná právo) - sumu zodpovedajúcu trovám spojeným s predžalobnou výzvou („pokusom o zmier“) pri jej neakceptácii v rámci náhrady trov konania, uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi ako súčasť príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O príslušenstve pohľadávky sa totiž rozhoduje v rámci meritórnej časti, následne je jednoznačné, že by išlo o prekročenie žalobného návrhu a prisúdenie viac, než čoho sa strana domáha, na ktorý postup však v súdenej veci chýba zákonný základ predpokladaný v § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
15. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné, krajský súd v preskúmavanej časti napadnutý platobný rozkaz potvrdil ako vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že strany nárok na ich náhradu nemajú. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní vôbec úspešný, preto mu nárok na náhradu jeho trov nevzniká, naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím prieskumom a v podstatne ani s vedeným odvolacím konaním nevznikli - § 251 CSP.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie p r í p u s t n é .