Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-191-2014.pdf
PDF · 108.16 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobkyne: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. H. XXX, Y. R., občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Hovan, Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanej v 1. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, Z., občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, žalovanému v 2. rade: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. R. XXX, Y. R., občan SR, žalovanej v 3. rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. R. XXX, Y. R., občan SR, právne zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2014 žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedeného Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, k. ú. a obec Y. R., a to:
- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra F. - par. č. XXX,
- pozemok registra F. - par. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- pozemok registra F. - Par. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2 , v celosti, patria do dedičstva po poručiteľke - U. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.X.XXXX. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že je potomkom - vnučkou U. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. U. P. mala dve deti - syna E. P., nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX a syna K. P., nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX. Syn E. P. mal manželku H. P., rod. F., nar. XX.X.XXXX, zomrelá XX.X.XXXX. Žalovaní v 1. až 3. rade sú deti E. P. a H. P.. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX tak ako ich žalobkyňa špecifikovala v žalobe, neboli poňaté do súpisu dedičstva po poručiteľke U. P., hoci ku dňu smrti poručiteľky predmetné nehnuteľnosti boli v jej vlastníctve. Nehnuteľnosti poručiteľka nadobudla jednak na základe listiny ONV v Poprade zo dňa 18.6.1954 a jednak dedením po svojom nebohom manželovi E. P. podľa rozhodnutia tunajšieho Štátneho notárstva D XXX/XX. Žalobkyňa poukazuje na to, že nehnuteľnosti boli zabraté štátom bez právneho dôvodu, čo sa realizovalo darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX spísanou na Štátnom notárstve pod č. N XXX/XX v Poprade. Predmetné nehnuteľnosti boli darované Československému štátu - ONV - finančný odbor Poprad. Poručiteľka darovaciu zmluvu uzatvorila v tiesni, v nepriaznivej situácii spôsobenej depresívnym stavom vyvolaným náhlou smrťou jej manžela E. P., tragickou smrťou jej syna K. P. ako aj nedostatkom finančných prostriedkov, fyzického zdravia a hrozbou vtedajšej štátnej správy. Tento úkon neurobila
poručiteľka slobodne a vážne. Vyššie uvedené nehnuteľnosti boli vrátené dohodou o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s ustanoveniami zák. č. XX/XXXX Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Vlastníctvo poručiteľky k predmetným nehnuteľnostiam je ku dňu smrti preukázané aj predmetnou dohodou. Žalobkyňa ako dedička po poručiteľke má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke a majú byť poňaté do súpisu dedičstva po nej. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na poňatie predmetných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľke, na ich prededenie a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníkov týchto nehnuteľností na LV č. XX, vedeného Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor pre k. ú. a obec Y. R..
2. Žalované v 1. a 3. rade sa k žalobe písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli žalobu žalobkyne v celom rozsahu zmietnuť, nakoľko nie je možné sa domáhať, vzhľadom na okolnosti prípadu, že vec patrí do dedičstva. To by bolo možné iba v prípade, ak by právna predchodkyňa účastníkov konania bola vlastníčkou nehnuteľnosti uvedenej v petite žaloby. Keďže však zomrela XX.X.XXXX a dohoda o vydaní veci bola zo dňa X.XX.XXXX, predmetné nehnuteľnosti nemôžu patriť do dedičstva po U. P.. Zároveň poukázali na to, že v prípade, ak by U. P. bola nažive a nepožiadala by o vydanie veci v rámci zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, v súčasnom konaní by sa žalobkyňa nemohla žalobou domáhať, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. U. P., nakoľko o vydanie veci sa mohlo požiadať len v určitom časovom období (§ 5 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách). Právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade poukázal na ich tvrdenie v konaní vedenom na OS Poprad pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde sa okrem iného uvádza, že vo vzťahu k určeniu, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XX k. ú. Y. R. uvádzame, že v danom prípade si žalobkyne nesprávne zamieňa dedičské konanie s konaním o mimosúdnych rehabilitáciách podľa zák. č. 87/1991/ Zb. Ustanovenie § 3 ods. 2 cit. zák. upravuje len okruch oprávnených osôb, ktoré boli oprávnené podať výzvu na vydanie veci, čo však automaticky nezakladá skutočnosť, že žalobkyňa bola v danom konaní opomenutým dedičom, na ktorého mala povinná osoba prihliadať. Právna predchodkyňa žalobkyne U. P. zomrela v roku XXXX. Podľa ustanovení, ktoré upravujú dedenie do masy dedičstva patrí všetko čo vlastnila U. P. ku dňu smrti. Ku dňu smrti však U. P. nevlastnila nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, k. ú. Y. R., nakoľko tieto darovala v roku XXXX. Z tohto pohľadu na dohodu o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej právne účiny nastali dňa XX.XX.XXXX, nemožno aplikovať ustanovenia S.. zák. upravujúceho dedenie. Ak teda žalobkyňa nepodala žiadosť na vydanie veci spoločne s ostatnými oprávnenými osobami, nemožno takouto žalobou navodiť stav, ktorý zákon č. 87/1991 Zb. nepredpokladá. Na základe uvedeného považovali predmetnú žalobu za nedôvodnú. V tomto smere poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo 919/2005.
3. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedené Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pre obec a kat. ú. Y. R. patria do dedičstva po neb. U. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Za nespornú skutočnosť v konaní považovala, že predmetné nehnuteľnosti právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla na základe listiny ONV v Poprade zo dňa XX.X.XXXX a jednak dedením po svojom neb. manželovi E. P. podľa rozhodnutia Štátneho notárstva č. XXX/XX. V r. XXXX boli predmetné nehnuteľnosti právnej predchodkyni žalobkyne odňaté štátom bez právneho dôvodu. Uvedené sa realizovalo darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Zo základných zásad občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe teda štátu nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostanú k nehnuteľnosti naďalej zachované vlastnícke práva toho subjektu, ktorý bol ich posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. Slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva, ak osoba nevyužila možnosť uplatniť svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podať žalobu, ktorou žiada určiť, teda deklarovať existenciu svojho vlastníckeho práva. Poukázala na súdnu prax napr. v rozhodnutiach sp. zn. IIIÚS 102/04, IIIÚS 178/06, IIÚS 231/09, IIÚS 468/2012 ako aj napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 205/2009, uzn. NS SR sp. zn. 4Cdo 48/2013, z ktorých má jednoznačne vyplývať, že reštitučné predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby uľahčili jeho obnovu. Ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, oprávnená osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku. Ak E. P. a H. P. boli oprávnenými osobami, boli týmito osobami z dôvodu, že vec patrila U. P.. Žalobkyňa v čase, keď sa žiadalo a určoval sa okruh oprávnených osôb bola maloletou a bola v pestúnskej starostlivosti E. a H. P.. V dohode o vydaní veci E. a H. P. uviedli, že niet ďalších oprávnených osôb, čo nebola pravda. Má za to, že si boli vedomí,
že ďalšia oprávnená osoba existuje a že je to žalobkyňa a ako neplnoletá si nemôže sama uplatniť nárok v zmysle reštitučných predpisov a ako jej pestúni boli povinní chrániť jej práva. Právny nástupca oprávnenej osoby sa môže s poukázaním na súdnu prax domáhať ochrany vlastníckeho práva, a to aj formou určenia vlastníckeho práva jeho predchodcu ku dňu jeho smrti, a to aj v tom prípade ak mohla žiadať o vydanie podľa reštitučných predpisov. Navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu a zaviazať žalovaných na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
4. Právny zástupca žalovaných 1. a 3. na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na ich písomné vyjadrenie. V rámci reštitučného nároku sa stal vlastníkom nehnuteľností E. P. a H. P., a preto nie je možné sa v tomto konaní domáhať, že vec patrí do dedičstva po U. P., kedy si oprávnené osoby v zmysle § 3 ods. 1 zákona mimosúdnych rehabilitáciách uplatnili nárok na vydanie veci. Ak existovalo viacero oprávnených osôb a nárok na vydanie veci si uplatnili len niektoré z nich, vo vzťahu k osobám, ktoré si nárok neuplatnili, prirástol podiel na veci osobám, ktoré si včas tento nárok uplatnili. J. na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 119/2005. Právnu argumentáciu, ktorá odznela od právnej zástupkyne žalobkyne, možno uplatnil len vtedy, keď by sa nárok nebol uplatnil podľa reštitučných predpisov. Keďže právny predchodca žalovaných po smrti svojej matky U. P. si uplatnil reštitučný nárok na vrátenie nehnuteľností, nie je možné v tomto konaní takémuto návrhu vyhovieť jednak z dôvodu, že ku dňu smrti U. P., táto nebola vlastníkov nehnuteľností a jednak, že na vrátenie sa uplatnil špeciálny predpis. Rozhodnutia, na ktoré poukázala právna zástupkyňa žalobkyne boli prekonané rozhodnutím III ÚS 177/2013, kde Ústavný súd SR uviedol, že po uplynutí reštitučných lehôt nie je možné uplatniť všeobecnú vlastnícku žalobu podľa predpisov občianskeho práva. V tomto prípade však reštitúcia uplatnená bola. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, ktorí boli prítomní na pojednávaní sa k predmetnej veci nevyjadrili. Právne posúdenie ponechali na právnej argumentácii právneho zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to výpis LV č. XX, rodný list žalobkyne, rodný list a úmrtný list K. P., notárska zápisnica č. N XXX/XX, Nz XXX/XX, dohoda o vydaní veci z XX.XX.XXXX, rozsudok OS Poprad vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX, rozsudok KS Prešov vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX, pripojeným dedičským spisom OS Poprad sp. zn. XC/XXX/XXXX, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa ako aj žalovaní sú potomkami - vnúčatá U. P., rod. E., zomrelej XX.X.XXXX, kedy U. P. mala dve deti - syna E. P., ktorý zomrel XX.X.XXXX a K. P., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Na Štátnom notárske v Poprade bola dňa XX.XX.XXXX spísaná notárska zápisnica č. N XXX/XX, Nz XXX/XX, a to darovacia zmluva, ktorou Emília P., rod. E. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. Y. R., parc. č. XXX, dom č. súp. XXX, dvor o výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2 v celosti, ktoré nadobudla jednak na základe prídelovej listiny zo dňa XX.X.XXXX a jednak na základe dedenia po svojom neb. manželovi podľa rozhodnutia Štátneho notárstva č. D XXX/XX darovala Československému štátu zastúpenému Okresným národným výborom, finančný odbor v Poprade. Dňa XX.XX.XXXX bola spísaná dohoda o vydaní veci uzavretá podľa zák. č XX/XXXX Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, kedy oprávneným osobám Jánovi P. a H. P., rod. F. boli vydané nehnuteľnosti, ktoré pôvodne poručiteľka U. P. darovala Československému štátu. Z rozhodnutia OS Poprad sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že na Okresnom súde Poprad sa viedlo vo veci sp. zn. XXD/XXX/XXXX konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky U. P.. Uvedené konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 19.4.2006, kde okrem iného ako neopomenuteľná dedička zo zákona s poukazom na ust. § 479 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy právom nebohého syna poručiteľky K. P., vnučka poručiteľky C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Y. R. v podiele 1-ine. Účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní tak, že aktíva dedičstva nadobúda H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, Y. R. zo závetu v celosti bez povinnosti vyplatiť dedičov C. P., C. Y., K. P. a H. P.. Osvedčenie o dedičstve sa týkalo aktív - LV č. XXX k. ú. Y. R., LV č. XXX k. ú. X. L., LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a ďalších nehnuteľností, ktoré sú zapísané v osvedčení o dedičstve XXD/ XXX/XXXX-XX na strane 3. C. P. splnomocnila H. P., rod. F. na zastupovanie pri prejednávaní dedičstva po neb. U. P., rod. E., plná moc zo dňa XX.X.XXXX. Súd z dedičského spisu sp. zn. XD/XXX/XXXX po neb. H. P., zomrelej dňa XX.X.XXXX mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bolo dedičské konanie ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, kde ako dedičia zo zákona C. Y., A.. H. P. a K. P. nadobudli na základe uzavretej dohody aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.
7. Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je uvedená ale ide o žalobu podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Rozhodnutie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľke, nenahrádza konanie o dedičstve podľa ust. §§ 175a a nasl. O.s.p., pričom samotné prejednanie dedičstva po poručiteľke v dedičskom konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým konaním nemohlo v tejto veci odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému predmetu konania, ktorý je predmetom aj tohto konania medzi poručiteľkinými dedičmi.
8. Žaloba o určenie práva (a takou je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva podľa § 126 Obč. zákonníka v spojení s § 80 písm.c/ O.s.p.) bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej zneužitiu. Vyžaduje sa istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia.
9. Súd ako predbežnú otázku skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na takejto určovacej žalobe. Takýto naliehavý právny záujem je zásadne vždy daný v prípade ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a súčasne ak právne postavenie žalobkyne by bolo bez takého určenia neisté. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa sa nemôže domáhať priamo svojho nároku na dedičský podiel po poručiteľke U. P.. V konaní pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou, pričom táto žaloba bola zamietnutá pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím F. súdu Prešov.
10. Je zrejmé, že určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie predmetných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľke U. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka tejto nehnuteľnosti na liste vlastníctva, samozrejme až po preskúmaní nároku žalobkyne po vecnej stránke a následnému potvrdeniu opodstatnenosti tohto nároku rozhodnutím súdu, ktoré dedičstvo musí byť následne prejednané príslušným dedičským súdom. Vzhľadom k takémuto záveru je preto na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
11. Je potrebné zohľadniť, že výrok rozsudku, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľke plne rešpektuje úpravu zakotvenú v ust. § 137 písm. c/ CSP, t. j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa ust. § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Iné je, že ust. § 217 ods. 1 CSP sa netýka hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností viažu na určitý okamih.
12. Podľa ustálenej judikatúry je žalobný návrh o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva určovacím návrhom podľa ust. § 137 písm. c) CSP, ktorý nenahrádza samotné dedičské konanie. Na podklade meritórneho rozsudku, ktorým súd určí, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, možno iniciovať konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľovi podľa ust. § 211 CSP. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva musia ako strany sporu vystupovať všetci potenciálni dedičia, teda rozhodnutie súdu musí všetkých týchto dedičov zaväzovať, a to bez ohľadu na to, v akej procesnej strane v konaní vystupujú, pričom dedičia ako právni nástupcovia poručiteľa nemusia vystupovať len na jednej procesnej strane, keď nejde v tomto konaní
o také procesné spoločenstvo účastníkov, ktoré by vyžadovalo, aby potenciálni dedičia vystupovali len na strane žalobcov.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/20160101> zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách ak osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/87/20160101>, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/20160101>, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol časť dedičstva, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti veci, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania podľa § 6 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/20160101>, je oprávnený iba k tejto veci, c) deti a manžel osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/20160101>, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/87/20160101>, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho potomci, a ak niektorý z nich zomrel, jeho deti, d) rodičia osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/20160101>, e) súrodenci osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/87/20160101>, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnené jeho deti.
13. V danom prípade predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva. Ide o nehnuteľnosti v k. ú. Y. R., ktoré právni predchodcovia žalovaných E. P. a H. P. nadobudli na základe dohody o vydaní veci uzavretej podľa ustanovení zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách dňa XX.XX.XXXX (pozri č. l. 9 - 12 súdneho spisu). Podľa odôvodnenia v tejto dohode Ján P. a H. P. mali postavenie oprávneným osôb v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 87/1991 Zb., čo preukázali závetom pôvodnej vlastníčky U. P. zo dňa XX.X.XXXX, ktorým ich určila za závetných dedičov na nadobudnutie celého dedičstva a ktorý závet bol predložený v dedičskom konaní po poručiteľke - pôvodnej vlastníčke. Citované ustanovenie § 3 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. upravuje okruh oprávnených osôb, upravuje však aj ich poradie. Zaradenie oprávnených osôb do skupín znamená, že ak existujú osoby uvedené pod písmenom a), nemôžu nárok úspešne uplatňovať osoby uvedené pod písmenami b) až e), ak osoby uvedené pod písmenom a) svoj nárok uplatnili. Žalobkyňa, tak ako vyplýva z obsahu žaloby, svoje postavenie oprávnenej osoby odvodzuje od toho, že je dcérou syna U. P., K. P., a teda je oprávnenou osobou podľa ust. § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 87/1991 Zb. Táto situácia tak vylučuje, aby žalobkyni mohol vzniknúť nárok na vydanie nehnuteľností. Stalo by sa tak iba vtedy, ak by si oprávnené osoby v poradí pred ňou nárok neuplatnili. Z uvedeného vyplýva, že aj keď bola v čase uplatnenia reštitučného nároku E. a H. P. žalobkyňa maloletá, nevznikol jej ako oprávnenej osobe nárok na vydanie, keďže si nárok na vydanie veci v zmysle reštitučných predpisov uplatnili osoby uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 87/1991 Zb.. Možno súhlasiť s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade súvisiacou s tým, že ak nepodajú všetky oprávnené osoby výzvu na vydanie veci v lehote, ktorá je stanovená reštitučnými predpismi, prináleží právo na vydanie veci v celom rozsahu zostávajúcej oprávnenej osobe z príslušnej skupiny, pokiaľ včas podala výzvu na vydanie veci a k ďalším oprávneným osobám, ktoré výzvu nepodali, sa neprihliada, čo znamená, že podiel ostatných oprávnených osôb, ktoré neuplatnili svoj nárok, prirastie ostatným oprávneným, ktorý si uplatnili nárok na vydanie veci, čo sa však na predmetné konanie nevzťahuje z dôvodov uvedených vyššie v tomto odseku odôvodnenia rozsudku.
14. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. V predmetnom konaní mali plný úspech žalovaní, žalobkyňa, ktorej žaloba bola zamietnutá, úspech nemala, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným a o výške priznanej náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle nižšie citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.