Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/70/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Ryanta prejednal na verejnom zasadnutí konanom 26.07.2016 odvolanie obžalovanej B. U. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 12.04.2016, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej B. U., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bola obžalovaná B. U. uznaná za vinnú z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený a bola jej určená skúšobná doba v trvaní 14 mesiacov a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. jej bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podala odvolanie obžalovaná, ktoré následne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch v podstate argumentovala, že skutky, ktoré sú jej kladené za vinu nespáchala. Síce s poškodenou telefonovala, ale z jej strany išlo o verbálny prejav, ktorý nemohol vzbudiť u poškodenej nebezpečenstvo. Vyhrážanie totiž musí vzbudzovať dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu z vyhrážania. V posudzovanom prípade je závažnosť prečinu a pohnútka malá.

Na základe uvedeného obžalovaná navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanú podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodí.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovanú podaná, vrátane preverenia jej obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s

ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovanej, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovanej a tým aj pre posúdenie jeho konania ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovanej. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovedí poškodenej a svedkov okresným súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené.

I keď obžalovaná popierala spáchanie činu, opak bol objektívne preukázaný výpoveďami poškodenej, svedkov H. L., D. I., M. V., G.. D. V. a Y. T., obsah ktorých je podrobne rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku. Znalkyne z odvetvia psychiatrie konštatovali, že u obžalovanej ide o začínajúce štádium závislosti od alkoholu a príčinou jej správania sa voči poškodenej je zrejme aj žiarlivosť.

Konanie obžalovanej okresný súd správne potom posúdil ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., pretože preukázateľne sa vyhrážala smrťou inému takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Treba zdôrazniť, že pri uvedenom trestnom čine nie je rozhodujúce ako páchateľ vníma, resp. pociťuje a akú vážnosť vyhrážkam adresovaným poškodenému prikladá, ale podstatné je, akou subjektívne pociťuje ujmu ten, ktorému vyhrážka smerujem. Opakované telefonické vyhrážky usmrtením aj dieťaťa, rozhodne nemožno považovať za menej závažné konanie, resp. „malé“.

Okresný súd pri svojom rozhodovaní o treste za takto zistenú vinu, vychádzal zo všetkých okolností, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a splnenia jeho účelu.

Uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov v rámci trestnej sadzby - až 1 rok, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov tak odvolací súd považuje za zákonný a primeraný. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaná doposiaľ súdne trestná nebola, ani priestupkovo. Keďže aj výrok o uložení ochrannej liečby zodpovedá stavu veci a zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.