Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-280-2015.pdf
PDF · 84.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/280/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v spore žalobkyne : Obec Rozhanovce, SNP 48, Rozhanovce, IČO: 00 324 655, zastúpená JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, proti žalovanému S. U., bytom v Q., E. X, v konaní o 3.142,09 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 13Ro 965/2014-15 zo dňa 29.5.2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) uznesením č.k. 13Co 965/2014-15 zo dňa 29.5.2015 zastavil konanie (o zaplatenie 3.142,09 € s príslušenstvom) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2.O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj zákon o súdnych poplatkoch) z dôvodu nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v súdom určenej lehote, resp. ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa 5.2.2015, ktorá bola doručená jej právnemu zástupcovi dňa 13.2.2015, a to vo výške 188,50 € podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku doručila žalobkyňa súdu oznámenie, v zmysle ktorého je ako obec oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, pretože ide o konanie vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, lebo chráni majetok obce v tomto konaní, ktorý slúži na uspokojovanie potrieb obyvateľov obce. Povinnosť chrániť majetok obce jej pritom vyplýva z ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
3.Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch konštatoval, že citované zákonné ustanovenie neposkytuje obciam všeobecné oslobodenie od súdnych poplatkov vo všetkých konaniach, ale len vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, ktoré pojmy zákon bližšie nedefinuje. Aplikujúc ustanovenia §§ 1 ods. 2 prvej vety, 4 ods. 3 a 8 ods. 4 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení uzavrel, že obec celú svoju činnosť vykonáva v obecnom záujme. Ak by malo byť uvedené kritérium použité aj pri zisťovaní, či je splnená podmienka pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, bolo by treba dospieť k záveru, že predmetom každého konania, ktorého účastníkom je obec, je vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Úmyslom zákonodarcu alebo nebolo priznať obciam všeobecné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov.
4.V prejednávanej veci predmetom konania je pohľadávka, ktorá vznikla zo záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným pri nájme obecného bytu. Jedná sa teda o záväzkový vzťah obce, ktorým bol sledovaný cieľ smerujúci k rozvoju obce, ale nevznikol pri priamom zabezpečovaní verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu, ani v bezprostrednej súvislosti s ním, a preto nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobkyne v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch.
5.Vzhľadom na vyššie uvedené za situácie, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok zo žaloby ani do rozhodnutia súdu nezaplatila, súd konanie zastavil.
6.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
7.Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietala aplikáciu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obdo 27/2002 v prejednávanej veci, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, pretože v citovanom uznesení najvyššieho súdu išlo o odlišný skutkový stav veci. Išlo totiž o pohľadávku, ktorá vznikla predajom nehnuteľnosti a následne táto bola postúpená na obec. V tomto prípade nemožno hovoriť o uplatňovaní nároku vo veci verejného a spoločensky prospešného záujmu. V prejednávanej veci však pohľadávka obce vznikla pri prenajímaní obecného bytu, pričom príjem z neho slúži na zabezpečovanie potrieb obyvateľov obce. Nejde o tzv. inú činnosť obce, ale o konanie vo verejnom záujme. Prenajímanie obecných bytov, ako aj platby za užívanie týchto bytov, sú typickou činnosťou obce, vykonávanej v záujme jej obyvateľov, a teda ide o vec verejného a spoločensky prospešného záujmu. Poukázala tiež na § 7 ods. 1, 2 zákona 138/1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorého obce sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Chrániť majetok obce je teda konaním vo verejnom záujme, a preto v prejednávanej veci žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov, z ktorého dôvodu súd nesprávne rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) v rozsahu danom ust. §§ 379 a 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., v C.s.p. odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
9.Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
10.Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
11.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobkyňa v prejednávanej veci nie je oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože v prejednávanej veci nejde o konanie vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.
12.V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sú od poplatku oslobodené obce v konaniach vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.
13.Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obciam nie je priznané všeobecné oslobodenie ako subjektu vo všetkých konaniach, ale len vo vymedzených veciach, ktoré možno považovať za veci verejného a spoločensky prospešného záujmu. Tento pojem zákon nedefinuje, a preto je povinnosťou súdu v každom jednotlivom prípade skúmať, či predmet konania možno označiť za takúto vec.
14.V prejednávanej veci predmetom konania je pohľadávka zo záväzkového vzťahu (nájomného vzťahu), ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb, lebo prenajímanie bytov nemožno vo všeobecnosti označiť za zabezpečovanie verejných potrieb či spoločensky prospešného záujmu, ani s ním bezprostredne nesúvisí, hoci ide o uspokojovanie potrieb obyvateľov obce, teda nepochybne o obecný záujem.
15.Ako uviedol súd prvého stupňa, činnosť obce vo všeobecnosti smeruje k uspokojovaniu obecných potrieb a je vykonávaná v obecnom záujme, avšak toto kritérium nie je použité v § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch pre účely oslobodenia obce od súdnych poplatkov. V takomto prípade by totiž obec bola vo všetkých konaniach z titulu svojho postavenia oslobodená od súdnych poplatkov.
16.V zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
17.V zmysle ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba.
18.Podľa § 4 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania.
19.V zmysle ust. § 8 ods. 4 citovaného zákona majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.
20.V zmysle § 8 ods. 5 citovaného zákona majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.
21.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že výkon samosprávy obce nie je totožný s pojmom zabezpečovania verejných potrieb.
22.Uspokojovanie bytových potrieb obyvateľov obce formou prenajímania obecných bytov je plnením úloh obce - starostlivosť o potreby obyvateľov obce, a teda výkonom samosprávy v zmysle cit. ust. § 1 ods. 2 zákona 369/1990 Zb. v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 a 3 citovaného zákona.
23.Aj keď sa jedná o výkon samosprávy obce, pretože prenájom bytov a s tým súvisiaca ochrana majetku obce aj formou uplatňovania pohľadávok vzniknutých z nájomných vzťahov nepochybne je plnením úloh obce, nejde o plnenie takých úloh, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb.
24.Byty vo vlastníctve obce nie sú majetkom obce, ktorý slúži na verejné účely (ako napr. miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), nie sú verejne prístupné a verejne používateľné. Slúžia na uspokojovanie potrieb iba jednotlivcov, obyvateľov obce, nie však verejnosti. Prenajímanie bytov teda nie je použitím majetku na verejné účely a uplatňovanie práv zo záväzkov vzniknutých v súvislosti s prenajímaním obecných bytov preto nemožno považovať za konanie vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.
25.Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že záväzkový vzťah žalobkyne so žalovaným nevznikol pri priamom zabezpečovaní verejných potrieb či spoločensky prospešného záujmu, ani v bezprostrednej súvislosti s ním, preto ani uplatnenie pohľadávky z tohto záväzku nemožno subsumovať pod pojem konania vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona 71/1992 Zb.
26.Závery súdu prvej inštancie vychádzajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obdo 27/02, tieto boli správne aplikované na prejednávanú vec a ani odvolací súd nemal dôvod od týchto záverov sa odchýliť.
27.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je oslobodená od súdnych poplatkov, podaním žaloby jej vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok v súdom určenej výške a keďže túto svoju povinnosť si nesplnila ani v dodatočne určenej lehote vo výzve súdu prvej inštancie a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
28.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
29.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).