Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-137-2014.pdf
PDF · 125.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: P. N., bytom H. ul. XXXX, N., právne zastúpený Advokátska kancelária, Mgr. Dana Hanková, so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, IČO: 42 122 899, proti žalovanému: Súkromná detektívna kancelária R.S. NÁDEJ s.r.o., so sídlom Nitra, Škultétyho 20, právne zastúpený JUDr. Ivan Drdoš, advokát so sídlom Nitra, Párovská č. 26, o zaplatenie sumy vo výške 978,34 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 836,10 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 1.12.2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva celá náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 978,34 eur s príslušenstvom pričom v žalobe uviedol, že dňa 01.08.2012 som so žalovaným uzavrel dodatok č. 1 k už uzavretej pracovnej zmluve. U žalovaného pracoval ako pracovník fyzickej ochrany. Od zamestnávateľa však dňa 30.08.2012 obdržal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom však išlo o hromadné prepúšťanie zo strany žalovaného. Žalovaný však pri hromadnom prepúšťaní nedodržal postup stanovený príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Toto pochybenie v konečnom dôsledku konštatoval aj Inšpektorát práce Nitra, ktorý vo svojej odpovedi uviedol, že žalovaný sa dopustil viacerých pochybení, a to predovšetkým porušil ustanovenia § 73 ods. 2, ods. 3, ods. 4 .. a) a písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP"). Nakoľko žalovaný porušil ustanovenia Zákonníka práca, má v zmysle § 73 ods. 8 ZP nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134 ZP. V zmysle ustanovení § 134 ZP výška dvojnásobku priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu (rozhodujúcim obdobím pre určenie výšky priemerného mesačného zárobku bolo obdobie júl až september 2012, kde hrubá mzda za mesiac júl predstavuje sumu 422.98,- EUR, za mesiac august sumu 557,60,- EUR a za mesiac september sumu 486,95,- EUR, teda spolu 1 467.53,- EUR. Z tohto dôvodu preto priemerná mesačná mzda za rozhodujúce obdobie predstavuje sumu 489,17,- EUR x 2 mesiace = 978,34.- EUR.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.08.2012 ,výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 30.08.2012 ,výplatné pásky za rozhodujúce obdobie a informatívny výpis z obchodného registra Okresného súdu Nitra .
3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4./ Súd vo veci vydal dňa 27.06.2013 platobný rozkaz č. k.X./ / XXX/XXXX - XX, voči ktorému žalovaný podal odpor a súd vo veci vytýčil termín pojednávania.
5./ Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava sa písomne podaného návrhu, ktorý bol súdu doručený s tým, že majú za to, že žalobca má nárok na vyplatenie sumy 978,34 eur z dôvodu porušenia ustanovení Zákonníka práce pri hromadnom prepúšťaní. O hromadné prepúšťaniu ide aj z toho dôvodu, že v čase k 31.8. žalovaný rozviazal pracovný pomer s 13-timi zamestnancami, v podstate túto skutočnosť, že bude rozviazaný pomer s 13-timi zamestnancami uvádza aj v písomnej výpovedi doručenej žalobcovi a taktiež túto skutočnosť v podstate vedia potvrdiť aj bývalí zamestnanci žalovaného. K hromadnému prepúšťaniu ide aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom odpore tvrdil, že nedošlo k hromadnému prepúšťaniu nemohlo, nakoľko so 4 zamestnancami ukončil pracovný pomer formou dohody o skončení pracovného pomeru. Podľa smernice ES číslo 98/59, kde sa v oddiely 1, v článku 1, odsek 1, písmeno a) a b) uvádza, že pre určenie rozhodujúceho počtu zamestnancov svedčiacich o tom, či došlo k hromadnému prepúšťaniu možno považovať i ďalšie formy skončenia pracovného pomeru. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď žalovaný ukončil pracovný pomer 4 zamestnancami formou dohody, počíta sa aj takéto skončenie pracovného pomeru do celkového počtu zamestnancov, ktorí boli v tom čase hromadne prepustení. Trvá na tom, že prepustených v tomto čase bolo 13 zamestnancov a preto ide hromadné prepúšťanie. A keďže ide o hromadné prepúšťanie, žalovaný sa dopustil porušenia zákonom stanoveného postupu pri takomto hromadnom prepúšťaní, konkrétne § 73 odsek 2, odsek 3. odsek 4 a odsek 6 Zákonníku práce a v zmysle § 73 ods. 8 Zákonníka práce s použitím § 134 ZP vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku. Taktiež si v tomto prípade uplatňujú aj úroky z omeškania, počnúc od 01.12.2012 až do zaplatenia
6./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval od 1.10.2004 nepretržite a nakoľko dostal výpoveď dňa 31.8.2012, musel zostať u zamestnávateľa do 30.11.2012. Výpoveď dostal podľa zákonného ustanovenia 63 ods. 1 b) Zákonníka práce, nakoľko sa stal pre spoločnosť nadbytočný, pričom je uvedené vo výpovedi, že konateľ spoločnosti s účinnosťou od 28.8.2012 prijal organizačnú zmenu, ktorá spočíva v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v spoločnosti na základe ktorej bolo zrušených 13 pracovných miest v druhu práce pracovník fyzickej ochrany a pátrania. Táto zmena sa týkala zamestnancov, ktorí zabezpečovali ochranu objektu Priemyselný park Štúrovo, Továrenská 1, Štúrovo. Po skončení pracovného pomeru nezostal naďalej pracovať u žalovaného, výpoveď mu bola doručená 31.8.2012 o 18,30 hod. a on spolu s ostatnými kolegami na túto výpoveď nemohol reagovať. Pracovný pomer u žalovaného ukončil uplynutím výpovednej doby, vtedy platil zákon a to § 76 ods. 2 podľa ktorého mal nárok na odstupné po dobu 3 mesiacov v určitej výške. Keď obdržal výpoveď, nemal šancu hneď reagovať, na druhý deň vyhľadal úrad práce, kde ukázal výpoveď a tam mu naznačili, že podľa nich pravdepodobne ide o hromadné prepúšťanie a im nikto nič neoznámil a navrhli mu, aby dal podnet na Inšpektorát práce v Nitre a z Inšpektorátu práce dostal odpoveď, že došlo k hromadnému prepúšťaniu ako aj to, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil § 73 ods. 2 Zákonníka práce a § 73 ods. 3 Zákonníka práce, ods. 4, 6 Zákonníka práce a podľa Inšpektorátu práce mal nárok na náhradu mzdy vo výške dvojnásobku priemernej mzdy podľa § 131 Zákonníka práce. V novembri 2012 sa obrátil na žalovaného ako zamestnávateľa a žiadal, aby mu boli tieto náhrady mzdy vyplatené avšak zamestnávateľ nato nereagoval, reagoval až keď bol vyzvaný zo strany jeho právnej zástupkyne. Ďalej uviedol, že uzatvoril novú pracovnú zmluvu, Priemyselný park vyhlásil výberové konanie a bol prijatý do novovytvorenej firmy na základe platne uzavretej pracovnej zmluvy. Z pôvodnej firmy tam prešlo 8 zamestnancov a nemá vedomosť, že by tam prešli na základe nejakej dohody ale prešli tam na základe riadne uzavretej pracovnej zmluvy. Ďalej uviedol, že na základe súkromného rozhovoru s riaditeľom Priemyselného parku zistil a bolo mu to z jeho strany aj potvrdené, že nebola uzavretá žiadna dohoda o prechode zamestnancov do Priemyselného parku tak, ako to uviedol odporca. Žalobca uviedol, že k novému zamestnávateľovi sa
dostal tým spôsobom, že požiadal písomne o prijatie do pracovného pomeru a nie je pravdou, že by žalovaný vybavoval všetky náležitosti, do Priemyselného parku bol prijatý ako nový zamestnanec.
7./ Žalovaný A. B., konateľ spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že konateľom spoločnosti je od júla 2014. V mesiacoch august až október došlo k tomu, že táto firma Priemyselný park Štúrovo riešila situáciu tak, že vypovedala zmluvu so Súkromnou detektívnou kanceláriou o stráženie týchto priestorov a rozhodla sa zabezpečiť túto činnosť vlastnou strážnou službou. Spoločnosť Súkromná detektívna kancelária svojich zamestnancov riadne školí o všetkých bezpečnostných predpisoch, venuje sa im a sú to veľké prostriedky k tomu, aby tú prácu mohli odborne vykonávať. V tomto prípade žalobca ako aj ostatní zamestnanci, ktorí dostali výpovede z dôvodu § 63, odsek 1 písm. b) Zp. jednalo sa o formálnu vec, nakoľko už v tom čase bolo jasne dané a dohodnuté, že títo pracovníci prejdú dňom skončenia pracovného pomeru na to isté pracovisko. To znamená, prezlečú si novú uniformu, ktorú im dá nový resp. ten istý zamestnávateľ a spíše novú pracovnú zmluvu, čo je pochopiteľné. To, že je v novej zmluve napísaná skúšobná doba, to sú formálne veci, ktoré musia byť napísané jednoznačne v novej pracovnej zmluve. Žalobca, ako aj ostatní pracovníci, ktorých sa to týkalo nemali narušenú právne istoty, nemuseli sa nahlasovať na Úrade práce ako nezamestnaní, nakoľko to bolo zrejmé, akonáhle im bola doručená výpoveď z pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že sa jednalo len o formálne prepustenie zamestnancov, nakoľko inak to nemohlo byť riešiteľné. Nový zamestnávateľ prevzal týchto zamestnancov. Prepúšťaným zamestnancom nebolo ponúknuté iné pracovné miesto z ich strany, nakoľko bolo zrejmé, že zostávajú na svojom výkone práce, na tom istom mieste, len pod iným zamestnávateľom. Z toho titulu im neboli ponúkané ani z ich strany práce, nevie, či im to bolo dané písomne, ale bolo to zamestnancom zrejmé, že prechádzajú. Ďalej uviedol, že má za to, že nie je podstatné, či bol naplnený inštitút hromadného prepúšťania, vyslovuje svoj súkromný názor, že nedošlo k riadnemu zadokumentovaniu celého procesu tak, aby to bolo vierohodné, myslí si, že sa jednalo len o prevzatie záväzkov novou firmou, ktorá nastúpi po Súkromnej detektívnej kancelárii R.S. NÁDEJ, de facto nedochádzalo k ukončeniu pomeru pracovného nakoľko výkon práce a podmienky práce tak isto aj mzdové podmienky boli takmer totožné.
8./ Spoločník spoločnosti žalovanéhoXXXr uviedol, že v tom čase mali okolo 70 až 80 pracovníkov, nevie sa vyjadriť presne, strážili objekty, strážili aj Priemyselný park, avšak sa rozprával s riaditeľom tejto spoločnosti a tí mu naznačovali, že by radi urobili vlastnú ochranu, teda licenciu na vlastnú ochranu. Niekoľkokrát s nimi rokoval, prebrali viacej možností, že keby mali vlastnú ochranu, čo by sa stalo s týmito zamestnancami, ktorí boli zamestnaní v Súkromnej detektívnej spoločnosti NÁDEJ, načo mu bolo povedané, že môžu urobiť dohodu tak, že ľudia, že ktorí tam vydržia do 31.12.2012, že si ich potom prevezmú do svojho stavu. Vzhľadom na to, že jeho zamestnanci boli na túto prácu zaškolení, došlo k dohode medzi ich firmou a Priemyselným parkom o prevzatí týchto zamestnancov a má za to, že sa to týkalo 11- stich zamestnancov. Deviati zamestnanci mali 3 -mesačné výpovede a dvaja mali 2-mesačné výpovede. Keď dávali výpovede týmto 11-stim zamestnancom, všetci zamestnanci s týmito výpoveďami súhlasili, pretože sa im povedalo, že nestratia zamestnanie nakoľko si ich nová firma prevezme. Dvaja zamestnanci mali 2-mesačnú výpoveď. Nový majiteľ, ktorý mal licenciu na vlastnú ochranu priebežne počas tejto doby s jeho zamestnancami už rokoval, od všetkých si zobrali miery na uniformy a vie, že mali predbežne podpísané zmluvy skôr, než skončili uňho. Je pravdou, že títo zamestnanci sa v jeho firme stali nadbytoční, ale bolo im nájdené nové pracovné miesto takže došlo k uzavretiu nového pracovného pomeru. Na úrade práce sa dozvedel, ale to až následne, že keď prepúšťa viac ako 10 ľudí, že sa to posudzuje ako hromadné prepúšťanie. Pravdou je, že oni boli 11-sti, ale vzhľadom k tomu, že v krátkej dobe v priebehu 2 týždňov tí dvaja požiadali o zmenu a keď sa pýtal, aký má význam skutočnosť, že ide o hromadné prepúšťanie povedali mu, že taký, že by im boli našli prácu, ale on im prácu našiel. Žalovaný uviedol, že skutočnosť o prepúšťaní neoznámil na príslušnom úrade, oznámil to až 22.10.2012, jednalo sa o 13-stich zamestnancov, z toho štyria končili pracovný pomer dohodou. Neoznámil Úradu práce, že ide o prepúšťanie 11-stich zamestnancov, oznámil to oneskorene, až vtedy keď už mali prácu. Neoznamoval, s ktorými zamestnancami sa má rozviazať pracovný pomer. Majú zástupcov zamestnancov vo firme, ale ten tam už nepracuje, on to so zástupcami zamestnancov prerokoval, že sa ide hromadne prepúšťať, oni to nepovažovali, že sa jedná o hromadné prepúšťanie, bol to prechod zamestnancov do druhej firmy so všetkými záležitosťami.
9./ Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný je od začiatku celého procesu ukončenia pracovného pomeru so žalobcom, ako aj s ostatnými zamestnancami tak ako uviedli v zozname nezamýšľal uvedené ako hromadné prepúšťanie a preto nemal za povinnosť upovedomiť Úrad práce sociálnych vecí a rodiny o tejto skutočnosti. Ak by aj k takémuto oznámeniu došlo malo by to čisto mať formálny charakter vzhľadom na to, že všetci zamestnanci uvedení v zozname plynulo prechádzali k preberajúcemu zamestnávateľovi tak, ako to oznámili v liste zo dňa 14.12.2015 súdu. Účelom oznámenia o hromadnom prepúšťaní orgánu štátnej správy je, aby Úrad práce mal možnosť sa na uvedenú skutočnosť pripraviť, vyhodnotiť vzniknutú situáciu, tak isto ponúknuť prepusteným zamestnancom príslušné zamestnanie alebo nejakú prácu aby sa z nich nestali dlhodobo nezamestnaní. K tomuto však nedošlo, Úrad práce nebol v tomto prípade žalovanému nápomocný a to, že v rámci svojej kontroly vyhodnotil situáciu hromadného prepúšťania neznamená, že ku skutočnosti došlo vzhľadom na to, že nepreskúmal všetky okolnosti, ktoré súviseli s týmto procesom a to najmä vyjadrenie priemyselného parku a taktiež nie je náhodné, že štyria uvedení zamestnanci v zozname zmenili svoj spôsob skončenia pracovného pomeru výpoveďou na dohodu. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, na ktorej sa zakladá táto žaloba nesúhlasia s ňou, súd sa nemôže stotožniť len s vyjadrením inšpektorátu práce a podľa jeho názoru dokazovanie malo byť vedené aj o prevode práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu žalobcu a to konkrétne zo strany spoločnosti žalovaného na spoločnosť priemyselný park Štúrovo kde v súčasnosti je žalobca zamestnaný v pracovnom pomere. Ďalej uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 28 a nasledujúce paragrafy Zákonníka práce, keďže podľa názoru išlo o jednoznačne prevod práv a povinností, nemôžu uvažovať o hromadnom prepúšťaní bez ohľadu na to či pracovné pomery zamestnancov boli skončené výpoveďou, alebo dohodou. Pri prevode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov platí, že žiadny nárok na finančnú náhradu odstupné akékoľvek iné finančné plnenie zo strany prechádzajúceho zamestnávateľa neprináleží zamestnancovi a z toho dôvodu žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10./ Súd v konaní vypočul svedkyňuXXXX, Z., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracuje od roku 2002, pracuje tam až doteraz. Pracovný pomer s 13 zamestnancami bol rozviazaný z dôvodu, že sa skončila zmluva so spoločnosťou Kappa Štúrovo, o tom, či sa vedelo dlhšie, či sa ukončí táto zmluva sa vyjadriť nevie, na úrade práce skutočnosť, že bude rozviazaný pracovný pomer s 13-stimi zamestnancami bolo oznamované až v septembri 2012 , v tom čase mali zástupcu zamestnancov, ktorí tam pracujú aj dnes. Tento zástupca zamestnancov bol písomne informovaný o prepúšťaní trinástich zamestnancov a myslí si, že zástupcovi zamestnancov bol oznámený aj zoznam zamestnancov, ktorí budú prepustení. Konkrétne sa táto vec prejednávala s pani P. K. aj s pánom Q. K.. V tom čase išlo o hromadné prepúšťanie a potom s niekým bol skončený pracovný pomer dohodou, títo pracovný pomer ukončili dohodou až následne potom, čo im bola doručená výpoveď. Zhruba u štyroch zamestnancov došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, výpoveď sa zamestnancom dávala s dátumom 31.8. a tí štyria zamestnanci ukončili pracovný pomer dohodou k 18.10. Svedkyňa uviedla, že v spoločností nemajú kolektívnu zmluvu, ani ju nemali, sú nejaké interné smernice, ale čo je v nich si nepamätá, ani to nevie. Rozprávalo o tom že zamestnanci skončia pracovný pomer k 30.11.2012 a potom budú zamestnaní v novej strážnej firme od 1.12.2012. Taktiež uviedla, že so zástupcami zamestnancov tieto výpovede mali byť prerokované niekedy v auguste, ale dátum si už presne nepamätá. Ďalej uviedla, že ona nepripravovala žiadne podklady pre prebratie zamestnancov pre spoločnosť priemyselný park Štúrovo.
11./ Svedok A. T. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval nejako cez 3 roky, dostal výpoveď asi predposledný augustový deň večer o osemnástej hodine, nebol mu oznámený dôvod výpovede, boli vyzvaní aby večer prišli na pracovisko, boli tam bez dvoch asi všetci zamestnanci, žalobca tam nebol. S. K. im uviedol, že firma dostala výpoveď od priemyselného parku, výpoveď dostal v zlej časovej tiesni, nakoľko keby ukončil pracovný pomer dohodou, mal by nárok na odstupné. V mesiaci október ho vyhľadal pán K. s tým, že keď pristúpi na tú dohodu, že to bude pre neho lepšie a zároveň urobí aj pre firmu dobre, pretože jemu sa skončila výpovedná doba, mal dvojmesačnú výpoveď. Následne nato sa zamestnal u firmy Priemyselný park. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ t.j. žalovaný mu neoznámil keď im dával výpoveď, že majú možnosť ísť pracovať k novému zamestnávateľovi. Keď ešte pracoval u žalovaného dozvedel sa, že táto firma vytvára novú vlastnú ochranu, a tak požiadal o prijatie.
Ďalej uviedol, že nevedel o tom že majú zástupcov zamestnancov, dozvedel sa to až teraz. Dohoda ohľadom zmeny výpovede nebola urobená z jeho iniciatívy, ale z iniciatívy pána T.
12./ Na základe vykonaného dokazovania, z oboznámených listinných dôkazov a výsluchu svedkov súd zistil nasledovný skutkový a právny stav : Žalobca u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 28.10.2004. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Z predloženej výpovede žalobcom bolo zistené, že žalovaný dňa 30. augusta 2012 zaslal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, pričom v predmetnej výpovedi je uvedené, že žalovaný ako konateľ spoločnosti s účinnosťou od 28.8.2012 prijal organizačnú zmenu, ktorá spočíva v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v spoločnosti, na základe ktorej bolo zrušených 13 pracovných miest v druhu prác pracovník fyzickej ochrany a pátrania. Ďalej v predmetnej výpovedi je uvedené, že táto zmena sa týka tých zamestnancov, ktorí zabezpečovali ochranu objektu Priemyselný park Štúrovo. Táto organizačná zmena sa týka aj žalobcu z dôvodu, že sa stal pre spoločnosť nadbytočným a to podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a z toho titulu dostal výpoveď z pracovného pomeru. Výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho po doručení výpovede. Z oznámenia, ktoré žalovaný zasielal Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, zo dňa 19.10.2012 bolo zistené, že žalovaný oznámil, že z pôvodne trinástich zamestnancov, ktorí dostali výpoveď z organizačných dôvodov, došlo dňa 18.10.2012 k zmene, kde štyria zamestnanci končia pracovný pomer dohodou podľa § 60 zákonníka práce a to znamená, že nejde o hromadné prepúšťanie. Žalovaný predložil súdu zrušenie zmluvy číslo 292/08, z ktorej sa zisťuje, že Priemyselný park dal žalovanému výpoveď zo zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 27. februára 2008, pričom sa jedná o trojmesačnú výpovednú lehotu a tá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalovanému doručená. Predmetná písomnosť s označením výpoveď je adresovaná zo dňa 27.7.2012. Žalobca dňa 06.11.2012 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou Priemyselný park Štúrovo, a.s., Štúrovo, pričom žalobca bol prijatý na druh práce strážnik, s nástupom do práce 01.12.2012. V predmetnej pracovnej zmluve bola uzavretá skúšobná doba na dobu troch mesiacov.
13./ Podľa § 63 ods. 1 písmeno b, Zákonníka práce v tom čase účinnom zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
14./ Podľa § 73 ods. 1 písmeno a, Zákonníka práce , o hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,
15./ Podľa § 73 ods. 2 Zákonníka práce , s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o a) dôvodoch hromadného prepúšťania, b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať, c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva, d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať, e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
(3) Odpis písomnej informácie podľa odseku 2 zamestnávateľ doručí súčasne aj Národnému úradu práce.
16./ Podľa § 73 ods. 4, Zákonníka práce, zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný predložiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania a)Národnému úradu práce, b)zástupcom zamestnancov.
17./ Podľa § 73 ods. 6, Zákonníka práce, pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie podľa odseku 4.
18./ Podľa § 73 ods. 8, Zákonníka práce, ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 a 6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134.
19./ Z oboznámených listinných dôkazov, z výsluchu strán sporu, ako aj svedkov súd mal za preukázané, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy vo výške 978,34 eur a to z dôvodu, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov, pričom skutočným dôvodom ukončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa vyjadrenia žalobcu malo byť hromadné prepúšťanie, v dôsledku ktorého bol pracovný pomer ukončený s viac ako 13 zamestnancami, čo je uvedené aj v samotnej výpovedi adresovanej žalobcovi. Z dôvodu, že podľa žalobcu predmetom ukončenia pracovného pomeru bolo hromadné prepúšťanie si žalobca uplatňuje nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho primeraného zárobku v zmysle § 134 ZP.
20./ Súd vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti mal za preukázané, že uplatnený nárok zo strany žalobcu je dôvodne podaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal sumu vo výške 836,10 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.
21./ Súd ďalej uvádza, že ako predbežnú otázku riešil práve výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi adresovanej žalobcovi, od ktorého si žalobca v dôsledku neplatnosti uplatňuje svoj nárok.
22./ Na objasnenie skutočnosti súd uvádza, že hromadné prepúšťanie nastáva vtedy, ak zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP (t. j. z dôvodu organizačných zmien - zrušenie, premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti alebo z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, a to počas 30 dní najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov, Okrem toho, že zamestnávateľ musí splniť všetky podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru so zamestnancami (t. j. dať platnú výpoveď zamestnancom), v prípade hromadného prepúšťania má ešte ďalšie povinnosti podľa ZP. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, tak zamestnávateľ si plní vyššie uvedené povinností priamo voči dotknutým zamestnancom. Zamestnávateľ si plní povinnosti a to informačnú povinnosť a konzultačnú povinnosť . Čo sa týka informačnej povinnosti, zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania písomne informovať zástupcov zamestnanca a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny najmä o a / dôvodoch hromadného prepúšťania, b / počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať, c / celkovom počte a štruktúre zamestnancov, d/ dobe, počas ktorej sa bude hromadné prepúšťanie uskutočňovať, e/ kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať; Zamestnávateľ doručí odpis tejto písomnej informácie spolu s menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer, súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním; Čo sa týka konzultačnej povinnosti, zamestnávateľ je povinný najneskôr 1 mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať hromadné prepúšťanie so zástupcami zamestnancov s cieľom dosiahnuť dohodu, v, ktorej by boli dohodnuté opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu,
obmedziť hromadné prepúšťanie, prípadne umožňuje zamestnať prepustených zamestnancov u iných zamestnávateľov . Povinnosť doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania zástupcom zamestnancov a príslušnému úradu práce , sociálnych vecí a rodiny . Odpis informácie o výsledku prerokovania je zamestnávateľ povinný doručiť aj príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Až jeden mesiac po doručení informácií môže zamestnávateľ dávať zamestnancom výpoveď alebo návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou. Počas tejto doby už zamestnávateľ nie je povinný s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny prerokovávať opatrenia umožňujúce zmierniť následky hromadného prepúšťania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže lehotu jedného mesiaca primerane skrátiť (z objektívnych dôvodov), o čom bezodkladne písomne informuje zamestnávateľa.
23./ Žalobca v konaní preukázal skutočnosť, že výpoveď ktorá mu bola daná žalovaným podľa § 63 ods. 1, písmeno b, Zákonníka práce a to z dôvodu nadbytočnosti naplnila znaky hromadného prepúšťania. Skutočnosť, že malo ísť o hromadné prepúšťanie bolo jednoznačne v konaní preukázané aj výpoveďou žalovaného A. B. ( č.l. 48-49 ), Q. K. a svedkyne B. Z.. A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že firma Priemyselný park Štúrovo riešila situáciu tak, že vypovedala zmluvu so Súkromnou detektívnou kanceláriou a rozhodla si zabezpečiť túto činnosť vlastnou strážnou službou. Konateľ spoločnosti Q. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom, pracovalo u nich XX - XX zamestnancov. Z dôvodu ukončenia zmluvy s S. parkom ukončil pracovný pomer s XX zamestnancami. K., že malo ísť o hromadné prepúšťanie potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa B. Z. ( č.l. XX ) , ktorá u žalovaného vykonávala od roku XXXX mzdové a personálne práce, a ktorá potvrdila skutočnosť, že pracovný pomer bol ukončený s XX -zamestnancami z dôvodu skončenia pracovnej zmluvy so spoločnosťou E. N.. Ďalej uviedla, že tieto skutočnosti boli W. práce oznamované v septembri XXXX, a taktiež potvrdila skutočnosť, že zástupca zamestnancov bol informovaný o prepúšťaní XX zamestnancov, išlo o hromadné prepúšťanie, bolo to prerokované aj so zástupcami zamestnancov niekedy v auguste, pričom pri predmetnom prerokovaní boli prítomní všetci traja, medzi nimi aj ona.
XX./ Žalovaný na svoju obranu, že nešlo o hromadné prepúšťanie uviedol, že z tých 13 zamestnancov, ktorí dostali výpoveď v mesiacu august 2012, štyria ukončili neskôr pracovný pomer dohodou, čiže sa nenaplnili podmienky hromadného prepúšťania a z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
25./ Súd z výsluchu strán sporu mal za preukázané, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu žalovaného bolo preukázané, že zo strany Priemyselného parku v mesiaci august došlo k ukončeniu zmluvy formou výpovede z dôvodu, že Priemyselný park si túto činnosť chce zabezpečiť vlastnou strážnou službou. Aj v samotnej výpovedi žalovaného adresovanej žalobcovi je uvedené, že došlo k zrušeniu 13 pracovných miest v druhu práce fyzickej ochrany a pátrania.
26./ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na ustanovenie podľa §73 ods. 1 písmeno a, Zákonníka práce súd mal za to, že so strany žalovaného došlo k ukončeniu pracovného pomeru s 13 zamestnancami podľa § 63 ods. 1, písmeno b, Zákonníka práce, aj keď neskôr došlo u štyroch zamestnancov k zmene výpovedného dôvodu a to k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, zo strany žalovaného došlo k hromadnému prepúšťaniu, nakoľko žalovaný v tom čase zamestnával podľa jeho vyjadrenia od 70 do 80 zamestnancov a k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu ukončenia zmluvy s Priemyselným parkom ohľadom ochrany priestorov, čiže boli naplnené podmienky podľa § 74 ods. 3 písmeno a, Zákonníka práce. Podľa vyjadrenie svedkyne došlo k prerokovaniu výpovedí aj zástupcami zamestnancov. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho základných povinností a to k porušeniu informačnej a konzultačnej povinnosti vyplývajúcej z § 73 ods 2 a 3 Zákonníka práce.
27./ Z dôvodu, že súd vyhodnotil ukončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným a následne ukončenie pracovného pomeru u ďalších 12 zamestnancov podľa § 63 ods. 1, písmeno b, Zákonníka práce ako hromadné prepúšťanie , žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134, čo v skutočnosti bolo aj predmetom samotnej žaloby.
28./ Podľa § 134 ods. 1, Zákonníka práce ,priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
29./ Podľa ods. 2, vyššie cit. zák. ustanovenia, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
30./ Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1.1., k 1.4., k 1.6., k 1.10. kalendárneho roka, pričom zárobok za predchádzajúci štvrťrok, sa používa vždy až do zistenia nového priemerného zárobku.
31./ Rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady mzdy je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Žalobcovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď mu začala plynúť výpovedná doba.
32./ Pri výpočte mzdy teda súd vychádzal z príjmu, ktorý žalobca dosiahol v rozhodnom období a to jún, júl, august 2012. Žalobca v mesiaci jún dostal mesačnú mzdu vo výške 380,92 eur, v mesiaci júl 422,98 eur a v mesiaci august mal mzdu vo výške 557,60 eur. Žalobca odpracoval 66 dní, priemerná hrubá mzda za mesiace jún, júl a august bola vo výške 1.361,50 ( 380,92 +422,98+557,60 ), čo súd vydelil počtom odpracovaných dní a dostal sumu 20,62 eur, čo predstavuje výšku mzdy na jeden deň, čo delil odpracovanými hodinami, čo je 8 hodín a dostal sumu 2,57 eur, čo prestavuje výšku mzdy za jednu hodinu. Žalobca celkovo odpracoval 988 hodín, čo súd vynásobil priemerným zárobkom za jednu hodinu, čo predstavuje celkovú sumu vo výške 1.254,16 eur, čo delil troma mesiacmi a vyšla priemerná mzda za mesiac vo výške 418,- eur, pričom žalobca má nárok na náhradu mzdy za dva mesiace a čo predstavuje čiastku vo výške 836,10 eur, na ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi.
33./ Nakoľko si žalobca uplatňoval sumu vo výške 978,34 eur a súd priznal žalobcovi sumu vo výške 836,10 eur, preto súd žalobu vo zvyšku zamietol.
34./Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.
35. Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.
36./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38./Pretože sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania a to počnúc od 01.12.2012 tak, ako to požadoval žalobca.
39./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%.
41./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .