Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_22Sp-33-2016.pdf
PDF · 117.56 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sp/33/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, J., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val č. 11, 010 01 Žilina a Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Hriadel, so sídlom Národná 806/16, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, 011 31 Žilina, za účasti účastníkov konania: 1/ Ing. J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X. T.. XXX/XX, XXX XX M., 2/ D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXXX, XXX XX K., 3/ ICP, s. r. o., so sídlom Martina Rázusa č. 23A/8336, 010 01 Žilina, právne zast. GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, 4/ DITURIA - S, s. r. o., so sídlom Masarykova č. 30, 984 01 Lučenec, 5/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X. č. XX/XX, XXX XX R. Z.. X., v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. 6784/2016-21310/2016- GUZ zo dňa 13.04.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie Mesta Žilina č. 6784/2016-21310/2016-GUZ z 13.04.2016 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 545,70 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val č. 11, 010 01 Žilina, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 6784/2016-21310/2016-GUZ zo dňa 13.04.2016 (ďalej len napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie odporcu) odporca Mesto Žilina (ďalej len odporca, správny orgán) rozhodol podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. ako miestne príslušný správny orgán na základe ust. § 5 Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 Zákona o správnom konaní, keď uložil navrhovateľke JUDr. W. T. podľa § 43 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. povinnosť zdržať sa konania brániaceho účastníkom konania, a to Ing. J. M., D. X., ICP, s. r. o., Žilina, DITURIA - S, s. r. o. Lučenec a J. F. (ďalej len účastníci konania) ich nájomcom a zásobovateľom v prechode a prejazde motorovými vozidlami cez prístupovú komunikáciu na KN-C 1789 záhrady o výmere 881 m2 , ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor pre obec Žilina, kat. úz. M. na LV č. XXXX v prospech JUDr. W. T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia poukázal, že 23.03.2016 účastníci konania podali návrh na Mesto Žilina, ktorým sa domáhali vydania rozhodnutia vo veci o predbežnom zákaze zasahovania do predošlého stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť tým, že mala začať budovať na hranici pozemkov KN-C 1789 kat. úz. M. na LV č. XXXX a KN-C 1783/2 kat. úz. M. na LV č. XXXX oplotenie a realizovať zábrany a zatváraciu bránu, ktorou mala brániť v doposiaľ neporušenom užívaní prístupovej komunikácie formou prechodu a prejazdu cez jej parcelu navrhovateľom a aj ďalším vlastníkom a nájomcom nehnuteľností na Národnej ulici v Žiline, ktorí sú odkázaní na prístup k nim jedine cez túto prístupovú komunikáciu. Odporca citoval v rozhodnutí § 5 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 a 2 Zákona o správnom konaní a konštatoval, že dňa 11.04.2016 sa na správny orgán dostavili účastníci konania a tvrdili, že navrhovateľka im od 11.04.2016 bráni, ako aj ich nájomcom a zásobovateľom, v prechode a prejazde motorovými vozidlami
cez prístupovú komunikáciu na parcele KN-C 1789. V dôvodoch rozhodnutia poukázal správny orgán, že predbežné opatrenie je inštitút správneho konania, ktorý slúži na ochranu a udržanie existujúceho stavu, resp. ochranu veci v prípade, ak sa v priebehu konania vyskytne dôvodné podozrenie, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej by mohlo dôjsť k ich zmareniu, znehodnoteniu, či zničeniu. Konštatoval, že predbežné opatrenie je opatrenie procesnej povahy, ktoré môže správny orgán nariadiť od začatia správneho konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a môže ho uložiť len v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Predbežné opatrenie vydáva správny orgán na základe správnej úvahy, jeho vydaniu nepredchádza dokazovanie. Správny orgán konštatoval, že vzal do úvahy, že v uvedenej veci sa jedná o stav, kedy uloženie predbežného opatrenia, vzhľadom na povahu veci a jej akútnosť
- neexistencia inej prístupovej komunikácie, predstavuje dočasný prostriedok na zabezpečenie účelu správneho konania, keď ochrana práv fyzických osôb alebo právnických osôb vyžaduje nevyhnutný zásah ešte predtým, než bude vydané rozhodnutie vo veci samej. V poučení citoval § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., § 248 písm. a) O.s.p. a § 52 ods. 2 Zákona o správnom konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka riadne a včas odvolanie. Navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť. Podľa názoru navrhovateľky postup podľa § 5 Občianskeho zákonníka má len predbežný charakter a jeho zmyslom nie je rozhodnúť spor o právo ale obnoviť stav, ktorý existoval pred porušením práva. § 5 Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípade zrejmého zásahu do vlastníckeho práva, a teda vtedy, ak niet pochybností o tom, že k zásahu došlo. Podľa navrhovateľky z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, k akému odstráneniu závadného stavu malo dôjsť jeho vydaním, vzhľadom na to, že účastníkom konania je predmetná nehnuteľnosť sprístupnená a navrhovateľka nenarušila voči účastníkom konania pokojný stav, teda užívanie nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa nedopustila žiadneho obmedzenia voči účastníkom konania, ktorým právo prechodu a prejazdu patrilo a im vyplýva titulom vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX. Taktiež poprela tvrdenie správneho orgánu, že účastníci konania nemajú iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, keď tvrdila, že odporca túto skutočnosť neskúmal, aby objektívnym spôsobom zistil skutkový a právny stav veci. Tvrdila, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k zásahu do ústavou garantovaných práv navrhovateľky, teda vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR a § 123 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukazovala na obsah poučenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jej názoru nie je súladné so zákonom, naviac neobsahuje ani lehotu, v ktorej je možné opravný prostriedok podať. Ďalej tvrdila, že napadnuté rozhodnutie nemôže byť právne účinné voči tretím subjektom, ktoré neboli účastníkmi konania (nájomcovia a zásobovatelia účastníkov konania), preto považuje napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu za nevykonateľné, a teda v konečnom dôsledku za nezákonné, keď priznáva práva aj niekomu, kto účastníkom konania nebol. Ďalej v podanom odvolaní poukazovala na skutočnosť, že je výlučným vlastníkom C-KN parcely 1789 v kat. úz. M. zapísanej na LV č. XXXX, v ktorej časti C je uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez C-KN č. 1789 v prospech tam uvedených vlastníkov C-KN a vlastníkov domov č. súp. XXX, XXXX, XXXX. Tvrdila, že oprávnený z vecného bremena je len účastník ICP, s. r. o. a D. X., ktorí majú aj prechod zabezpečený a môžu využívať svoje právo vyplývajúce z vecného bremena, teda právo prechodu. Poukázala na to, že vecné bremeno je viazané na konkrétne osoby uvedené na LV č. XXXX, ktorým ani navrhovateľka v prejazde a prechode nebráni. Potvrdila, že tieto skutočnosti samotní účastníci konania potvrdili. Ďalej poukazovala, že oplotila predmetnú parcelu, pričom Mesto Žilina ako stavebný úrad v oznámení k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 22.10.2013 jej oznámilo, že nemá námietku k oploteniu, osadeniu vstupnej brány do jestvujúceho oplotenia, úpravu terénu na pozemku a súčasne vo vyjadrení Mesta Žilina z 01.02.2016 jej bolo oznámené, že nie je potrebné na oplotenie povolenie stavebného úradu. Ďalej poukázala na ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. § 1 ods. 2, § 4b ods. 1, § 22 ods. 1, 2, 3 a poukazovala, že predmetná parcela nemá charakter verejnej a neverejnej komunikácie, nemá charakter ani účelovej komunikácie ani miestnej komunikácie v zmysle Cestného zákona. Ďalej poukázala na rozpory, ktoré sú medzi navrhovateľkou a účastníkom ICP, s. r. o,, a ktoré boli riešené v súdnom konaní, a to vydaním predbežného opatrenia Okresným súdom v Žiline 23.10.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v konaní 9Co/741/2015 zo dňa 15.12.2012, v ktorom bol návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý podal ICP, s. r. o. voči navrhovateľke, zamietnutý. Týkalo sa to tej istej nehnuteľnosti. Ďalej tvrdila, že výrok napadnutého rozhodnutia nie je súladný so zákonom, keď umožňuje aj iným osobám, nájomcom a zásobovateľom výkon práv z tohto predbežného opatrenia. Podľa názoru navrhovateľky je napadnuté rozhodnutie vzhľadom na jeho výrok nevykonateľné, nie je určité, nie je zrozumiteľné označenie, ktoré osoby, ako nájomcovia a zásobovatelia, sú oprávnení prechádzať cez parcelu navrhovateľky. Z toho dôvodu, podľa jej názoru, nie je možné ani toto rozhodnutie vykonať, práve kvôli neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia.
Ďalej tvrdila, že nezhody medzi účastníkmi konania sú od roku 2011 a vyplývajú z nezákonného postupu zo strany ICP, s. r. o. a D. X., ako aj ďalších osôb. Tieto skutočnosti preukazujú dôkazy, že už v priebehu rokov 2014 a 2015 boli podávané aj trestné oznámenia zo strany účastníkov konania na navrhovateľku, teda sa nemôže jednať o žiadny pokojný stav a aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Navrhovateľka tvrdila, že spory medzi účastníkmi konania je možné riešiť len Okresným súdom Žilina podľa § 126 Občianskeho zákonníka ako susedské spory.
Odporca sa vytýčeného termínu pojednávania nezúčastnil. Predložil kompletný administratívny spis súdu, avšak k podanému odvolaniu sa konkrétne nevyjadril.
Účastník konania J. F.iadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Tvrdil, že problémy nastali vtedy, keď mesto predalo pozemok navrhovateľke a ňou bol zastavený voľný prístup motorových a zásobovacích vozidiel aj pre jeho budovu a ľudí, ktorí v jeho budove podnikajú.
Účastník konania ICP, s. r. o. vo vyjadrení z 08.06.2016 poukázal na § 248a O.s.p. a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie predbežným opatrením je rozhodnutím procesného charakteru a nie sú splnené podmienky na jeho súdny prieskum, preto je podľa názoru tohto účastníka konania potrebné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. V prípade iného právneho názoru poukázal na skutočnosti, že § 5 Občianskeho zákonníka je aplikovateľný aj na ochranu iných, než vlastníckych práv, napr. právo držby, právo prechodu, takže postup odporcu, ktorý konal a rozhodoval ako kompetentný orgán podľa § 5 Občianskeho zákonníka je súladný so zákonom. Ďalej tvrdil, že to či sa jedná alebo nejedná o účelovú komunikáciu, neposudzuje orgány správy katastra ale Mesto Žilina ako príslušný cestný orgán a má za to, že v tomto konkrétnom prípade časť pozemku navrhovateľky je verejnou účelovou komunikáciou a Mesto Žilina, ako príslušný stavebný orgán, vie sám posúdiť, či stavba, ktorú realizuje navrhovateľka, je alebo nie je realizovaná v súlade s ohlásením stavby a či stavba alebo iné opatrenia navrhovateľky sú zrejmým zásahom do pokojného stavu alebo nie. Tvrdil, že navrhovateľka mu neumožňovala a bránila vo výkone jeho práva v prechode a prejazde cez pozemok KN-C 1789 v rozsahu, ako mu náleží podľa príslušných listov vlastníctva. Zároveň neumožňovala a bránila vo výkone jeho vlastníckeho práva k užívaniu cestného telesa vo vlastníctve Informačného centra podnikateľov, s. r. o. postaveného zákonne na pozemku navrhovateľa. Na pojednávaní dňa 12.07.2016 poukázal na rozhodnutie, ktorým Mesto Žilina v konaní 3873/2016-11334/2016-OD-ORA zo dňa 26.02.2016, adresované navrhovateľke, určilo dopravné značenie vjazd z ulice Vojtecha Tvrdého na pozemok 1789 kat. úz. M., v ktorom Mesto Žilina určuje osadenie trvalého zvislého dopravného značenia na uvedenom pozemku, v dôsledku čoho sama navrhovateľka aj potvrdzuje, že keďže požiadala o umiestnenie dopravnej značky na uvedenom pozemku, že uvedený pozemok je komunikáciou, keďže k určeniu osadenia trvalého zvislého dopravného označenia došlo podľa § 3 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon).
Účastník konania Ing. J. M. žiadal napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdiť. Stotožnil sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a so skutočnosťou, že navrhovateľka bráni v prejazde cez pozemok jemu ako aj ďalším nájomcom a zásobovateľom a v prístupe do domu, ktorý vlastí.
Účastníčka konania D. X.iadala napadnuté rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdiť. Poukazovala na to, že do 11.04.2016 jej, ako aj jej rodinným príslušníkom, návštevám a iným osobám, ktoré do 11.04.2016 využívali prístupovú komunikáciu k domu, ktorý vlastní viac ako 20 rokov, navrhovateľka nebránila pri vstupe do predmetného domu. Tento problém nastal až po 12.04.2016, kedy umožňuje navrhovateľka prístup cez túto komunikáciu výlučne D. X., jej osobne ale nie jej ostatným rodinným príslušníkom, návštevám, nájomníkom a zásobovateľom, a to iba vo vzťahu k jednému motorovému vozidlu s jednou ŠPZ, ktorej je držiteľkou D. X., napriek tomu, že je držiteľkou ďalších dvoch osobných motorových vozidiel, s ktorými ani jej osobný prístup cez predmetný pozemok navrhovateľky do domu, ktorý vlastní, nie je navrhovateľkou umožnený. J. M., ako aj D. X. poukazovali, že v archíve Mesta Bytča sa nachádzajú doklady, ktoré preukazujú, že od roku 1977 je na pozemok navrhovateľky zakreslená a vedená komunikácia, takže nie je pravdivé tvrdenie, že na jej pozemku sa nenachádza žiadny druh komunikácie, ktorá by mala charakter komunikácie podľa Cestného zákona.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vo väzbe na ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. (v znení účinnom do 30.06.2016).
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30.06.2016) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 30.06.2016) pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30.06.2016) konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Podľa § 250m ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 30.06.2016) návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 30.06.2016) účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Aj na konanie podľa § 5 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o správnom konaní, zákona č. 71/1967 Zb.. Inštitút § 5 je inštitútom predbežnej ochrany. Podľa krajského súdu bolo v kompetencii odporcu vydať rozhodnutie vo veci samej v konaní podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb., ktoré by bolo však konečným rozhodnutím, ktorého náležitosti rozhodnutia mali byť v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, teda § 46, § 47 Zákona o správnom konaní, resp. v súlade s náležitosťami rozhodnutia o predbežnom opatrení vydaného podľa § 43 ods. 1 Zákona o správnom konaní.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán konal podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb., avšak z formulovania výroku napadnutého rozhodnutia ako aj dôvodov je preukázané, že rozhodoval formou predbežného opatrenia, nie však vo veci samej podľa § 5 zákona č. 42/1964 Zb., keď vo výrokovej časti sám uviedol, že predbežné opatrenie bude platiť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda fakticky vyjadril názor, že v konaní podľa § 5 zákona č. 40/1964 bude odporca ešte konať a rozhodovať samostatným rozhodnutím. Tento spôsob rozhodovania, fakticky rozhodovanie predbežným opatrením pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. dotvrdzujú aj samotné dôvody rozhodnutia, keď žalovaný cituje § 5 Občianskeho zákonníka, § 43 Zákona o správnom konaní, teda vymedzuje právnu kvalifikáciu predbežného opatrenia ako inštitútu správneho konania a označuje skutočnosti, ktoré označili účastníci správneho konania za porušenie pokojného
stavu zo strany navrhovateľky. Obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho výrok preukazujú, že napadnutým rozhodnutím nemienil odporca definitívne rozhodnúť v konaní podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb., ale vydal napadnuté rozhodnutie len ako predbežné opatrenie, teda len ako procesné rozhodnutie pred rozhodnutím vo veci samej v konaní podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb.. Tieto závery boli potvrdené aj tým, že na pojednávaní 12.07.2016 zástupca navrhovateľky predložil súdu rozhodnutie odporcu č. 6784/2016-33639/2016-GUZ z 23.06.2016, ktoré je rozhodnutím odporcu podľa § 5 O.z. o návrhu účastníkov doručeným dňa 23.03.2016 odporcovi, totožných s účastníkmi preskúmavacieho konania proti navrhovateľke.
Povinnosťou správnych orgánov, teda odporcu, bolo vydať rozhodnutie podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. vo veci samej, a to buď formou rozhodnutia súladného s § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní alebo aj formou rozhodnutia o predbežnom opatrení avšak za predpokladu, že rozhodnutím o predbežnom opatrení rozhodne odporca ako správny orgán v konaní podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. vo veci samej a nie procesným rozhodnutím, ktoré má predchádzať rozhodnutiu vo veci samej podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb..
Konanie podľa § 5 Občianskeho zákonníka je osobitným konaním a samotné rozhodovanie podľa § 5 obcou má predbežný charakter, tak ako vyplýva priamo z dikcie § 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie vo veci samej v konaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka samo o sebe má predbežný charakter a môže slúžiť iba na predbežnú úpravu pomerov účastníkov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu (civilného súdu), ktorým účinky rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka zaniknú.
Pokiaľ odporca rozhodol procesným rozhodnutím predbežného charakteru - predbežným opatrením, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej v konaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka, potom takýto postup odporcu je v rozpore s účelom úpravy § 5 Občianskeho zákonníka, ktorá síce nevylučuje aplikáciu Správneho poriadku, teda aj § 43 Zákona o správnom konaní ako formu rozhodovania v konaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka, avšak za predpokladu, že predbežným opatrením podľa § 43 Zákona o správnom konaní bude obec - odporca rozhodovať vo veci samej v konaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Takýto záver z obsahu (výrokovej časti a odôvodnenia) napadnutého rozhodnutia - predbežného opatrenia nevyplýva, potom krajský súd má za to, že postup správneho orgánu bol účelový, keď de facto takýmto postupom sa takto „predlžuje“ konanie a definitívne rozhodnutie správneho orgánu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, keď na takýto postup naviac, podľa názoru krajského súdu, neboli dané ani podmienky a dôvodnosť takéhoto postupu nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, napokon aj z dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Keďže postup odporcu nemá v prejednávanej veci oporu v zákone, nemožno ani vylúčiť účelovosť takéhoto postupu, ktorá je aj v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania orgánov verejnej správy a popiera samotný, ako už konštatoval súd vyššie, účel inštitútu § 5 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje obci - odporcovi meritórnym rozhodnutím, ktoré samo o sebe má predbežný charakter zo zákona, upraviť, v súlade so zákonnými kritériami, práva účastníkov konania a poskytnúť im, v prípade preukázania porušených práv v súlade s ust. § 5 Občianskeho zákonníka právnu ochranu, čo najrýchlejšie a najúčinnejšie, čo ani, uvedeným procesným postupom odporcu, účel a zmysel tohto inštitútu nebol naplnený.
Podľa názoru krajského súdu, pri aplikácii § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. vo väzbe na ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. v spojení s ust. § 250l os. 2 O.s.p. boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď v postupe odporcu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
K námietke účastníka konania ICP, s. r. o., že napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím a bolo potrebné konanie podľa § 248 písm. a) O.s.p. zastaviť, krajský súd zdôrazňuje, že v súlade s judikatúrou krajských súdov a najvyššieho súdu v konaniach podľa § 5 Občianskeho zákonníka správne orgány rozhodujú vo veci samej rozhodnutiami, ktoré majú náležitosti buď rozhodnutia podľa § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní alebo aj rozhodnutia s náležitosťami podľa § 43 Zákona o správnom konaní, teda aj formou predbežného rozhodnutia. Avšak v danom prípade sa musí jednať o predbežné
rozhodnutie, ktorým rozhoduje obec podľa § 5 Občianskeho zákonníka vo veci samej, keď samotný inštitút § 5 Občianskeho zákonníka je inštitútom predbežného charakteru a predbežnej ochrany, a takéto rozhodnutie má charakter „predbežného opatrenia“, čím sa vylučuje práve aplikácia inštitútu predbežného opatrenia, ako rozhodnutia predbežnej povahy, pred rozhodnutím vo veci samej v konaniach podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom ICP, s. r. o., že bolo potrebné konanie zastaviť. Jednoznačne v konaní bolo preukázané, že napadnutým rozhodnutím sa zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, navrhovateľky a napadnuté rozhodnutie napriek jeho označeniu a právnej kvalifikácii § 43 Zákona o správnom konaní, v dôvodoch rozhodnutia napĺňa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. vo väzbe na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a z tohto dôvodu nemožno konštatovať, že by toto rozhodnutie bolo vylúčené zo súdneho prieskumu, aj keď bolo vydané a koncipované ako predbežné opatrenie, rozhodnutie predbežnej povahy, keď zasahuje vo veci samej do práv a povinností účastníkov správneho konania. Krajský súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť v konaniach podľa § 5 O.z. v rámci správneho súdnictva, kde predmetom súdneho prieskumu tak pred krajskými súdmi ako aj najvyšším súdom, v úprave účinnej do 30.06.2016, sú aj rozhodnutia vydané v konaní podľa § 5 Občianskeho zákonníka, a to procesnou formou predbežného opatrenia, avšak rozhodnutia vo veci samej. Práve rozhodnutia podľa § 5 O.z. formou vydania predbežného opatrenia podľa § 43 zákona č. 71/1967 Zb. sú v správnom súdnictve predmetom súdneho prieskumu vo veci samej tak pred krajskými ako aj najvyšším súdom s poukazom napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžp/21/2013 zo dňa 06. mája 2014.
Pokiaľ by krajský súd akceptoval tvrdenie účastníka konania, že napadnuté rozhodnutie, s poukazom na § 248 písm. a) O.s.p., je zo súdneho prieskumu ako rozhodnutie predbežnej povahy vyňaté, by došlo k zrejmému zásahu do práv účastníkov správneho konania, keď by týmto procesným postupom, tak ako postupoval odporca, sa obchádzal zmysel a účel inštitútu § 5 Občianskeho zákonníka a obec by si de facto prisvojovala možnosť rozhodnúť fakticky viacerými rozhodnutiami, teda aj rozhodnutiami procesnými predbežného charakteru a následne rozhodnutím vo veci samej podľa § 5 Občianskeho zákonníka, keď naviac inštitút § 5 Občianskeho zákonníka je sám o sebe inštitútom predbežnej povahy. Pri uvedenom výklade by v konečnom dôsledku došlo (pri vyňatí z prieskumu napadnutého rozhodnutia) k odmietnutiu spravodlivosti vo vzťahu nielen k navrhovateľke ale aj iným účastníkom konania, napr. v prípade, že by bol návrh účastníkov správneho konania zamietnutý, kedy by žiaden z účastníkov pri takomto výklade nemal možnosť domáhať sa súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia, ktoré vykazuje znaky nezákonnosti.
Krajský súd ďalej poukazuje, že v napadnutom rozhodnutím správny orgán popísal stav vyplývajúci z podania účastníkov konania, ktorí sa ochrany podľa § 5 O.z. domáhajú. Súčasťou administratívneho spisu sú však zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.04.2016, zápisnice z obhliadky, ktorá bola vykonaná 28.04.2016 a výpovede účastníkov týchto procesných úkonov, ako aj osôb, ktoré dali podnet ku konaniu podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie navrhovateľky, ktorá poprela narušenie pokojného stavu a jej tvrdenia, že nezhody sú dlhodobého charakteru, teda netrvajú len od marca 2016, resp. od 11.04.2016 a nezhody sú preukázané aj mnohými súdnymi a inými konaniami.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva vykonanie akéhokoľvek dokazovania, ktoré by sa vysporiadalo s týmto tvrdením navrhovateľky a v dôvodoch rozhodnutia absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá by sa opierala o konkrétne vykonané dôkazy a nesporne zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o narušení pokojného stavu po 11.04.2016. V dôvodoch rozhodnutia nie je uvedené, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov dospel správny orgán k záveru, že navrhovateľka od 11.04.2016 bráni účastníkom konania, ich nájomcom a zásobovateľom v prechode a prejazde motorovými vozidlami cez KN-C parcelu č. 1789 v kat. úz. M., naviac odporca sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal s tvrdením navrhovateľky, že nezhody s užívaním tejto parcely sú dlhodobého charakteru, teda siahajú za obdobie pred 11.04.2016.
Krajský súd konštatuje, že pokiaľ napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 5 Občianskeho zákonníka vo veci samej, rozhodnutie je nezákonné, nakoľko nemá náležitosti v súlade s § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní, keď v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha premietnutá do konkrétnych dôvodov rozhodnutia. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel
správny orgán k záveru, keď uložil navrhovateľke povinnosti, na základe ktorých dôkazov a z akých dôvodov neakceptoval jej právnu argumentáciu. Z obsahu administratívneho spisu nie je preukázané, že by ďalším dokazovaním sa správny orgán vysporiadal s protichodnými argumentmi účastníkov konania na jednej strane a navrhovateľky na strane druhej a v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie, resp. v dôvodoch rozhodnutia vyhodnotil, na základe akých dôkazov, bez vykonania ďalšieho dokazovania, dospel k záveru, že bolo potrebné vydať predbežné opatrenie, a to výlučne len na základe tvrdení účastníkov konania, ktorí dali podnet k začatiu konania podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje poučenie v súlade so zákonom, poučenie o možnosti napadnúť rozhodnutie odporcu konaním podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., opravným prostriedkom, ktorý je možné podať do 30 dní od doručenia rozhodnutia, krajský súd poukazuje, že poučenie v napadnutom rozhodnutí nie je úplné, keď neobsahuje uvedenie lehoty, v ktorej môže účastník konania napadnúť rozhodnutie na príslušnom súde. V tomto smere vykazuje rozhodnutie vady konania, avšak navrhovateľka podala opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu riadne a včas, nie je zrejmé, že by došlo k zásahu do jej práv v konaní, v dôsledku neúplného poučenia v napadnutom rozhodnutí a nie je zrejmá ujma, ktorú v dôsledku neúplného poučenia v napadnutom rozhodnutí navrhovateľka utrpela, preto v tejto časti vyhodnotil súd námietku navrhovateľky ako nedôvodnú.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplýva vykonanie dokazovania, ktoré by odstránilo rozpory v tvrdení navrhovateľky a ostatných účastníkov konania, ktoré sú diametrálne odlišné a v dôvodoch rozhodnutia absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorá by sa opierala o konkrétne vykonané dôkazy a nesporne zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o narušení pokojného stavu. V napadnutom rozhodnutí, v jeho dôvodoch, nie je ani uvedené, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľka od 11.04.2016 bráni ostatným účastníkom konania, ich nájomcom a zásobovateľom v prechode a prejazde motorovými vozidlami cez parcelu na KN-C 1789, nevysporiadal sa s tvrdením navrhovateľky, že nezhody vo vzťahu k využívaniu KN-C parcely č. 1789 sú dlhodobého charakteru, teda nielen od 12.04.2016 ale už aj v predchádzajúcich rokoch, nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré predložila v konaní a nevysporiadal sa s námietkou navrhovateľky, že sa nejedná o komunikáciu a že z vecného bremena nie sú oprávnení všetci účastníci konania minimálne nie Ing. J. M., DITURIA
- S, s. r. o. a J. F., tak ako tvrdila na pojednávaní dňa 27.04.2016. Krajský súd musel konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ je rozhodnutím vo veci samej podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb., nemá náležitosti správneho rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 Zákona o správnom konaní, keď v ňom absentuje akákoľvek správna úvaha - zdôvodnenie rozhodnutia. Z dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru správny orgán, keď uložil navrhovateľke predbežným opatrením povinnosti, na základe ktorých dôkazov a z akých dôvodov neakceptoval právnu argumentáciu navrhovateľky. Naviac z obsahu administratívneho spisu nie je preukázané, že by ďalším dokazovaním sa vysporiadal s protichodnými argumentmi účastníkov konania na jednej strane a navrhovateľky na strane druhej a v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie, resp. v dôvodoch rozhodnutia vyhodnotil, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia na základe tvrdení účastníkov konania je dôvodné. Treba jednoznačne konštatovať, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nezdôvodnené a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. boli splnené podmienky na jeho zrušenie.
Správny orgán, pokiaľ nerozhodol vo veci samej, je v ďalšom konaní povinný vysporiadať sa so všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov, ktoré uviedli v konaní, ako aj v podanom opravnom prostriedku, preveriť tieto tvrdenia, vykonať náležité dokazovanie a po vykonanom dokazovaní meritórne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne zdôvodniť.
Navrhovateľka v konaní mala úspech, pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. jej vzniká proti odporcovi právo pri aplikácii § 246c ods. 1, § 149 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016, § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. na náhradu trov konania. Výšku trov právneho zastúpenia si navrhovateľka vyčíslila v podaní právneho zástupcu zo dňa 11.07.2016 v celkovej sume 545,70 Eur, za tri úkony právnej pomoci - prevzatie veci, príprava vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál, spísanie a podanie odvolania vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál, účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 12.07.2016 vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál, spolu s 20% DPH.
Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že navrhovateľke vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 545,70 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál = 151,58 Eur,
- podanie opravného prostriedku vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál = 151,58 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 12.07.2016 vo výške 143,- Eur + 8,58 Eur režijný paušál = 151,58 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- 20% DPH z tejto sumy vo výške 90,95 Eur. Celkom krajský súd zaviazal odporcu povinnosťou nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 545,70 Eur.
Tieto je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val č. 11, 010 01 Žilina, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku..
Ostatným účastníkom náhrada trov v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. zo zákona neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s druhá veta O.s.p.). Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie, mimoriadne dovolanie je prípustné (§ 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.).
V Žiline, dňa 12. júla 2016
JUDr. Erika Čanádyová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková