Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/174/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci žalobcu C. D. &. D., W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, W. U.. S. XX, V., právne zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti žalovanému Y. Ž., K.. XX.X.XXXX, I. O. S., Q. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom pre toto konanie Q.. Q. S., vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 264,45 € s prísl., takto

rozhodol:

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36,58 EUR titulom úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 219,63 EUR za obdobie od 30.07.2012 do 28.08.2014 a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu zo dňa 27.07.2015v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.07.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.07.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 264,45 EUR spolu s 14,40 % ročným úrokom zo sumy 219,63 EUR od 26.09.2014 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 219,63 EUR od 26.09.2014 do zaplatenia, ako aj zaplatiť náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Túto svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o bežnom účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX G. P. XX.XX.XXXX(ďalej aj ako „Zmluva“) zriadil právny predchodca žalobcu W. W., U..W.., H.: XXXXXXXX, W. W. I. XX, XXX XX O., (ďalej ako „W. W., U..W..“) žalovanému bežný účet a po splnení podmienok poskytol povolené prečerpanie k tomuto účtu do výšky 5.000,- Sk (165,97 EUR). Odstúpením od zmluvy zo dňa 18.08.2011 W. W., U..W.. v súlade s obchodnými podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a služieb odstúpila od zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie, s tým, že, ak pohľadávka nebude splatená v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia, bude W. W., U..W.. oprávnená vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka W. W., U..W.. voči žalovanému Zmluvou o odstúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo dňa 07.10.2014 upovedomila W. W., U..W.. žalovaného o postúpení pohľadávky. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 12.03.2015 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný vôbec nereagoval. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy žalovaným, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne, v dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014 t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 264,45 EUR. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške

219,63 EUR a príslušenstva vo výške 44,82 EUR. Príslušenstvo uplatnené žalobou prestavuje 14,40 % ročný úrok z poskytnutého povoleného prečerpania určený Slovenskou sporiteľňou, a.s., pričom podľa bodu 7.4.2. Všeobecných obchodných podmienok, sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) a 8 % ročný úrok z omeškania určený Slovenskou sporiteľňou, a.s. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy úroku z omeškania s účinnosťou od 01.02.2013 žalobca poukazuje na ust. § 768k/ ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o omeškaní dlžníka účinné od 01.02.2013 nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 01.02.2013.

3. Súd vykonal šetrenie, za účelom zistenia súčasného pobytu žalovaného, nakoľko tento nepreberal súdne zásielky na adrese svojho bydliska. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má žalovaný trvalý pobyt na adrese: S., Q. XXX/XX. Zo správy Obvodného oddelenia PZ S. bolo zistené, že žalovaný sa nachádza v zahraničí, pričom príbuzní nevedeli uviesť, či ide o Nemecko alebo Rakúsko. Nezanechal žiadny kontakt na seba. Blízki príbuzní žalovaného - jeho rodičia na výzvu súdu na oznámenie miesta jeho súčasného pobytu nereagovali a ani sa výslovne nevyjadrili, či mu chcú robiť opatrovníka pre konanie. Tunajší súd vzhľadom na tieto skutočnosti ustanovil preto žalovanému uznesením sp.zn. -50 zo dňa 24.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2016 opatrovníka pre konanie a to Q.. Q. S., vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o bežnom účte číslo: XXX XXX XXXX/XXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami W. W., U..W.. účinnými od 1.8.2002, prípisom W. W., U..W.. zo dňa 18.08.2011 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“, prípisom W. W., U..W.. zo dňa 07.10.2014 adresovaným žalovanému a označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“, prípisom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.03.2015 označeným ako „Výzva na zaplatenie pohľadávky“, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

5. Dňa XX.XX.XXXX W. W., U..W.. ako banka uzavrela so žalovaným ako majiteľom účtu Zmluvu o bežnom účte číslo: XXX XXX XXXX/XXXX. Podľa článku I. tejto zmluvy jej predmetom bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom, s účinnosťou od 01.02.2006. Podľa článku III. ods. 2 uvedenej zmluvy žalovaný ako majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú V.O.P., Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, z ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely tejto zmluvy sa v zmysle uvedeného článku pod V.O.P. rozumeli všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom vydané bankou s účinnosťou od 01.02.2006. Uvedená zmluva nadobudla platnosť a účinnosť podpisom oboma zmluvnými stranami.

6. Podľa Všeobecných obchodných podmienok W. W., U..W.. účinných od 1.8.2002 (ďalej len ako „Všeobecné obchodné podmienky“), a to konkrétne podľa Článku 7 „Úvery“, odsek 7.2. „Poskytnutie úveru“, bod 7.2.3., banka poskytne kontokorentný úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky maximálneho úverového rámca určeného v zmluve o úvere, ktoré sú Klientovi ako dlžníkovi poskytnuté Bankou ako veriteľom tak, že realizuje Platobné príkazy Klienta na prevod alebo výbery hotovostí z Účtu, ku ktorému Banka kontokorentný úver poskytla, a to aj ak nebude existovať Klientova pohľadávka z Účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho Účtu alebo vkladom v hotovosti na tento Účet. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie Platobného príkazu Klienta, ak by v dôsledku vykonania takéhoto Platobného príkazu výška čerpaného kontokorentného úveru prekročila maximálnu výšku dohodnutého kontokorentného úveru. V takýchto prípadoch Banka nezodpovedá za prípadné škody, ktoré by Klientovi vznikli nevykonaním takýchto Platobných príkazov.

7. Podľa Článku 7 „Úvery“ Všeobecných obchodných podmienok, odsek 7.3. „Splácanie úveru“, bod 7.3.1., „Splácanie kontokorentného úveru“, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti kontokorentného úveru splácaná formou započítania pohľadávky z úveru Banky voči Klientovej pohľadávke z Účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z Účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú alebo spôsobom dohodnutým medzi Bankou a

Klientom. Právo Klienta na čerpanie kontokorentného úveru do výšky úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti úveru. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, Poplatkov a iných nákladov spojených s kontokorentným úverom nebude na Účte dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, Klient a Banka sa dohodli na tom, že Banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania, Poplatky a iné náklady spojené s kontokorentným úverom vo forme zaťaženia Účtu, i keď neexistuje Klientova pohľadávka z jeho Účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného kontokorentného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a Klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca a zaplatiť úroky z prečerpania dohodnuté v základných podmienkach zmluvy o úvere.

8. Dňa 18.08.2011 W. W., U..W.. adresovala žalovanému prípis označený „Odstúpenie od zmluvy“, v ktorom mu oznámila, že na jeho základe týmto odstupuje od Zmluvy o osobnom účte, ktorou mu bol poskytnutý bežný účet XXX XXX XXXX/XXXX a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia a tiež od zmluvy, na základe ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie k tomuto bežnému účtu a zároveň týmto prípisom banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. Podľa uvedeného prípisu výška pohľadávky banky z bežného účtu, resp. povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia bola 219,80 EUR, pričom banka vyzvala týmto prípisom žalovaného na úhradu tejto sumy v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia žalovanému.

9. Podľa článku 7 „Úvery“ Všeobecných obchodných podmienok, odsek 7.6 „Prípady porušenia“ všeobecných obchodných podmienok, je banka oprávnená podľa písm. a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

10. Podľa článku 10 „Oznamovanie a doručovanie“ Všeobecných obchodných podmienok, odsek 10.1. písomnosti banky sa doručujú podľa písm. b/ poštou.

11. Podľa bodu 10.3. citovaného článku Všeobecných obchodných podmienok, pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

12. Prípisom zo dňa 07.10.2014 adresovaným žalovanému a označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“, Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému, že postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 25.09.2014 pohľadávku vedenú voči žalovanému z nepovoleného prečerpania na účte FO, číslo úveru/číslo účtu: XXXXXXXXX vo výške 264,45 EUR s príslušenstvom na žalobcu.

13. Prípisom zo dňa 12.03.2015 označeným ako „Výzva na zaplatenie pohľadávky“, žalobca cestou svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, ktorá mu bola postúpená zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s., a ktorá ku dňu spísania uvedenej výzvy predstavovala sumu 287,10 EUR. Uvedená zásielka sa vrátila žalobcovi späť, ako neprevzatá v odbernej lehote.

14. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu, právny predchodca žalobcu nebol povinný žalovaného vyzývať na zaplatenie pohľadávky pred jej postúpením, nakoľko tento prejavil svoj súhlas s postúpením podpísaním Zmluvy o bežnom účte, ktorej podpísaním zároveň vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami W. W., U..W..

15. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.7.2016 suma 44,82 EUR, ktorá je uplatňovaná v rámci žalovanej sumy predstavuje úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. vyčíslený z istiny 219,63 EUR za obdobie od 25.08.2011 do 25.09.2014

16. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „zák. č. 483/2001 Z.z.“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

22. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

23. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov , zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

24. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov , pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

25. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

26. Podľa § 262 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

27. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

28. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

29. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Podľa § 24a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.1.2000 do 1.7.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

33. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Podľa. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. a zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

42. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej len ako „zák. č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

43. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

45. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou o bežnom účte číslo: XXX XXX XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX medzi W. W.Ľ., U..W.. a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle pôvodnej právnej úpravy definovanej v § 24a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.1.2000 do 1.7.2007. Podľa uvedeného ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podľa ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008, od uvedenej novely spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

46. Z predloženej Zmluvy o bežnom účte číslo: XXX XXX XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

47. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 219,63 EUR, tento je premlčaný, nakoľko žalobca si žalobou uvedený nárok na súde uplatnil voči žalovanému až dňa 30.7.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty plynúcej od splatnosti uvedeného nároku. Súd k tomuto záveru dospel aplikujúc na daný právny vzťah ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledná veta v znení účinnom od 1. mája 2014.

48. V prípade ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1.mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Inými slovami, okrem údaja o účinnosti novej právnej úpravy absentujú pravidlá koexistencie starej a novej právnej úpravy. Ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Týmto orgánom je predovšetkým a najmä súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného subjektívneho práva. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Plnenie sa nepriznáva inak ako autoritatívnym deklaratórnym rozsudočným výrokom súdu - nemožno „priznať“ plnenie v hmotnoprávnom vzťahu, už len z toho dôvodu, že v súkromnoprávnych vzťahoch majú subjekty rovné postavenie (jeden druhému nič „nepriznáva“ z pozície autority, ako je to pri verejnoprávnych vzťahoch). Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka uplatnenú v konaní pred súdom. A naopak, pokiaľ pôjde o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, na premlčanie (správnejšie na márne uplynutie premlčacej lehoty) súd prihliadne i bez návrhu dlžníka.

49. Aj zo systematického výkladu jednoznačne vyplýva záver o procesnoprávnom charaktere právnej normy § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Ak výkladovo ustálime, že v prípade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ide o normu procesnú, a zároveň ak zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability .Ak teda platí, že právna norma § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality), má súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. Súd preto uvedené príslušné ustanovenie aplikoval aj na vzťahy medzi účastníkmi tohto sporového prípadu, i keď vyššie uplatnený nárok vyplynul zo zmluvy uzavretej pred účinnosťou novely, ktorá zaviedla uvedené ustanovenie do zák. č. 250/2007 Z.z. .

50. Rovnaký postup je potrebne uplatniť aj z hľadiska uplatnenia ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledná veta v znení účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

51. Obe tieto ustanovenia, teda ako § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., tak aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posledná veta v znení účinnom od 1. mája 2014, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.5.2015, príp. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.11.2015, resp. nepriamo aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. -10 zo dňa 12.4.2016.).

52. Vzhľadom na uvedené preto pri posudzovaní otázky premlčania žalobcom uplatneného nároku súdu aplikoval na uvedené vzťahy právnu úpravu premlčania podľa Občianskeho zákonníka.

53. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že W. W., U..W.. prípisom zo dňa 18.08.2011 okrem iného aj vyhlásila mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania, z ktorého finančné prostriedky sú predmetom tohto sporu. Zároveň v tomto prípise oznámila výšku finančného nároku, ktorý žiadala od žalovaného, a síce sumu 219,80 EUR. Podľa článku 7 „Úvery“ Všeobecných obchodných podmienok , odsek 7.6 „Prípady porušenia“ bol žalovaný povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Vo vyššie uvedenom prípise zo dňa 18.08.2011 banka vyzvala týmto prípisom žalovaného na úhradu tejto dlžnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tohto prípisu žalovanému. V konaní síce nebolo preukázané , kedy žalovanému bol predmetný prípis doručený, avšak podľa Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom styku platilo, že zásielka sa považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvedel alebo sa zásielka vrátila ako nedoručená. Pokiaľ nebolo dohodnuté inak, banka zasielala podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

54. V danom prípade nebola preukázaná existencia osobitnej dohody o zasielaní poštových zásielok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným. Vychádzajúc z predpokladu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol aj žalobca, a síce že prípis zo dňa 18.08.2011, ktorým bola vyhlásená mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania Slovenská sporiteľňa, a.s. odoslala na poštovú prepravu toho istého dňa, t.j. 18.08.2011 , potom v zmysle vyššie uvedených ustanovení Všeobecných obchodných podmienok bol tento prípis žalovanému doručený náhradným spôsobom dňa 21.8.2011. Od tohto dňa mu začala plynúť 7 dňová lehota , ktorú mu Slovenská sporiteľňa, a.s. v uvedenom prípise poskytla na úhradu tohto záväzku. Táto uplynula dňom 28.8.2011. Od tohto dňa sa žalovaný dostal do omeškania s plnením vyššie uvedeného záväzku voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a zároveň od tohto dátumu začala plynúť aj trojročná premlčacia lehota na jeho uplatnenie na súde, ktorá takto uplynula dňa 28.8.2014. Žalobu pritom žalobca na tunajšom súde podal až dňa 30.07.2015 , teda takmer rok po uplynutí tejto lehoty.

55. Súd zo zákona v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je povinný na uplynutie týchto lehôt prihliadnuť z úradnej moci bez ohľadu na to, či takúto námietku žalovaný ako spotrebiteľ v tomto konaní vzniesol alebo nie, a preto žalobu čo do istiny vo výške 219,63 EUR ako premlčanú zamietol.

56. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase omeškania žalovanej, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

61. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",

"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

62. Súd síce vyslovil, že uplatnený nárok na istinu v sume 219,63 EUR je premlčaný postupujúc podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., avšak z hľadiska posúdenia premlčania príslušenstva z tejto istiny a to úrokov z omeškania, resp. zmluvných úrokov tieto musí posudzovať samostatne.

63. Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne. (pozri rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 1.5.2000, zverejnený aj v časopise Zo súdnej praxe , ročník 2000, číslo vydania (zväzok) 3, pod poradovým (publikačným) číslom 33/2000, resp. v Súbore ASPI pod identifikačným číslom: JUD32853SK).

64. V takomto prípade úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom troma rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne tri roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. (porovnaj rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 18.8.2011, zverejnený. v Súbore ASPI pod identifikačným číslom: JUD74941SK).

65. Žalobca si pôvodne voči žalovanému uplatňoval úroky z omeškania vo výške 8 % ročne o sumy 219,63 EUR jednak za obdobie od 25.08.2011 do 25.09.2014, kedy ich aj peňažne vyčíslil sumou 44,82 EUR, a jednak následne za obdobie od 26.09.2014 do zaplatenia,

66. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie premlčania žalovanej istiny v sume 219,63 EUR súd priznal žalobcovi voči žalovanému ním uplatnené úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z premlčanej istiny 219,63 EUR za obdobie od 30.07.2012 do 28.08.2014, t.j. od dátumu, ktorý sa zhoduje s dátumom podania žaloby v tomto konaní avšak spätne pred troma rokmi, do 28.08.2014, t.j. do dátumu, kedy bolo možné po prvýkrát účinne vzniesť námietku premlčania voči uvedenej istine, čo je dátum zhodný s dátumom splatnosti predmetnej faktúry avšak po uplynutí troch rokov od uvedenej splatnosti. Žalobcom uplatnená percentuálna výška úroku z omeškania neprekračovala zákonný rámec týchto úrokov upravený v príslušnej platnej právnej úprave a tak , súd žalobcovi priznal uvedený úrok v ním požadovanej percentuálnej výške. V peňažnom vyčíslení tento úrok predstavoval sumu 36,58 EUR, a na úhradu tejto sumy súd žalovaného zaviazal. Ostatné úroky z omeškania z uvedenej istiny boli premlčané, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

67. Z rovnakého dôvodu, teda pre premlčanie súd zamietol aj žalobcom uplatnený nárok na 14,40 % ročný úrok zo sumy 219,63 EUR za obdobie od 26.09.2014 do zaplatenia.

68. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobca mal len čiastočný úspech v spore a to v pomerne menšej časti ako žalovaný. Tento si zase trovy konania neuplatnil a zo samotného súdneho spisu mu nevyplynuli žiadne trovy konania.

74. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že žalobcovi nebol priznaný nárok z ním uplatnenej istiny a súdom mu bola priznaná len suma 36,58 EUR, ktorá predstavuje len sumu vyčísleného úroku z omeškania, ktorá je navyše nižšia než pôvodne žalobcom uplatňovaná istina v tomto konaní (t.j. suma 219,63 EUR).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.