Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/60/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.07.2016 odvolanie obžalovaného F. F. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 13.01.2016, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. F., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný F. F. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 13.05.2014 sp. zn. , ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. (správne ods. 1) bola poškodená D. B., nar. XX.XX.XXXX, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.

V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že zotrváva na svojej obhajobe, ktorú uviedol v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní, teda že nikdy, nikomu neporušil domovú slobodu. Ide o nedorozumenie a krivé obvinenie jeho osoby. Jeho vina nebola okrem tvrdenia poškodenej nijakým spôsobom preukázaná.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a), c) Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak , ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o zavinení obžalovaného a tým aj pre posúdenie jeho konania ako prečin urážky medzi vojakmi podľa § 397 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného. Keďže sa s týmto postupom odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ani krajský súd totiž nezistil, že by hodnotenie dôkazov - predovšetkým výpovede poškodenej okresným súdom, bolo svojvoľné a neopodstatnené. Poškodená v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne dokazovala, že obžalovaný vošiel do jej bytu bez jej súhlasu a túto skutočnosť aj uviedla v trestnom oznámení, ktoré podala 19.11.2013 o 23.46 h. Výpoveď poškodenej potvrdili svedkovia P. B., F. Z. a V. A.. Ani krajský súd preto nemá žiaden dôvod výpovedi poškodenej neveriť, aj vzhľadom na výrazné sklony obžalovaného k páchaniu i násilnej trestnej činnosti.

Konanie obžalovaného okresný súd správne potom posúdil ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného závažnejším spôsobom, a to prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, a odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o správnosti a zákonnosti použitej právnej kvalifikácie.

Okresný súd pri svojom rozhodovaní o treste za takto zistenú vinu, vychádzal zo všetkých okolností, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a splnenia jeho účelu.

Uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, tak odvolací súd považuje za zákonný a primeraný. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 1985 doposiaľ 7-krát súdne trestaný, pričom v roku 2008 bol odsúdený aj pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 Tr. zák. k trojročnému trestu odňatia slobody, z ktorého bol 28.07.2011 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 5 rokov. V tejto sa ale neosvedčil a zvyšok trestu vo výmere 1 rok 8 mesiacov a 14 dní mu bolo nariadené si vykonať. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 2014 doposiaľ 3-krát postihnutý pokutami od 15,- Eur do 30,- Eur za priestupky proti verejnému poriadku a majetku. Preto krajský súd nezistil žiadne dôvody ani na revíziu výroku o treste v jeho prospech.

Keďže aj zaradenie obžalovaného do príslušného ústavu zodpovedalo stavu veci a zákonu, krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.