Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/1129/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. G. XXX/XX, XXX XX A. , t.č. v ÚVTOS Martin- Sučany, o zaplatenie 346,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2015, č.k. -76, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 19.2.2014 domáhal vydania platobného rozkazu , ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 346,80,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril 27.10.2005 so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava IČO 00151 653 zmluvu číslo 0372523638 , ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s.. Na základe zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanému úver vo výške 50000,-Sk, teda 1659,7,- euro. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach po 43,35,- eur mesačne, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20. 11. 2005. Konečná splatnosť úveru bola určená za deň 20.10.2010. Účastníci si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk mesačne, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,3% ročne. Z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu v tomto poradí. Žalovaný podmienky úveru riadne nedodržiaval, čím Slovenskej sporiteľni vznikla pohľadávka voči nej. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.10.2010 v počte 8, v celkovej výške 346,8-eur a úrok z omeškania 9% počnúc dňom splatnosti každej splátky.

2. Právne vec odôvodnil poukazom na ust. § 497Obchodného zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, ustálil súd, že i keď v danej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, svojim charakterom je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak

obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. I na posudzovanie premlčania z takejto zmluvy hoci je uzavretá podľa Obchodného zákonníka, je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka pre posudzovanie premlčania dlhu. I za stavu, že v § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1.1.2008 nebola zmluva o úvere vyslovene uvedená ako spotrebiteľská zmluva, je zrejmé, že predmetná zmluva o splátkovom úvere bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona a i keď ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná vec je spotrebiteľským úverom, na ktorý musí dopadať regulovaná osobitná právna úprava tak zákona o ochrane spotrebiteľa, ako i Občianskeho zákonníka. Musí byť preto v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak v prípade duplicitnej právne úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskeho práva a nie podnikateľského práva. Na premlčanie súd musel prihliadať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z. ex offo. Za premlčaný preto považoval súd celú pohľadávku z úveru, aj splátky splatné pred viac ako tromi rokmi spätne pred podaním návrhu, teda splatné pred 19.2.2014, kedy bol podaný návrh, teda viac ako tri roky pred podaním návrhu. Uplatňované splátky navrhovateľom splatné od 20.3.2010 do 20.10.2010, v celkovej výške 346 eur sú jednoznačne premlčané a z toho dôvodu súd celý návrh zamietol.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní mal úspech odporca, ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli. Navrhovateľ trovy uplatnil, ale bol neúspešný, preto mu ich súd nepriznal.

5. Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne bude napadnuté rozhodnutie zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie a súčasne žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť mu trovy odvolacieho konania v celkovej výške 41,94 eur. Dôvodil nesprávnou aplikáciou Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah pokiaľ ide o premlčaciu dobu, keďže podľa jeho názoru v danom prípade jednoznačne bolo potrebné vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je premlčacia doba štvorročná. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 27.10.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, bez ohľadu na to, že dlžníkom tu je spotrebiteľ. V súvislosti s uvedeným poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutie NS SR , . Zároveň uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu.

6.Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec preskúmal podľa § 380 Civilného sporového poriadku / zák. č. 160/2015 Z.z. / ďalej len CSP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru , že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok „CMP“ (zák. č. 160/2015 z.z.) . Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (za účinnosti „starého“ civilného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok) .

9. V zmysle ust. § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V zmysle ust. § 379 ods. 1 , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. V zmysle ust. § 380 ods. 1 , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 12. V zmysle ust. § 387 ods. 1 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že jeho nárok považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Zásadnú nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom.

15.Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

16. Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 100 ods. 1, § 101 . Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. -10, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. .)

17. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. ".... ide o spresnenie jedného ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo

mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov aj na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov. Preto zo zmeny účinnosti predmetného ustanovenia nemožno vyvodzovať dôsledky, ako učinil žalobca v odvolaní. 18.K tvrdeniu žalobcu , že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

19. Okresný súd teda postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, na ktoré prihliadal ex offo, teda v tomto smere je odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

20. Zákonom č. 102/2014 Z. z. (v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b (chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014. V ust. § 29 b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne (prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť.

22. Vychádzajúc z toho, že v prípade ust. § 5b Zák. o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú, za stavu, že zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability, z čoho plynie povinnosť súdu prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy.

23. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ teda okresný súd rozhodoval o nároku žalobcu (premlčujúceho sa za tri roky § 101 Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnej od 01.05.2014) bol nielen oprávnený, ale priamo povinný prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, a to aj pri absencii premlčacej námietky samotného dlžníka.

24. Odvolací súd pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania správne posúdil otázku začatia plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 103 Obč. zák., keďže vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 27.10.2005 právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný dohodli splácanie poskytnutého úveru v mesačných splátkach po 1.306,- Sk/ 866 Sk (28,75 €) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.11.2005 s konečnou splatnosťou úveru 20.10.2010. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobcu, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o plnení v splátkach v zmysle ust. § 103 Obč. zák.. Vôľa zmluvných strán dohodnúť plnenie v splátkach je nepochybne zistiteľná z písomného prejavu tejto vôle - písomnej zmluvy o splátkovom úvere, a tak ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o uzavretí dohody o plnení v splátkach.

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane sa zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 Obč. zák.). Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu, či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. plynie samostatne. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie citovaným zákonným ustanovením § 103 Obč. zák. a vychádzajúc z dohody o plnení v splátkach posudzoval plynutie premlčacej doby u každej zo splátok úveru samostatne, správne určil začiatok plynutia premlčacej doby u každej zo splátok samostatne a dospel k správnemu záveru, že okrem poslednej splátky úveru v prípade ostatných splátok došlo k ich premlčaniu, z ktorého dôvodu nárok žalobcovi nie je možné priznať. Ani samotná skutočnosť, že účastníci v úverovej zmluve dohodli konečnú splatnosť úveru dňom 10.10.2010, nemá za následok plynutie novej premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po tomto dátume v prípade splátok splatných už pred týmto dňom. Konečná splatnosť úveru predstavuje splatnosť poslednej splátky úveru, ktorá v zmysle čl. III bod 5 zmluvy mala byť tvorená zostatkom pohľadávky z úveru. Nemožno preto prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, že s poukazom na konečnú splatnosť úveru- 20.10.2010 a deň podania návrhu na začatie konania - 19.02.2014, že svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Tento záver by bol správny iba v prípade, že by nebolo dojednané plnenie v splátkach a bola by dohodnutá iba táto lehota splatnosti úveru.

25. Vzhľadom k tomu, že okresný súd správne posúdil pôsobnosť dotknutých právnych noriem, týkajúcich sa premlčania nároku žalobcu , s následkom zamietnutia jeho návrhu, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny za použitia § 387 ods. 1 potvrdil.

26. Úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Trovy odvolacieho konania žalovanému nevznikli žiadne, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .