Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/68/2022

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, K., zastúpeného advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X/XX, P.É. B., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenia a a (ďalej aj ako „CSP“) tak, že súd uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako dvadsať metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní.

2.Návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v K., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom s č. XXXX s dvorom a záhradou. V dome býval so svojou manželkou, dcérou Q., žalovaným (manžel dcéry žalobcu) a ich synom T.. Po svadbe vybudoval žalovaný spolu s dcérou žalobcu nadstavbu uvedeného domu, v ktorej aj bývali. V roku 2020 dcéra žalobcu, Q., zomrela a vzťahy účastníkov konania sa zhoršili. Žalovaný sa odsťahoval k partnerke a do domu chodieval len sporadicky, a to z dôvodu, že na uvedenej adrese mal miesto podnikania, resp. za účelom prevzatia si osobných vecí, ktoré potreboval. Žalovaný počas života dcéry žalobcu naliehal na žalobcu, aby previedol rodinný dom na žalovaného a to vzhľadom na investície, ktoré žalovaný do domu vložil. K uvedenému však nedošlo, pričom žalovaný sa snažil dosiahnuť, aby sa nadstavba domu považovala za samostatnú bytovú jednotku a mohol by tak byť vedený ako spoluvlastník. To sa však nestalo. V dôsledku uvedeného sa tak vzťahy žalobcu a žalovaného zhoršili, žalovaný sa opakovane žalobcovi vyhrážal, že on spraví poriadok. Do domu vstupoval opakovane bez súhlasu a vedomia žalobcu. Vzhľadom na uvedené správanie sa žalovaného mu žalobca zrušil súhlas s evidovaním miesta podnikania a následne živnostenský úrad zrušil evidované miesto podnikania žalovaného u žalobcu. Uvedené ešte prispelo k zhoršeniu vzťahov. Žalobca a jeho manželka začali mať strach zo žalovaného a obavy, že im ublíži, keď každá návšteva žalovaného bola stresujúca a psychicky náročná. Žalobca následne vymenil i zámky na vstupnej bráne. Dňa 3.8.2022 došlo k incidentu, keď sa žalovaný dostavil do domu žalobcu a na otázku žalobcu čo chce, uviedol, že si prišiel pre poštu. Žalobca žiadal o vrátenie kľúčov s tým, že mu poštu vydá, nakoľko nesúhlasí so vstupom do jeho domu, na čo žalovaný preskočil plot a vstúpil na pozemok, pričom žalobcu odstrčil po tom, ako mu chcel zabrániť vstúpiť na jeho pozemok. Žalovaný sa zamkol v izbe na podkroví. Žalobca zavolal hliadku policajného zboru, na základe čoho žalovaný vyšiel z izby a následne šli všetci na výsluch. Uznesením zo dňa 3.8.2022 začalo Okresné riaditeľstvo PZ v K. trestné stíhanie pre trestný čin porušovania domovej slobody. Na druhý deň žalovaný opäť volal žalobcovi, že chce vstúpiť na jeho pozemok s tým, že nech si nemyslí, že to nechá tak. Uvedené konanie žalovaného, ktorý sa domáha

vstupu do domu, ku ktorému nemá žiadne vecné ani záväzkové právo a stupňuje tlak na žalobcu a jeho manželku, vyhráža sa ujmou, vzbudzuje u žalobcu strach, obavy a psychickú nepohodu. Po návšteve žalovaného je žalobca paralyzovaný, búši mu srdce. Zdôraznil, že správanie žalovaného sa voči nemu zhoršuje a stupňuje, pričom v minulosti prejavoval rešpekt a úctu. Naviac žalovaný je fyzicky disponovaný, silný muž, naopak žalobcu je dôchodca vo veku 83 rokov. Žalobca nemal šancu sa brániť voči fyzickým útokom žalovaného. Žalovaný nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu a jeho manželky a neustále ho atakuje, z čoho mal žalobca dôvodné obavy o svoje zdravie. Mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pričom uvedeným zákazom nebudú nijako dotknuté práva a oprávnené záujmy žalovaného, keďže žalobca sa ako dôchodca výlučne zdržiava doma. Žalovaný býva a podniká v inej obci a teda nemá objektívnu potrebu približovať sa k miestu bydliska žalobcu. Zákaz priblíženia tak podľa žalobcu bude predstavovať efektívny nástroj jeho ochrany, ako i telesnej a duševnej integrity.

3.K návrhu pripojil žalobca list vlastníctva č. XXX, uznesenie č. ČVS: H.-XXX/X-V.-K.-XXXX zo dňa 3.8.2022 o začatí trestného stíhania pre prečin porušovania domovej slobody, zápisnicu o výsluchu svedka - T. H. zo dňa 3.8.2022, zápisnicu o výsluchu svedka - žalovaného zo dňa 3.8.2022 a zápisnicu o výsluchu žalobcu zo dňa 3.8.2022, zápisnicu o obhliadke miesta činu zo dňa 3.8.2022, úradný záznam KR PZ v TT zo dňa 3.8.2022, uznesenie o začatí trestného stíhania pre prečin porušovania domovej slobody.

4.Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako i listinnými dôkazmi doloženými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a to rodinného domu spolu so záhradou a zastavanou plochou a nádvorím. Dňa 3.8.2022 došlo k incidentu v uvedenej nehnuteľnosti, kde na podnet žalobcu boli privolaní príslušníci policajného zboru, ktorý spísali zápisnicu o obhliadke miesta činu. Z úradného záznamu z uvedeného dňa spísaného príslušníkom policajného zboru vyplýva, že na adresu žalobcu bola privolaná polícia na preverenie oznámenia, že sa do domu žalobcu bez jeho súhlasu dostal jeho zať tak, že preskočil plot, pričom bránka bola zamknutá a odstrčil majiteľa domu a pokračoval schodiskom do horných priestorov domu, kde kedysi žalovaný býval so svojou manželkou, dcérou žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný tam už nebýva a nemá tam ani trvalý pobyt, čo potvrdil žalovaný. Príslušníci policajného zboru pokračovali do nadstavby rodinného domu, kde sa nachádzal žalovaný a na klopanie otvoril s tým, že si prišiel vziať osobné veci. Následne bol vykonaný výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti býva s manželkou a vnukom, synom žalovaného. Tiež uviedol, že v nadstavbe uvedeného domu, ktorú zrekonštruovali a skolaudovali, býval cca 16 rokov i žalovaný spolu s manželkou, teda dcérou žalobcu, a ich synom. Žalovaný mal na uvedenej adrese len sídlo podnikania. Žalovaný sa domáhal, aby počas života jeho manželky, teda dcéry žalobcu, došlo k prepisu nehnuteľnosti, avšak sa tak nestalo a vzťahy sa zhoršili. Dňa 3.8.2022 prišiel žalovaný pred dom s tým, že chcel vstúpiť, čo však žalobca podmieňoval vrátením kľúčov. Žalovaný odmietol vydať kľúče, preskočil plot. Na otázky vyšetrovateľa odpovedal, že žalovaný má v nadstavbe rôzne osobné veci, pričom mu nehovoril, že nemá chodiť do domu, avšak mal za to, že mu to je jasné, nakoľko mu žalobca zrušil na uvedenej adrese miesto podnikania. V minulosti sa do domu dostal tak, že zavolal vnukovi, ktorý mu otvoril. Nevidel, aby žalovaný niekedy preskakoval plot. Žalovanému žalobca nepovolil vstúpiť do jeho nehnuteľnosti, pričom nedošlo k zraneniam žalobcu a žalovaný si zobral poštu a ochranné nálepky na nábytok. Žalobca predložil zápisnicu o výsluchu syna žalovaného, ktorý býva na prízemí uvedeného domu spolu so starými rodičmi. Matka zomrela a otec, teda žalovaný, s nimi nebýva od roku 2020. Otec nikdy nemal trvalý pobyt na uvedenej adrese. Na uvedenú adresu chodieval len sporadicky, keď nemal kľúče, otváral mu syn, pričom pár krát ho do domu pustil aj starý otec, t. j. žalobca. Dňa 3.8.2022 mu zavolal žalovaný, že si chce prísť pre poštu, pričom to oznámil i starému otcovi. Keď odmietol žalovaný vydať kľúče, preskočil plot a šiel rovno do podkrovia, kde sa zamkol a otvoril, až keď prišla polícia. Na otázky vyšetrovateľa uviedol, že otec sa dostal do domu tak, že ho pustil. Naposledy tam prespal minulý rok, pričom bol starým otcom upozornený, že si má zobrať svoje veci a nechodiť tam. Dňa 3.8.2022 sa stalo prvý krát, čo otec preskočil plot po tom, čo ho starý otec odmietol vpustiť dnu. Bolo však bežné, že otec preskakoval plot, nakoľko si tak krátil cestu. O vzťahu s otcom uviedol, že ochladol a nemajú si čo povedať. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného vyplýva, že na uvedenej adrese býval so svojou manželkou, kde vybudovali nadstavbu rodinného domu, do ktorej sa vchádza cez rodinný dom. Na uvedenej adrese mal miesto podnikania, s čím súhlasil majiteľ domu. Poukázal na to, že po smrti jeho manželky vzťahy v rodine ochladli, nik sa s ním nechcel rozprávať,

pričom musel vybavovať záležitosti pohrebu, pozostalosti, naučiť sa vykonávať domáce práce a musel zháňať osobu, ktorá po smrti jeho manželky bude vykonávať práce súvisiace s účtovníctvom. Od októbra roku 2020 začali drobné konflikty až následne svokor žiadal, aby si zobral svoje veci a odišiel. Kvôli zlým vzťahom sa žalovaný odsťahoval k svojej priateľke. Po výmene zámkov sa žalovaný dostal do domu tak, že volával synovi, ktorý mu prišiel otvoriť. Dňa 3.8.2022 zavolal synovi, že príde, aby mu otvoril, pričom vyšiel i svokor, ktorý žiadal vrátiť kľúče, že až potom otvorí bránku. Na to žalovaný preskočil bránku a šiel do podkrovia, na čo žalobca kričal, aby sa vrátil, že zavolá políciu. Syn sa niekde schovával a žalovaný sa zamkol, pričom po príchode hliadky otvoril a všetko vysvetlil. Záverom uviedol, že sa svokra ani nedotkol. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že plot preskočil inštinktívne, pričom to tak robieval. Videl, že so svokrom to bude nadlho, tak preskočil plot, keďže si šiel len pre poštu. Zvonček nepoužil, ten používa len vtedy, keď sa nevie dovolať synovi.

6. Podľa Civilný sporový poriadku (ďalej len „“); pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ; neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ; ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa ; súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa ; ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa ; ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

13. Podľa ; súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

14. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

15. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

16. Tvrdenia o obave z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity (podľa ) sa týkajú princípu opodstatnenosti procesného zabezpečenia, nenahrádzajú však splnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie konkrétneho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana formou neodkladného opatrenia, vrátane dôvodnosti a trvania tohto nároku.

17. S ohľadom na uvedené bolo potrebné skúmať existenciu zákonného predpokladu a to osvedčenie existencie právneho (nie faktického) vzťahu medzi sporovými stranami. Neodkladné opatrenie predstavuje procesné zabezpečenie, ktoré musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej ( ). Neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností. Bez tvrdenia a osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia ani do úvahy.

18. Vydanie neodkladného opatrenia podľa je podmienené jednak osvedčením, že strany sporu sú v určitom vzťahu, ktorý právny vzťah medzi nimi existujúci vyžaduje bezodkladnú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a súčasne osvedčením ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa správaním odporcu, ktoré sa zakazuje. Súd uvádza, že také neodkladné opatrenie slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita, prípadne aj osobná sloboda alebo bezpečnosť, ktoré zakázané sa správanie ohrozujúce telesnú alebo duševnú integritu, prípadne aj osobnú slobodu alebo bezpečnosť je podmienkou uloženia zákazu alebo obmedzenia priblíženia sa na určitú vzdialenosť. Zaoberal sa pojmami integrita a násilie tak z jazykovedného hľadiska - pokiaľ sa týka pojmu integrita ale aj definíciou násilia v právnej literatúre. Súd uvádza, že právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj , zakotvujúcou právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby. V danom prípade žalobca navrhnutým neodkladným opatrením sledujúc bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným navrhol nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojej telesnej a duševnej integrity a bezpečnosti. Primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Konkrétne sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k nej.

19. V danom prípade bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje príbuzenský vzťah, keď žalobca je svokrom žalovaného a dedkom syna žalovaného. Zo živnostenského registra súd zistil, že žalovaný mal na adrese žalobcu miesto podnikania do 31.5.2022, pričom taktiež bolo zhodnými vyjadreniami strán osvedčené, že na adrese žalobcu býval žalovaný spolu so svojou nebohou manželkou a synom a to v podkroví rodinného domu. Súd však z listinných dôkazov nemal osvedčenú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako navrhol žalobca. V prvom rade súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplývalo žiadne agresívne správanie žalovaného voči žalobcovi, t. j. akékoľvek fyzické útoky voči jeho osobe či ústne vyhrážanie sa žalovaným žalobcovi. Žalobca predložil listinné dôkazy z jediného incidentu, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022, keď nedošlo k

žiadnym útokom či vyhrážkam zo strany žalovaného na žalobcu. Súd tak nemal osvedčené, že by žalovaný priamo ohrozoval život a zdravie žalobcu. Len vyjadrenie žalobcu, že sa obáva o svoj život a zdravie a to vzhľadom ku fyzickým dispozíciám žalovaného nebolo dostatočné pre to, aby mal súd osvedčenú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Bolo osvedčené, že žalovaný nemá na uvedenej adrese trvalé bydlisko a ani miesto podnikania, pričom do nehnuteľnosti žalobcu vstupoval po tom, čo mu otvoril jeho syn, s výnimkou jediného incidentu, ktorý sa odohral dňa 3.8.2022, keď žalovaný preskočil plot za účelom vstupu do nehnuteľnosti, kde si chcel prevziať svoje osobné veci. Uvedený incident bol podkladom žalobcu pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak súd z listinných dôkazov ním predložených nemal osvedčené, že by žalovaný na žalobcu fyzicky útočil, prípadne ho napadol. Súd nemal osvedčený ani žalobcom tvrdený psychický útok žalovaného na jeho osobu. Uvedený incident je pri tom v štádiu šetrenia a vyšetrovateľ policajného zboru uznesením zo dňa 3.8.2022 začal trestné stíhanie a to pre prečin porušovania domovej slobody.

20.Žalobca neosvedčil ani ďalší zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to konkrétny hmotnoprávny nárok, ktorému sa malo poskytnúť procesné zabezpečenie formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza z návrhu, v ktorom má navrhovateľ povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Tento nárok nebol osvedčený vo vzťahu ku žalovanému, keď medzi stranami bol faktický stav (rodinné príbuzenstvo), avšak ich vzťah nebol vyjadrením hmotnoprávneho nároku. Bez vymedzenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana nemôže obstáť. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že zákazom priblíženia nebudú nijako dotknuté práva a oprávnené záujmy žalovaného, keďže žalobca sa zdržiava doma a žalovaný býva a podniká v inej obci. Je zrejmé, že akýkoľvek zákaz, resp. uloženie povinnosti strane je zásahom do jej práv a oprávnených záujmov. Práve z dôvodu, že žalobca sa zdržiava na inej adrese ako žalovaný, súd nevidel dôvod a to i s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako žalobca navrhol.

21. Nakoľko žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne trovy konania nevznikli, v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, mu nárok náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.