Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci mal. C. Y., nar. 7. 3. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., za účasti matky Q. P., trvale bytom K. M. XXXX/XX, Q. W., 30X XX W., o návrhu otca V. Y., trvale bytom S., W. XXXX/X, o zmenu súdneho rozhodnutia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -52 zo dňa 4. 4. 2016 jednohlasne takto

rozhodol:

1. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

2. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. -15 zo dňa 03.05.2013 tak, že zveril mal. C. Y. do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať na výživu mal. Tomáša po 27,13 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015 tak, že výživné je povinná zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého. Nedoplatok na výživnom za čas od 01.10.2015 do 31.03.2016 činí 162,78 eur, ktorý je matka maloletého povinná zaslať v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám otca dieťaťa. Súd upravil styk matky s mal. Tomášom Y. každý nepárny mesiac počas víkendu, ktorý nasleduje po 20. dni v nepárnom mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že v stanovený čas prevezme maloletého pred bytom otca a po skončení styku ho otcovi vráti na tom istom mieste a strávi čas počas tohto styku s maloletým na území SR. Otcovi uložil povinnosť maloletého na styk s matkou pripraviť, v stanovenom čase ho matke odovzdať a je oprávnený po skončení styku maloletého od matky prevziať. Ďalším výrokom vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, že o mal. C. sa od 21.01.2015 stará otec dieťaťa. Má vytvorené podmienky k riadnej starostlivosti o syna. Mal. C. je študentom 1. ročníka Strednej technickej školy v S. a je v jeho záujme, aby školu riadne ukončil. Chce zostať u otca, kde je zvyknutý na prostredie, má tu väčšinu rodiny a kamarátov, s ktorými si dobre rozumie. Vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopný vyjadriť svoj názor. Matka ho v mieste jeho bydliska nebola ani raz navštíviť a odkedy odišla do ČR, neplatí na neho žiadne výživné. Preto súd prvého stupňa zmenil doterajšie rozhodnutie súdu a zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca.

3. Matka maloletého je v súčasnosti bez príjmov, lebo prišla o prácu, avšak v zmysle § 62 ods. 3 zákona o rodine každý z rodičov, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima

na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Preto súd prvého stupňa ju zaviazal prispievať na výživu maloletého po 27,13 eur mesačne, čo v súčasnosti v zmysle platných právnych predpisov zodpovedá minimálnemu výživnému. Výživné súd určil zo strany matky od 01.10.2015, nakoľko otec maloletého za predchádzajúce obdobie výživné nežiadal, hoci matka výživné aj pred 01.10.2015 neposkytovala. Nedoplatok na výživnom súd prvého stupňa vyčíslil za čas od 01.10.2015 do 31.03.2016 na sumu 162,78 eur, lebo v uvedenom období matka na výživu maloletého ničím neprispievala a zaviazal ju uhradiť tento nedoplatok do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p., nakoľko ide o výživné pre maloleté dieťa.

4. Vzťahy medzi mal. C. a matkou sú narušené. Maloletý C. však matku úplne neodmieta. Má záujem sa s ňou stretávať na B., buď v mieste jeho bydliska, alebo matka podľa vyjadrenia otca maloletého s ním môže stráviť čas aj u svojej matky. Styk matky s maloletým umožní riešiť doterajšie konflikty, preto bolo v záujme maloletého styk matky s ním upraviť a to v pevných časových intervaloch, aby aj matka mala istotu, že keď pricestuje na Slovensko, bude mal. C. pripravený na stretnutie s ňou. Úprava styku ako navrhla matka, aby maloletý chodil za ňou sám do ČR, nezodpovedá platnej právnej úprave, bola by v rozpore so záujmom mal. C., ak by mal bez sprievodu dospelej osoby precestovať tak veľkú vzdialenosť, dokonca to svedčí o nezodpovednom prístupe matky, ak takýto spôsob kontaktu s maloletým požaduje. Maloletý odmieta chodiť k matke do ČR aj na prázdniny, preto súd upravil jeho styk s matkou každý nepárny mesiac počas víkendu, ktorý nasleduje po 20. dni v nepárnom mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že v stanovený čas si matka maloletého prevezme pred bytom otca a po skončení styku ho vráti otcovi na tom istom mieste s tým, že s maloletým strávi čas počas tohto styku na území SR. Lebo za predpokladu, že sa bude realizovať takto upravený styk matky s maloletým, vzťahy medzi nimi sa zlepšia možno i do takej miery, že bude možné po určitom čase zmeniť túto doterajšiu úpravu styku. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd rozhodol, že sa styk matky s mal. C. neupravuje, avšak podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine je možné takto rozhodnúť len v takom prípade, ak o to požiadajú obaja rodičia, čo sa nevzťahuje na tento prípad, preto súd prvého stupňa upravil styk matky s mal. C. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. V odvolaní okrem iného uviedla, že o svoje deti sa minimálne 13 rokov prakticky starala sama, jej bývalý manžel je dôstojník v ozbrojených zložkách a väčšinou bol buď v kasárňach alebo na misiách. Rozviedli sa, čo nie je až také nezvyčajné, je jasné, že bývalý manžel ako dôstojník si vybavil, že súd pridelil najprv deti jemu, po čase však sami prišli k nej a napriek nepriaznivej ekonomickej situácii mali u nej vždy čo jesť a obliecť a strechu nad hlavou, exmanželovi boli priznané alimenty 27 Eur, čo pri jeho plate bolo smiešne a tak to zneužíval, kupoval deťom drahé veci atď. Nič proti tomu nerobila, snažila sa byť matkou. C. prišiel k nej a bolela ho noha vyše mesiaca, jeho zodpovedný otec ho nezval ani na snímok a keď s ním zašla za lekárom, zistili, že má zlomenú nohu. Tak ona je nezodpovedná ako píše kolízny opatrovník a jeho otec áno. Na Slovensku to nemohli viac zvládnuť a tak sa museli rozhodnúť, či umrieť od hladu alebo ísť niekde, kde sa žije oveľa ľahšie. Tak musela spraviť radikálne rozhodnutie a presťahovať sa. Synovia nechceli ísť, že chcú dokončiť školu. Tomáš chcel dokončiť ročník a tak mu to dovolila, čo ľutuje. Neverila, že bývalý manžel a jeho rodičia to zneužijú a budú syna huckať proti nej. Exmanžela prevelili do Martina a to mu nevyhovovalo, tak tu situáciu využil, presvedčil syna, aby sa s ňou nekontaktoval a ostal pri nemu, že u neho mu bude oveľa lepšie a požiadal súd o zverenie C. do opatery jemu, nakoľko vedel, že ho budú musieť preveliť naspäť bližšie k S., čo sa aj stalo. Syn je mladý, hádže s ním puberta, nevie, čo je správne a nesprávne, u nej vie, že všetko nemôže, pri otcovi má „raj na zemi“. Otec je väčšinou v práci, on je sám doma, má všetko, na čo si spomenie, prečo by menil? No to nepovažuje za správne a mrzí ju, že to okresný súd nevidel. Trhá jej srdce, keď v rozsudku číta, že sa s ním nekontaktovala, pritom sa ho pýtala, či príde za ním do Humenného, chce ho aspoň trochu vidieť, no odmietol, chápe, že má v hlavičke chaos, ale nedvíhať mame telefón, odmietať sa stretnúť, tie reči, že niekoho prekľala a podobne, to jej nedáva spať. V rozsudku sa píše, že bola na pohrebe svojej mamy, chudera až ju nadhodilo, bolo to na pohreb babky, vďaka Bohu jej mama žije, a vtedy tiež volala C., že za ním príde, ale odmietol. Tiež vraj má dobrý vzťah so svojimi starými rodičmi z jej strany, ale jej otec už roky nežije, mama ani nevlastní dom, v ktorom býva a vlastní ho jej sestra a tá sa ide vydávať a nemohla by narúšať chod ich domácnosti návštevami s jej synom a dcérkou. Tak by musela platiť hotel atď. Syn pravidelne sám cestuje z S. do B.L. za starými rodičmi z otcovej strany a to nie je nebezpečné?, pritom prestupuje a za ňou by to bolo nebezpečné, keď nastúpi v S. na autobus a vystúpi priamo v W.. V jeho veku to považuje za nedomyslené. Opakuje, C. nie je vo veku, kedy môže rozhodovať a jeho odmietanie pominie, ako

náhle ju raz navštívi. Neverí, že je v záujme súdu, aby toto podporoval a že to pomôže v jeho výchove. Bolí ju to, miluje svoje deti a toto si nezaslúžila, preto sa rozhodla napísať odvolanie, veriac, že krajský súd to prehodnotí a rozsudok zmení.

6. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že prihliadajúc aj na názor maloletého dieťaťa navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny.

7. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 380 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 a zistil, že rozsudok je vecne správny a odvolanie matky mal. je nedôvodné.

8. Podľa čl. 5, Čl. I Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZOR“) Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä 1. a)úroveň starostlivosti o dieťa, 2. b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, 3. c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, 4. d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, 5. e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, 6. f)podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, 7. g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, 8. h)podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, 9. i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 43 ods. 1 ZoR Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

14. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

15. Podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

16. Podľa § 100 ods. 3 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

17. Dohovor o právach dieťaťa ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v čl. 18 ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vynaložili maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

18. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd byť spoločne je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života.

19. V súlade s § 65 odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a zistil, že rozsudok je v celom rozsahu vecne správny. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne skutkovo i právne posúdil.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa. Platná právna úprava neumožňuje súdu prikázať maloletému stýkať sa s matkou tak, ako to matka navrhuje v Českej republike v Plzni, kde má matka toho času bydlisko. Bolo by to v rozpore so záujmom mal. C., ak by mal bez sprievodu dospelej osoby precestovať tak veľkú vzdialenosť z bydliska otca v S. do W. v H. republike ako aj v rozpore s platnou legislatívou (viď napr. vyššie cit. Čl. 5, Čl. I, písm. b/ Základných zásad ZOR).

21. Z obsahu spisu je nepochybný názor mal. C., ktorý sa pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyjadril tak, že nesúhlasí s tým, čo matka navrhuje, aby za ňou chodil do H. (čl. 48). S poukazom na citované ust. § 100 ods. 3 O.s.p. prvostupňový súd aj v tomto smere správne zohľadnil vôľu a názor maloletého. Zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil vôľu maloletého vo vzťahu k jeho zvereniu do výchovy otca, keď pred uvedeným orgánom sa maloletý vyjadril dňa 18.1.2016 (čl. 28 spisu), že chce žiť s otcom. Za situácie ak maloletý svoju vôľu prejavil ako 16-ročné dieťa a neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by otcovi nemohol byť zverený do osobnej starostlivosti napokon matka so zverením do starostlivosti otca súhlasila (čl. 27 spisu), tak rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca vecne správny. Vzhľadom na určené výživné v minimálnej výške možno konštatovať aj správnosť výroku o výživnom.

22. Rozhodnutie súdu predstavuje len akýsi zákonný rámec pre realizáciu rodinných práv a povinností rodičov a detí, v tomto prípade konkrétne styku matky s dieťaťom. Je len na matke a jej komunikácii so synom, či mimo takto súdom upraveného rámca v priebehu času mal. C. prejaví záujem o častejší styk s matkou. Na základe toho nie je vylúčené, že vzťahy medzi matkou a mal. C. sa časom zlepšia možno aj do takej miery, že bude možné uvažovať o zmene doterajšej úpravy styku v súlade s § 26 ZoR.

23. So zreteľom na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 rozsudok potvrdil.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .