Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_35Cb-91-2012.pdf
PDF · 108.49 KB
Case nature
Subarea
35Cb/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, zast. JUDr. Soňa Urbaničová, advokátka, Sliezska 9, Bratislava proti žalovanému: Panoráma Donovaly, s.r.o., Štefanovičová 12, Bratislava, IČO: 36 645 273, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičová 12, Bratislava na zaplatenie 18.777,66 EUR takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 17.805,82 EUR, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 785,40 EUR odo dňa 27.11.2009 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 785,40 EUR odo dňa 23.12.2009 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.563,66 EUR odo dňa 28.1.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 828,11 EUR odo dňa 6.3.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.286,61 EUR odo dňa 18.3.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 357 EUR odo dňa 15.4.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.085,88 EUR odo dňa 1.4.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.085,88 EUR odo dňa 20.5.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 785,40 EUR odo dňa 24.6.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.459,53 EUR odo dňa 30.11.2010 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 202,69 EUR odo dňa 29.1.2011 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 240,90 EUR odo dňa 25.2.2011 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 452,59 EUR odo dňa 29.3.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.394,50 EUR odo dňa 30.4.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 554,81 EUR odo dňa 23.6.2011 do zaplatenia, 9,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.460,08 EUR odo dňa 24.8.2011 do zaplatenia, 9,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.314,48 EUR odo dňa 29.9.2011 do zaplatenia, 9,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 153,30 EUR odo dňa 21.10.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 131,40 EUR odo dňa 30.11.2011 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 636,20 EUR odo dňa 23.12.2011 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 242 EUR odo dňa 19.1.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.5.2012 žiadal žalobca, aby súd určil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 18.777,66 EUR titulom neuhradených faktúr za poskytnuté právne služby a žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Návrhom zo dňa 10.7.2013 zobral žalobca návrh späť v časti istiny vo výške 971,84 EUR.
3. Uznesením zo dňa 13.11.2013 súd zastavil konanie v časti istiny vo výške 971,84 EUR.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 1.3.2008, faktúry, uznanie záväzku zo dňa 10.12.2011 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
5. Zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 1.3.2008 súd zistil, že žalovaný (ešte pod obchodným menom Ing. Jozef Varga s.r.o.) a žalobca uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému a jeho dcérskym resp. sesterským spoločnostiam komplexné právne poradenstvo okrem zastupovania v trestnom konaní podľa konkrétnych pokynov žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu podľa tejto zmluvy. Podľa ust. čl. III.3 ak žalovaný do 7 dní od doručenia faktúry žalovanému nebude namietať výšku odmeny alebo rozsah právnej pomoci uvedený v príslušnej faktúre, tak sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v zmysle ust. § 323 ObZ uznáva svoj záväzok zaplatiť príslušnú faktúru v plnom rozsahu.
6. Z fa č. 2972009 zo dňa 12.11.2009 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 785,40 EUR so splatnosťou 26.11.2009.
7. Z fa č. 3332009 zo dňa 8.12.2009 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 785,40 EUR so splatnosťou 22.12.2009.
8. Z fa č. 3742009 zo dňa 13.1.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 1.563,66 EUR so splatnosťou 27.1.2010.
9. Z fa č. 0352010 zo dňa 15.2.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 828,11 EUR so splatnosťou 5.3.2010.
10. Z fa č. 0602010 zo dňa 3.3.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 1.286,61 EUR so splatnosťou 17.3.2010.
11. Z fa č. 0842010 zo dňa 31.3.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 357 EUR so splatnosťou 14.4.2010.
12. Z fa č. 1072010 zo dňa 15.4.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 1.085,88 EUR so splatnosťou 29.4.2010.
13. Z fa č. 1422010 zo dňa 3.3.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 1.085,88 EUR so splatnosťou 19.5.2010.
14. Z fa č. 1942010 zo dňa 9.6.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 785,40 EUR so splatnosťou 23.6.2010.
15. Z fa č. 4002010 zo dňa 15.11.2010 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 3.431,37 EUR so splatnosťou 29.11.2010.
16. Z fa č. 4602011 zo dňa 14.1.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 202,69 EUR so splatnosťou 28.1.2011.
17. Z fa č. 0252011 zo dňa 10.2.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 240,90 EUR so splatnosťou 24.2.2011.
18. Z fa č. 0782011 zo dňa 14.3.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 452,59 EUR so splatnosťou 28.3.2011.
19. Z fa č. 1402011 zo dňa 15.4.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 1.394,50 EUR so splatnosťou 29.4.2011.
20. Z fa č. 2032011 zo dňa 8.6.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 554,81 EUR so splatnosťou 22.6.2011.
21. Z fa č. 2912011 zo dňa 9.8.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 1.460,08 EUR so splatnosťou 23.8.2011.
22. Z fa č. 3462011 zo dňa 14.9.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 438,49 EUR so splatnosťou 28.9.2011.
23. Z fa č. 3472011 zo dňa 14.9.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 481,80 EUR so splatnosťou 28.9.2011.
24. Z fa č. 3482011 zo dňa 14.9.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 349,19 EUR so splatnosťou 28.9.2011.
25. Z fa č. 3602011 zo dňa 6.10.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 153,30 EUR so splatnosťou 20.10.2011.
26. Z fa č. 4542011 zo dňa 15.11.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 131,40 EUR so splatnosťou 29.11.2011.
27. Z fa č. 4872011 zo dňa 8.12.2011 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 636,20 EUR so splatnosťou 22.12.2011.
28. Z fa č. 5122011 zo dňa 4.1.2012 súd zistil, že žalobca za poskytnuté právne služby vyfakturoval žalovanému sumu 242 EUR so splatnosťou 18.1.2012.
29. Z uznania záväzku zo dňa 10.12.2011 súd zistil, že žalovaný ako dlžník uznal záväzok žalobcovi ako veriteľovi v celkovej výške 17.536,82 EUR, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 1.3.2008 a bol fakturovaný postupne žalobcom žalovanému faktúrami č. 2792009, 3332009, 3742009, 0352010, 0602010, 0842010, 1072010, 1422010, 1942010, 4002010, 4602010, 0252011, 0782011, 1402011, 2032011, 2912011, 3462011, 3472011, 3482011, 3602011, 4542011, 4872011. Žalovaný ako dlžník uznal, že žalobca ako veriteľ vykonal právne služby riadne a včas podľa dohody, že si fakturované služby objednal a vznikol mu finančný záväzok z dôvodu neuhradenia sumy za poskytnuté právne služby podľa uznaných faktúr.
30. Podľa ust. § 323, ods. 1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
31. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
32. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
33. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu je skutočnosť, či fakturované právne služby boli žalobcom žalovanému skutočne poskytnuté, v akom rozsahu.
34. Žalovaný tiež namietol nesúlad medzi sumou uznanou uznaním dlhu vo výške 17.563,82 EUR a sumou tvoriacou petit žaloby po čiastočnom späťvzatí vo výške 17.805,82 EUR. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.12.2015 uviedol, že predmetom konania sú nároky z 23 faktúr za právne poradenstvo. Žalovaný uznaním zo dňa 10.12.2011 uznal nárok vyplývajúcich z 22 faktúr nakoľko posledná faktúra č. 4872011 bola vystavená dňa 8.12.2011 a teda po podpise uznania dlhu žalovaným a preto nemohla byť zahrnutá v uznaní. Súd mal týmto vyjadrením námietku žalovaného za vysporiadanú a v ďalšom sa ňou nezaoberal.
35. Z výpovede štatutára žalobcu Branka Vrbu na pojednávaní dňa 15.2.2016 súd zistil, že žalobca poskytoval právne poradenstvo žalovanému prostredníctvom Dr. Dienerovej a štatutára pričom konanie žalovaného v rámci prejednávania veci považoval za účelové a klamlivé. Mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal poskytnutie služieb a uznanie dlhu. Uviedol, že spolupráca trvala tri
roky a každá faktúra je zavedená v účtovníctve žalobcu a boli z nich odvedené dane z príjmov. Uviedol, že sa nejedná o vymyslený nárok bez časovej súvislosti. Štatutár uviedol, že bol osobne prítomný pri podpise uznania záväzku, keďže ho podpísal. Ďalej uviedol, že bol spoločníkom s JUDr. Urbaničom, pričom JUDr. Urbanič vykonával developérsku činnosť a preto on vykonával advokátsku činnosť. Bol informovaný, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov, čo sa prejavovalo na sporoch. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o jeho financie trval na podpise uznania dlhu a na skutočnosti, aby súčasne s JUDr. Urbaničom podpísal uznanie aj ďalší konateľ žalovaného Ing. Jánovský.
36. Z výpovede štatutára žalovanéhV. súd zistil, že spoločnosť žalovaného prepísal na JUDr. B. v čase, keď mal mozgovú príhodu a Dr. B. s Dr. C. mu odporučili, aby prepísal všetky svoje spoločnosti do uzdravenia za účelom ich zveľaďovania. Začal projekt predaja apartmánových domov Donovaly, do ktorého vložil svojich 2,7 mil. EUR a zvyšok poskytla banka. Zo zdravotnej príhody sa zotavil v priebehu 3 rokov a požiadal Dr. Urbaniča o prepis spoločnosti žalovaného na seba. Dr. Urbanič mal sľúbenú odmenu vo výške 10% z celkového objemu finančných prostriedkov a ďalších 10% mal sľúbených Ing. Janovský ( obaja boli konateľmi žalovaného ). Vrátenie spoločnosti mu bolo odmietnuté kým nezloží 3,2 mil. EUR obom pánom. Pri odovzdaní spoločnosti mu bolo Dr. Urbaničom deklarované, že právne služby bude žalovaný poskytovať bezplatne nakoľko sám je právnik. V odmene bola započítaná celková odmena za správu firmy. Po dvoch rokoch sa mu podarilo dohodnúť podmienky vrátenia spoločnosti. Do dnešného dňa na neho Dr. Urbanič previedol len časť spoločnosti žalovaného z dôvodu platobnej neschopnosti a záväzkov vo výške 4,2 mil. EUR. Na požiadavku vrátiť 100% obchodných podielov reagoval Dr. Urbanič tak, že buď mu vyplatí 160t. EUR alebo na neho prevedie vlastníctvo k dvom bytom, čo sa aj stalo. Po vrátení spoločnosti žalovaného vysporiadal všetky záväzky okrem pohľadávky Tatrabanky vo výške 400t EUR. Z toho dôvodu sa čudoval, prečo sa pohľadávky žalobcu objavili až po jeho prevzatí. Dr. Urbanič mu oznámil, že objednával právne služby a uznal ich v čase keď bol štatutárom. V rámci balíka pri preberaní prehliadol existenciu zmluvy o právnom poradenstve a nemal možnosť napadnúť ju. Štatutár žalovaného výslovne uviedol, že sa oboznámil so všetkými listinami tvoriacimi spis.
37. Zo svedeckej výpovede svedkyne S.. K. Q. ( predtým A. ) advokátky a zamestnankyne žalobcu súd zistil, že vykonávala pre žalovaného právnu pomoc pri apartmánových domoch Donovaly, kde realizovala kúpne zmluvy, budúce kúpne zmluvy a komunikovala so správcom. Svedkyňa uviedla, že osobne poskytovala právne poradenstvo vo všetkých oblastiach práva okrem trestného, riešila budúce zmluvy, terasy, balkóny a parkovacie státia, ktoré chceli predávať ako samostatné nehnuteľnosti avšak museli to vyriešiť formou spoluvlastníckych podielov. Jednotlivé požiadavky na konkrétne poradenstvo jej zadával Dr. B. a v niektorých veciach komunikovala s p. N.. Okrem svedkyne vykonával právne poradenstvo aj D. C., ktorý sa špecializoval na procesné úkony vo vzťahu k súdom. Svedkyňa uviedla, že pri každom úkone právnej pomoci zapísala do firemného software dĺžku času komunikácie so žalovaným a na konci mesiaca na základ úkonov vystavila faktúru, ktorú D. C. skontroloval a podpísal. Svedkyňa ďalej uviedla, že žiadny fakturovaný úkon právnej pomoci nerealizovala v mene Dr. B. ale za žalobcu.
38. Žalovaný po výpovediach svedkov a strán sporu namietol, že nechápe prečo odmeny za právnu pomoc žalobcu neboli žalovaným hradené z poskytnutých úverových prostriedkov.
39. Žalobca na základe námietky žalovaného, aby odôvodnil dôvod prečo čiastočnú úhradu vo výške 971,84 EUR započítal práve voči faktúre 4002010 uviedol, že úhradu vo výške 5.000 EUR realizoval spoločník žalovaného JPM Holding a.s. Žalovaný započítal sumu voči celej sume faktúry 4312010 vo výške 4.028,16 EUR ( faktúra nie je súčasťou žalobného návrhu ) a v prevyšujúcej časti 971,84 EUR ju započítal voči faktúre 4002010. K námietke žalovaného, že „prvé“ faktúry č. 2972009, 3332009, 3742009 sú bez dostatočného popisu poskytnutých právnych služieb žalobca uviedol, že program Libellus žalobca nainštaloval až na jeseň 2009 a z toho dôvodu neobsahujú podrobný popis služieb tak ako boli neskôr produkované programom Libellus. Trval však na tom, že služby boli riadne poskytnuté.
40. Z výpovede Dr. B. súd zistil, že ako štatutár žalovaného mal na starosti kompletný development projektu apartmány Donovaly, keď komunikoval s financujúcou bankou, dodávateľmi projektu, stavebným dozorom, právnikom, daniarom, účtovníkom a budúcimi klientmi. Uviedol, že právne služby projektu boli poskytované na základe štandardnej zmluvy s tým, že žalobca poskytol žalovanému nadštandardné podmienky z dôvodu, že hodinová odmena bola dohodnutá na 73 EUR pričom žalobca poskytuje poradenstvo v cene 100 EUR a viac. Súčasne napriek 30 dňovej splatnosti faktúr bola dohoda strán sporu o tom, že žalobca nebude uplatňovať úroky z omeškania z fakturovaných súm a
počká až kým žalovaný nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu. Poprel dohodu s p. Potočárom o bezplatnom poskytovaní právneho poradenstva nakoľko zákon o advokácii mu neumožňuje samostatné poskytovanie advokátskych služieb, tieto poskytuje výhradne prostredníctvom žalobcu. K námietke žalovaného uviedol, že financujúca banka prestala hradiť z úverových prostriedkov služby z dôvodu, že žalovaný neplnil podmienky úverovej zmluvy a banka využila svoje oprávnenie a rozhodla sa hradiť len faktúry priamo spojené s výstavbou a neuhrádzala služby ani služby daňového a účtovného poradcu a stavebného dozoru. Poprel tvrdenie žalovaného, že malo dôjsť k započítaniu ceny dvoch apartmánov s právnymi službami žalobcu a uviedol, že to nebolo možné, nakoľko žalobca nebol vlastníkom obchodného podielu žalovaného a teda k zápočtu nemohlo dôjsť. Uviedol, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode, že žalobca počká s vymáhaním faktúr do konca roka 2011 a keďže dovtedy nedošlo k úhrade trval na uznaní dlhu. Súčasťou dohody bola skutočnosť, že ak žalovaný uhradí záväzky voči žalobcovi do konca roka 2011 nebude si tento uplatňovať úroky z omeškania. Keďže k tomu nedošlo necítil sa byť viazaný dohodou a žalobou si žalobca uplatnil istiny vrátane úrokov z omeškania. Poprel tiež tvrdenie štatutára N., že dôvodom prevzatia spoločnosti žalovaného bol zlý zdravotný stav p. Potočára a uviedol, že dôvodom prevzatia bolo, že spoločnosť JPM Holding a.s. nadobudla podiel v žalovanom a ako člen predstavenstva JPM Holding a.s. bol nominovaný do pozície štatutára žalovaného. Uviedol tiež, že podpisu uznania záväzku došlo na pravidelnom stretnutí štatutárov žalovaného, kedy žalobca predložil k podpisu dokument a štatutári žalovaného ho podpísali. K otázke žalovaného prečo k podpisu uznania došlo v sobotu uviedol, že to bolo úplne bežné keďže časť apartmánov kupovali fyzické osoby, ktoré cez týždeň pracovali a preto sa služby a stretnutia realizovali cez víkend.
41. Žalobca po konsolidácii argumentácie uviedol, že predmet žaloby tvorí 22 faktúr uznaných uznaním záväzku zo dňa 10.12.2011 plus jedna faktúra vystavená po podpise uznania. Žalobca mal za to, že vykonaným dokazovaním preukázal, že právne služby fakturované žalovanými faktúrami poskytol. Naopak žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o fiktívnych faktúrach. Uviedol, že z každej z predmetných faktúr žalobca riadne odviedol DPH a daň z príjmov. Ako absurdné označil tvrdenie žalovaného, že Dr. Urbanič mal na základe dohody strán sporu poskytovať právne služby bezplatne. Mal za preukázané, že právne služby žalovanému vo fakturovanom rozsahu neposkytoval žalovanému A.a a JUDr. Q. v mene žalobcu.
42. Žalovaný po konsolidácii argumentácie uviedol, že zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a dohodou o uznaní záväzku podpísal na jednej strane žalobca a na strane druhej p. B., ktorý bol v čase 50% spoločníkom a štatutárom žalobcu a súčasne štatutárom žalovaného a preto je minimálne uznanie záväzku vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Mal za to, že žalobca napriek výzvam žalovaného nepredložil kompletnú dokumentáciu dôvodnosti fakturácie v žalovanom rozsahu. Súčasne namietol skutočnosť, že podpisu dohody o uznaní došlo tesne predtým, než štatutári odovzdali spoločnosť žalovaného p. N.. Namietol tiež dôveryhodnosť výpovedí C., Q. a B. z dôvodu ich preukázaného prepojenia na žalobcu. Mal za to, že v konaní preukázal dôvodné pochybnosti o správnosti uznania záväzku čo do výšky a dôvodu a preto mal listinu Uznanie záväzku za vyvrátenú a neúčinnú. Ako špekulatívne označil konanie žalobcu, kedy k podaniu žaloby z jeho strany došlo až po ukončení personálneho prepojenia strán sporu. Opätovne namietol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti fakturácie a poskytnutie služieb vo fakturovanom rozsahu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovaného. Pre prípad neúspechu v spore žiadal nepriznať žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na tvrdenie, že vedenie konania je najmenej z morálneho hľadiska neodôvodniteľné a žalovaný nedal dôvod na podanie žaloby.
43. Súd pri posudzovaní zákonnosti žalovaného nároku ustálil, že nároky žalobcu vznikli na základe platnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorú za obe zmluvné strany podpísali osoby oprávnené konať za sporové strany. Zmluva svojim obsahom neporušuje žiadne zákonné ustanovenie, cena za poskytnuté právne poradenstvo je nižšia ako obvyklá.
44. Argumentáciu žalovaného o neposkytnutí právnej pomoci vôbec resp. nepreukázanie každého jednotlivého fakturovaného nároku súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú z dôvodu, že žalovaný sa obmedzil na všeobecnú námietku a nevyužil možnosť spochybniť ktorýkoľvek konkrétny fakturovaný nárok. Súd mal za to, že žalovaný mal možnosť z účtovníctva, resp. z dokumentácie sporov zistiť, že je fakturovaná služba, ktorá nebola žalobcom žalovanému poskytnutá. Súd mal teda za to, že žalovaný nedisponuje žiadnym listinným dokumentom preukazujúcim nedôvodnosť ktoréhokoľvek žalovaného nároku.
45. Naviac v zmysle ust. III.3 zmluvy mal žalovaný právo a súčasne povinnosť preskúmať dôvodnosť fakturácie v lehote 7 dní od doručenia faktúry a v prípade ak v tejto lehote nenamietol dôvodnosť fakturácie malo sa za to, že faktúru v celom rozsahu ( vrátane dôvodnosti fakturácie ) uznáva.
46. Nad rámec horeuvedeného žalovaný ( zastúpený osobami oprávnenými konať v rozhodnom čase ) dňa 10.12.2011 žalovaný nárok v podstatnej časti ( okrem faktúry č. 4872011 vystavenej po podpise uznania ) uznal čo do právneho dôvodu vzniku každého nároku, výšky a splatnosti, správnosti a rozsahu poskytnutých právnych služieb a potvrdil aj objednávku služieb v poskytnutom rozsahu. Súd konštatoval perfektnosť uznania v celom žalovaným spochybňovanom rozsahu v zmysle ust. § 323, ods. 1 ObZ.
47. Žalovaným namietané skutkové okolnosti ( personálne prepojenie žalobcu a žalovaného cez osobu Dr. Urbaniča v čase podpisu zmluvy, poskytovania služieb, podpisu uznania záväzku a uplatnenie žalovaného nároku až po ukončení personálneho prepojenia strán sporu ) súd síce posúdil ako preukázané avšak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania ich nezákonného vplyvu na vznik, resp. výšku nároku. Žalobca preukázal, že poskytoval právne služby v dohodnutom rozsahu a za cenu, ktorá bola nižšia ako obvyklá, čím vyvrátil tvrdenie žalovaného o zneužití personálneho prepojenia strán sporu v rozhodnom čase. Ani pri podpise uznania záväzku sa nepreukázalo zneužitie personálneho prepojenia nakoľko ním došlo len k uznaniu dôvodných záväzkov žalovaného po lehote splatnosti.
48. Súd súčasne ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti svojho tvrdenia o dohode p. N. o bezodplatnosti poskytovania právnych služieb Dr. Urbaničom žalovanému počas doby výkonu funkcie štatutára žalovaného. Súd dáva do pozornosti ustálený výklad SAK, na základe ktorého žiadny advokát nemôže poskytovať právne služby bezodplatne. Súčasne Dr. B. poprel akúkoľvek dohodu o bezodplatnom poskytovaní právnych služieb a poukázal na skutočnosť, že ako spoločník žalobcu ani nemohol poskytovať právne služby vo svojom mene a na svoj účet, nakoľko tieto mohol poskytovať výhradne v mene a na účet žalobcu.
49. Na základe horeuvedeného má súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť fakturácie celého žalovaného nároku vrátane všetkých jeho súčastí a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
50. Žalobca si ku každej z vystavených fakturovaných istín uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Aj v tejto časti súd vyhodnotil nárok žalobcu za dôvodný a priznal ho žalobcovi v žalovanom rozsahu.
51. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
55. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.
56. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Súd posúdil návrh žalovaného na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v prípade úspechu v spore ako nedôvodný keďže konštatoval 100%-ný úspech žalobcu v spore.
57. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).