Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Cpr-2-2014.pdf
PDF · 118.38 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: JUDr. D. O., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V. 5, D., zast. JUDr. Jozef Harakaľ, advokát, so sídlom Tichá 45, Bratislava, proti odporcovi: Mgr. Ing. O. T., advokát, so sídlom G. 2, L., o zaplatenie 6.171,07 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 6.171,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 338,30 eur od 16.4.2012 do 15.5.2012, zo sumy 676,60 eur od 16.5.2012 do 15.6.2012, zo sumy 1 014,90 eur od 16.6.2012 do 15.7.2012, zo sumy 1 353,20 eur od 16.7.2012 do 15.8.2012, zo sumy 1 691,50 eur od 16.8.2012 do 15.9.2012, zo sumy 2 029,80 eur od 16.9.2012 do 15.10.2012, zo sumy 2 368,10 eur od 16.10.2012 do 15.11.2012, zo sumy 2 706,40 eur od 16.11.2012 do 15.12.2012, zo sumy 3 044,70 eur od 16.12.2012 do 15.1.2013, zo sumy 3 383,00 eur od 16.1.2013 do 15.2.2013, zo sumy 3 726,44 eur od 16.2.2013 do 15.3.2013, zo sumy 4 069,88 eur od 16.3.2013 do 15.4.2013, zo sumy 4 413,32 eur od 16.4.2013 do 15.5.2013, zo sumy 4 756,76 eur od 16.5.2013 do 15.6.2013, zo sumy 5 100,20 eur od 16.6.2013 do 15.7.2013, zo sumy 5 443,64 eur od 16.7.2013 do 15.8.2013, zo sumy 5 787,08 eur od 16.8.2013 do 15.9.2013, zo sumy 6 130,52 eur od 16.9.2013 do 15.10.2013, zo sumy 6 171,07 eur od 16.10.2013 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 23.10.2013 domáhala od odporcu zaplatenia sumy 6.170,97 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 1.3.2012 vznikol na základe pracovnej zmluvy pracovný pomer, v rámci ktorého vykonávala prácu advokátskeho koncipienta. Výška mzdy bola dohodnutá na 400 eur mesačne, od 1.1.2013 vo výške 405,24 eura. Prácu vykonávala od 1.3.2012 do 17.10.2013. Dňa 9.9.2013 doručila odporcovi výpoveď, počas plynutia výpovednej doby jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.10.2013, doručené dňa 17.10.2013, ktoré považuje za neplatné. Odporca jej nevyplatil mzdu od 1.3.2012 do augusta 2013, zaplatil len za september 2013 vo výške 302,89 eura, hoci čistá mzda predstavuje sumu 343,44 eura. Neposkytol stravné lístky od 1.3.2012 do 17.10.2013. Čistá mzda od marca 2012 do decembra 2012 je 338,29 eura, spolu 3.382,90 eura a za mesiace január - september 2013 je čistá mzda vo výške 343,44 eura, spolu 2.788,07 eura, celková suma nevyplatenej mzdy je 6.170,97 eura.
Vec bola na postúpená na Okresný súd Nitra ako vecne a miestne príslušný súd dňa 9.7.2014.
V priebehu konania dňa 5.1.2015 právny zástupca navrhovateľky doručil súdu návrh na zmenu petitu, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že z dôvodu nesprávneho zadania údajov do účtovného softvérového systému došlo k zrejmej chybe v písaní a počítaní a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 6 171,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 338,30 eur od 16.4.2012 do 15.5.2012, zo sumy 676,60 eur od 16.5.2012 do 15.6.2012, zo sumy 1 014,90 eur od 16.6.2012 do 15.7.2012, zo sumy 1 353,20 eur od 16.7.2012 do 15.8.2012, zo sumy 1 691,50 eur od 16.8.2012 do 15.9.2012, zo sumy 2 029,80 eur od 16.9.2012 do 15.10.2012, zo sumy 2 368,10 eur od 16.10.2012 do 15.11.2012, zo sumy 2 706,40 eur od 16.11.2012 do 15.12.2012, zo sumy 3 044,70 eur od 16.12.2012 do 15.1.2013, zo sumy 3 383,00 eur od 16.1.2013 do 15.2.2013, zo sumy 3 726,44 eur od 16.2.2013 do 15.3.2013, zo sumy 4 069,88 eur od 16.3.2013 do 15.4.2013, zo sumy 4 413,32 eur od 16.4.2013 do 15.5.2013, zo sumy 4 756,76 eur od 16.5.2013 do 15.6.2013, zo sumy 5 100,20 eur od 16.6.2013 do 15.7.2013, zo sumy 5 443,64 eur od 16.7.2013 do 15.8.2013, zo sumy 5 787,08 eur od 16.8.2013 do 15.9.2013, zo sumy 6 130,52 eur od 16.9.2013 do 15.10.2013, zo sumy 6 171,07 eur od 16.10.2013 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, o čom súd rozhodol uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu č.k.12Cpr/2/2014-116 zo dňa 21.1.2015, právoplatným dňa 24.3.2015.
Právny zástupca navrhovateľky trval na písomne podanom návrhu. Tvrdenia odporcu považoval za účelové. Pracovná zmluva bola uzatvorená písomne, bol v nej dohodnutý spôsob vyplácania mzdy. Neexistuje medzi účastníkmi konania žiadna písomná dohoda o zmenu vyplácania mzdy. Nie je možné akceptovať vyjadrenie odporcu o tom, že mzda bola vyplácaná v hotovosti, pretože mala byť vyplácaná na bankový účet navrhovateľky. Tvrdenia odporcu, že číslo účtu nepozná, sú účelové. Disponentom na účte bol od r. 2011. Často z účtu vyberal peniaze. Odporca dôkazy, na ktoré sa odvoláva, nemá. Tvrdí, že mu boli odcudzené, že sa nachádzajú na inej adrese. Ako advokát je prvý povinný viesť riadnu evidenciu, dodržiavať zmluvy, riadne a starostlivo opatrovať písomnosti.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s odporcom uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 1.3.2012. Na jej základe vznikol pracovný pomer. Týmto dňom vykonávala pre odporcu prácu ako advokátsky koncipient. Vybavovala právnu agendu v zmysle zákona o advokácii. Odporca ako školiteľ posúdil akú prácu môže prideliť, konkrétne sa jednalo o účasť na pojednávaniach, vypracovávanie návrhov, zmlúv, všetko čo môže robiť advokátsky koncipient. Pracovala najskôr v L., potom v D. a v J.. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, bola dohodnutá hrubá mzda 400 eur, splatnosť mzdy bola dohodnutá 15-ty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý prináleží mzda. K pracovnej zmluve boli uzatvorené dva dodatky. Dodatkom č. 1 sa menilo miesto výkonu práce. Dodatkom č. 2 sa menila hrubá mzda na 405,24 eura, zvýšená od 1.1.2013. Uplatňuje si nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 31.8.2013. Za celé toto obdobie čo u odporcu pracovala odporca nevyplatil žiadnu mzdu. Vyplatil len časť mzdy za mesiac september 2103, 302,89 eura. 9.9.2013 dala výpoveď. Do výpovede dôvod neuviedla. Ale dôvod bol ten, že za celé obdobie jej nebola vyplácaná mzda. Medzi nimi okrem pracovného pomeru bol aj partnerský vzťah, ktorý trval od r. 2011 do jari 2013. Odporca stále sľuboval, že mzdu vyplatí, čo sa nestalo. Výpoveď bola odporcovi doručená 9.9.2013. Počas plynutia výpovednej doby odporca končil okamžitým skončením pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru si prevzala osobne 17.10.2013. Podala návrh na súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uplatňuje si náhradu mzdy vo výške 6.170,97 eura, je to čistá mzda za mesiace marec 2012-december 2012 vo výške 3.382,90 eura - za 10 mesiacov x 338,29 eura, čo je čistá mzda a za mesiace január - september 2013 vo výške 2.788,07 eura - za 9 mesiacov x 343,44 eura.
Posledný deň v práci bola 17.10.2013. Nejaké obdobie pred tým bola práceneschopná. V pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že mzda bude chodiť na účet. Od odporcu dostala len tri výplatné pásky, ktoré podpísala. Mzdu, ktorá bola uvedená na týchto troch výplatných páskach nedostala. Predtým 2 a pol roka pracovala na Ministerstve hospodárstva. V daňovom priznaní za r. 2012 uviedla príjmy z predchádzajúceho zamestnania - MH SR, a pýtala sa na Daňovom úrade, či má podávať daňové priznanie aj keď jej mzda reálne vyplácaná nie je. Povedali, že je to ojedinelý prípad, a že má daňové priznanie aj tak podať. Takže do daňového priznania za r. 2012 okrem príjmov od predchádzajúceho zamestnávateľa uviedla aj príjem od odporcu, ktorý mala dostať ako mzdu, hoci vyplatená nebola. Čo sa týka daňového priznania na r. 2013, opätovne sa na to pýtala, boli na to rôzne názory, tak do daňového priznania za r. 2013 uviedla len príjmy od druhého zamestnávateľa u ktorého bola zamestnaná od 18.10.2013. Nechcela spôsobovať problémy odporcovi, sebe. Koncipientská prax má osobitný charakter. Dovolenku čerpala podľa výkazov praxe koncipienta. Jednalo sa o postgraduálne štúdium, nešlo o dennú formu štúdia, ale o blokovú výučbu. Študovala so súhlasom zamestnávateľa. Vymeškané dni
som si nahrádzala nadčasmi. Donútená k podpisu výplatných pások nebola, podpísala ich z dôvodu blízkeho vzťahu s odporcom, aby nemal problémy v účtovníctve. Jednalo sa o chybu v písaní, odporca nevyplácal mzdu od marca 2012, nie od mája 2012 ako omylom uviedla. Vyzývala odporcu na vyplatenie mzdy opakovane ústne. Odporca bol disponentom na jej účte dávno predtým, poznal číslo účtu dávno predtým ako vznikol medzi nimi pracovno-právny vzťah. Blízky vzťah medzi nimi trval do 9.9.2013 kedy dala výpoveď, predtým vzťahy medzi nimi ochladli. Čo sa týka čerpania dovolenky v r. 2012 nevie sa k tomu vyjadriť, pretože u zamestnávateľa žiadna evidencia dochádzky nebola, nebola kniha dochádzky, nevypisovali sa dovolenkové lístky. Pokiaľ chcela mať dovolenku, ústne to oznámila zamestnávateľovi a dal súhlas. Čo sa týka postgraduálneho štúdia to trvalo od apríla 2013, nevie uviesť koľko dní z práce chýbala kvôli štúdiu. Chodievala na prednášky, cvičenia, v rámci toho bola aj skúška. Kedy bola v priebehu r. 2013 na dovolenke je uvedené vo výkazoch. Študovala na Viedenskej univerzite, európske a medzinárodné obchodné právo. Trvala na tom, že si prácu nadrábala v nadčasoch, aj cez víkendy a sviatky.
Odporca na pojednávaní uviedol, že návrh považuje za nedôvodný. Jediný dôkaz, ktorý navrhovateľka predložila je pracovná zmluva. Tých omylov v písaní z jej strany bolo viac. Na zaplatenie mzdy vyzývaný nebol, ani nemohol byť, pretože mzda bola vyplácaná. Mzda nebola navrhovateľke vyplácaná na účet z toho dôvodu, že navrhovateľka žiadala vyplácanie mzdy v hotovosti. Čo sa týka toho, že bol disponentom na účte, bolo to tak že navrhovateľka mu povedala aby vyplatil za ňu kúpnu cenu za pozemok, číslo účtu nemá, ani ho nevie. Vôbec to nesvedčí o tom, že vedel číslo účtu a že tam mala byť vyplácaná mzda. Mzda bola vyplácaná navrhovateľke v hotovosti, prebiehalo to tak, že dostala peniaze, podpísala výplatnú pásku, jednu jej odovzdal, druhú si nechal. Peniaze boli evidované v hotovosti v pokladni. Iné doklady okrem troch výplatných pások nemá. Boli mu odcudzené, podal trestné oznámenie, aj druhého koncipienta JUDr. G. vyplácal v hotovosti tak ako navrhovateľku. Mal aj ďalšiu koncipientku Mgr. T. E., prvú mzdu jej vyplatil v hotovosti, teraz jej vypláca mzdu na účet. Vedie si účtovníctvo, mzdové náklady sú uvádzané vo výdajoch, uvedené je to aj v daňovom priznaní. Daňové priznanie navrhovateľky a jej vyjadrenia k nemu sú účelové a špekulatívne.
Návrh pracovnej zmluvy - dostala vzor od neho,0doplnila si tam svoje osobné údaje. Mzda mala byť vyplácaná na účet zamestnanca, ktorý mal písomne oznámiť číslo účtu. Nepamätá si odkedy bol disponentom na účte navrhovateľky. Zo strany navrhovateľky nebolo oznámené písomne číslo účtu, na ktorý jej má byť vyplácaná mzda. Keď pracovala v L., mohla sa stravovať v reštaurácii v L. Y. na I. ceste, alebo jej strava bola donesená do kancelárie. V J. mala zabezpečenú stravu v reštaurácii na K. ul. Ak išla na obed sama, doniesla účet za obed, ak chodili na obedy spolu, platil za obedy on. Dôkazy nemá, zostali u matky navrhovateľky na K. XX. Pri vyplácaní mzdy navrhovateľke v hotovosti boli svedkovia S. T. a MUDr. I. E.. Kniha dochádzok bola vedená, nemá ju k dispozícii. Pri prehľade čerpania dovolenky v roku 2013 vychádza z mailovej komunikácie s navrhovateľkou.
Svedkyňa S. T. na pojednávaní uviedla, že bola asi 5-6 krát pri tom, keď odporca vyplatil navrhovateľke mzdu, dátumy si nepamätá kedy to bolo, vypovedala ohľadne tejto veci aj na polícii, tam povedala všetko. Mzdu vyplácal odporca navrhovateľke aj u nich v byte, v kancelárii v L., v J. aj v D.. Bola toho svedkom. Prebiehalo to tak, že navrhovateľka podpísala výplatnú pásku, odporca jej dal peniaze na stôl alebo do ruky a navrhovateľka si peniaze zobrala. Takto to bolo, takto to videla. Veľakrát chodila do kancelárie, aj do J., aj do D., aj do L., pretože v kancelárii pomáhala, nevie uviesť za ktoré mesiace konkrétne bola navrhovateľke mzda vyplácaná, raz to bolo v lete, jednalo sa o sumu okolo 350 eur. V byte bola mzda vyplácaná preto, lebo navrhovateľka povedala, že potrebuje peniaze, či by jej odporca mohol dať výplatu a tak jej odporca dal peniaze. Navrhovateľka čerpala dovolenku každú chvíľu, cestovala, chodila do školy, stále bola chorá. Pripravovala odporcovi podklady pre účtovníctvo, písala evidenciu dochádzky, kedy bola a kedy nebola navrhovateľka v práci, pričom viackrát nebola, robila to po celý čas. Šanóny ohľadne tejto evidencie sa nachádzali v advokátskej kancelárii odporcu v J.. Navrhovateľka a jej matka tieto doklady nevrátili, nevie či ich skartovali. Nepamätá si, či navrhovateľka všetky výplatné pásky podpísala. Videla že niečo podpísala. Niektoré áno, nepamätá si či všetky. Nebola zamestnancom kancelárie, bola to len jej dobrá vôľa, pomôcť, upratať. Navrhovateľka najskôr nastúpila ako koncipientka do L., potom bola chvíľu v D., párkrát ju stretla v kancelárii v J.. Bola prítomná pri vyplácaní mzdy aj iným zamestnancom -p. G. chodila pre mzdu svojho manžela. Bola kniha dochádzky, opýtala sa odporcu, či bola navrhovateľka v práci, od neho vedela, že nie je v práci, alebo videla, že nie je v knihe dochádzky zapísaná. Nekontrolovala knihu dochádzky každý deň, ale boli v nej dátumy a videla že v
knihe dochádzky nebol nikto zapísaný, hovorí o knihe dochádzky v L., určite bola aj v J., aj v D.. Pamätá si jeden prípad, keď bola navrhovateľka vo E., odporca jej kázal, aby si vyplnila cestovný príkaz.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2012, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.5.2012, dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 17.12.2012, výpoveďou zo dňa 9.9.2013, okamžitým ukončením pracovného pomeru zo dňa 14.10.2013, vyjadreniami navrhovateľky, ftc. poštovej poukážky na sumu 302,98 eura, upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa 27.11.2013, trestným oznámením, vyjadrením Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 14.1.2014, sťažnosťou navrhovateľky, návrhom na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vyjadrením Inšpektorátu práce zo dňa 19.3.2014, špecifikáciou výpočtu čistej mzdy, výplatnými páskami za obdobie marec 2012, január 2013, uznesením o pripustení zmeny petitu návrhu, vyjadreniami odporcu, potvrdením o zdaniteľných príjmoch zo dňa 31.1.2013, prehľadom čerpania dovolenky za rok 2013, výplatnou páskou za máj 2012, apríl, marec 2012, daňovým priznaním navrhovateľky za r. 2012, 2013, denným výkazom praxe advokátskeho koncipienta za január 2013-október 2013, zaslaním potvrdenia o zamestnaní a oznámenia o krátení dovolenky a vykonanie zrážky zo mzdy zo dňa 18.11.2013, prehľadom čerpania dovolenky za rok 2013, návrhom z konania 18Cpr/4,14, zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného Dr. G., zápisnicou z pojednávania zo dňa 17.3.2015 z konania 18Cpr/4/2014 z 11.6.2015, prílohou k zmluve o bežnom účte z P., mailovou komunikáciou, oznámením disciplinárnej komisie SAK zo dňa 4.12.2015, vyšetrovacím spisom OR PZ Bratislava ČVS: ORP 1514/1-OVK-B1-2013-VJ, spisom Inšpektorátu práce Nitra, vyšetrovacím spisom OR PZ Nitra ČVS: ORP-1723/OEK-NR-2013, spisom OS Nitra sp. zn. 12Cpr/5/2013 a zistil tento skutkový a právny stav:
Medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola dňa 1.3.2012 uzatvorená pracovná, v zmysle ktorej sa dohodli, že navrhovateľka bude pre odporcu vykonávať prácu advokátskeho koncipienta, výška základnej zložky hrubej mzdy bola dohodnutá v sume 400 eur mesačne. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že odporca je povinný mzdu uhrádzať bezhotovostným prevodom na účet písomne oznámený navrhovateľkou. Mzda bola splatná mesačne pozadu, vždy 15- ty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci za ktorý bola mzda splatná.
K pracovnej zmluve bol dňa 1.5.2012 uzatvorený dodatok č. 1, v zmysle ktorého bolo zmenené miesto výkonu práce, keď pracoviskom sa stala Nitra.
K pracovnej zmluve bol dňa 17.12.2012 uzatvorený dodatok č. 2, v zmysle ktorého bola výška základnej zložky hrubej mzdy zvýšená na 405,24 eura s účinnosťou od 1.1.2013.
Navrhovateľka ukončila pracovný pomer s odporcom výpoveďou zo dňa 9.9.2013, ktorá bola v tento istý deň doručená odporcovi. Dôvod uvedený nebol. Navrhovateľka sa na pojednávaní k dôvodu výpovede vyjadrila tak, že túto podávala preto, že jej odporcom nebola vyplácaná mzda.
V priebehu plynutia 2-mesačnej výpovednej lehoty odporca s navrhovateľkou skončil pracovný pomer Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 14.10.2013, ktoré bolo navrhovateľke doručené dňa 17.10.2013. K tomuto sa navrhovateľka vyjadrila písomne tak, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí. Na Okresnom súde Nitra prebieha pod sp. zn. 14Cpr/5/2013 konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vec nie je právoplatne skončená.
Navrhovateľka podala dňa 30.10.2013 Inšpektorátu práce Bratislava Sťažnosť na bývalého zamestnávateľa - odporcu. Sťažnosť bola postúpená Inšpektorátu práce Nitra, ktorý listom zo dňa 14.1.2014 navrhovateľke oznámil, že zahájil inšpekciu, že odporca nereagoval na výzvy inšpektora práce, bola mu zaslaná písomná výzva na prerokovanie protokolu, kde inšpektor práce konštatuje porušenie právnych predpisov upravujúcich povinnosti fyzických a právnických osôb pri výkone inšpekcie práce. Listom zo dňa 19.3.2014 bolo navrhovateľke oznámené, že odporca nepredložil inšpektorátu práce požadované doklady, tým zmaril výkon inšpekcie a nebolo možné posúdiť skutkový stav veci
Navrhovateľka podala dňa 10.9.2013 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy. Konanie je vedené na OR PZ v Nitre pod ČVS: ORP-1723/OEK-NR-2013 a je prerušené.
Z výplatnej pásky za obdobie 3/2012 vyplýva, že hrubá mzda bola 400 eur a čistá mzda 338,30 eura. Z výplatnej pásky za obdobie 1/2013 vyplýva, že hrubá mzda bola 405,24 eura a čistá mzda bola 343,44 eura.
Odporca predložil výplatné pásky za mesiac marec, apríl, máj 2012 na ktorých je uvedené, že mzda za mesiac marec 2012 bola vyplatená dňa 13.4.2012, za apríl 2012 je nečitateľný dátum vyplatenia mzdy, za mesiac máj 2012 bola mzda vyplatená dňa 6.6.2012, pričom všetky tieto tri výplatné pásky sú podpísané navrhovateľkou. Navrhovateľka nepopierala, že ich podpísala, avšak naďalej tvrdila, že peniaze - mzda jej vyplatené neboli ani za tieto mesiace.
Odporca predložil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za r. 2012, v ktorom sú uvedené vyplatené príjmy vo výške 3.382,90 eura.
Odporca predložil prehľad čerpania dovolenky navrhovateľkou za kalendárny rok 2013, podľa neho navrhovateľka čerpala 21,5 dňa dovolenky a 7,5 dňa boli evidované neospravedlnené pracovné dni.
Navrhovateľka podala daňové priznanie za r. 2012, v ktorom uviedla príjem všetkých zamestnávateľov vo výške 4.832,12 eura a daňové priznanie za r. 2013, v ktorom uviedla úhrn príjmov všetkých zamestnávateľov vo výške 822,88 eura. Navrhovateľka sa vyjadrila tak, že pre rozdielne názory a informácie z daňového úradu sa rozhodla daňové priznania podať a uviedla v nich aj mzdu, ktorá jej mala byť vyplatená, hoci reálne jej vyplatená nebola.
Navrhovateľka predložila denný výkaz praxe advokátskeho koncipienta za obdobie január 2013 - október 2013, povinnosť viesť výkaz praxe v roku 2012 neexistovala, zavedená bola zák.č. 335/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Cpr/4/2014 súd zistil, že aj druhý advokátsky koncipient odporcu Mgr. JUDr. X. G. PhD. sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.153,55 eura titulom nevyplatenia mzdy. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 18Cpr/4/2014-300 zo dňa 14.6.2016. Vec nie je právoplatne skončená.
Navrhovateľka má uzatvorenú zmluvu o bežnom účte v P. a.s. zo dňa 15.11.2011, pričom oprávnenou osobou na disponovanie s účtom alebo finančnými prostriedkami na účte mal aj odporca.
Z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Bratislave ČVS: ORP-1514/1-OVK-B1-2013-VG súd zistil, že odporca podal oznámenie o tom, že bol spáchaný trestný čin vydierania a obmedzovania osobnej slobody, pričom trestné stíhanie bolo odmietnuté.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce, ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 130 ods. 8 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa §131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v D. republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom existoval pracovno - právny vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2012. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda vo výške 400 eur brutto a od 1.1.2013 vo výške 405,24 eura brutto a ďalej bolo v pracovnej zmluve dohodnuté, že odporca je povinný mzdu uhrádzať bezhotovostným prevodom na účet písomne oznámený navrhovateľkou. Uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné. Odporca ako zamestnávateľ bol povinný vyplácať navrhovateľke ako zamestnancovi mzdu v súlade s ustanovením § 118 ods. 1 a 130 ods. 8 Zákonníka práce tak ako bolo dohodnuté písomne v pracovnej zmluve na účet navrhovateľky, neobstojí argumentácia odporcu, že navrhovateľka mu neoznámila číslo účtu, že číslo účtu nepoznal, tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že okrem pracovno-právneho vzťahu bol medzi účastníkmi konania aj partnerský vzťah a s poukazom na to súd argumenty odporcu považuje za nedôveryhodné, okrem toho odporca bol od 15.11.2011 disponentom na účte navrhovateľky, teda číslo účtu mu bolo známe ešte pred vznikom pracovného pomeru, aj počas trvania pracovného pomeru. Aj keby tomu tak nebolo, to predsa neznamená, že odporca nie je povinný vyplácať navrhovateľke mzdu. V konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom, že by medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté vyplácanie mzdy iným spôsobom ako na účet navrhovateľky, odporca tvrdil, že navrhovateľka ho požiadala o vyplácanie mzdy v hotovosti, čo ona poprela. Mzda na účet navrhovateľky za obdobie trvania jej pracovného pomeru od 1.3.2012 do 30.9.2013 jej vyplatená nebola. Odporca tvrdil, že mzdu navrhovateľke vyplácal v hotovosti, ohľadne svojho tvrdenia však neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, že mzdu navrhovateľke každý mesiac v hotovosti vyplatil, neexistuje o tom žiadny listinný dôkaz , odporca poukazoval na výplatné pásky za mesiace marec, apríl, máj 2012, na ktorých je uvedené, že mzda bola vyplatená a sú podpísané navrhovateľkou. Navrhovateľka nepopierala, že ich podpísala, podpísala však výplatnú pásku a nie tú skutočnosť, že mzda jej bola vyplatená. Rovnako nepresvedčivé bolo tvrdenie odporcu o tom, že výplatné pásky mu boli odcudzené, je otázke či mu boli odcudzené a prečo ostatné výplatné pásky okrem výplatných pások za mesiace marec, apríl, máj 2012. Daňové priznania navrhovateľky za roky 2012, 2013 rovnako nie sú dôkazom, že mzda bola navrhovateľke vyplatená, pretože daňové priznania navrhovateľka podávala na základe usmernenia a informácií poskytnutých jej daňovým úradom. Svedeckú výpoveď matky odporcu S. T. súd považoval za nedôveryhodnú predovšetkým s poukazom na príbuzenský vzťah medzi ňou a odporcom ako aj na tú skutočnosť, že nebol žiadny dôvod na to, aby bola prítomná pri vyplácaní mzdy navrhovateľke, v jej výpovedi boli rozpory s tým, čo uviedla pred súdom a pri výsluchu v trestnom konaní, nepresvedčivé boli jej tvrdenia koľkokrát vlastne mala byť prítomná pri vyplácaní mzdy, či navrhovateľka podpísala alebo nepodpísala prevzatie mzdy, aká suma mala byť vlastne navrhovateľke vyplatená. O tom, že jej vyjadrenie nemohlo súd presvedčiť o tom, že mzda bola navrhovateľke vyplácaná v hotovosti nepriamo svedčí aj konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18Cpr/4/2014, kde X. G. ako druhý koncipient odporcu tiež tvrdil, že mzda mu odporcom vyplácaná nebola ani na účet ani v hotovosti a prvostupňový súd jeho návrhu vyhovel. Tak ako bolo konštatované aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18/Cpr/4/2014 v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.
Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, pretože poskytovať mzdu za vykonanú prácu je povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že navrhovateľke za žalované obdobie mzdu vyplatil a ani nepreukázal, že navrhovateľka si svoje pracovné povinnosti neplnila a z toho dôvodu by navrhovateľka nemala nárok na náhradu mzdy. V konaní navrhovateľka predložila denný výkaz advokátskeho koncipienta za január až október 2013, z ktorého je zrejmé ako navrhovateľka plnila svoje pracovné povinnosti. V konaní 18Cpr/4/2014 sa nachádza listinný dôkaz - rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory zo dňa 15.6.2015, z ktorého okrem iného vyplýva, že odporca sám uviedol, že "čo sa týka nevyplatenia miezd je v situácii dôkaznej núdze, čo teda uznávam". Týmto rozhodnutím bol odporca uznaný za vinného, že svojmu koncipientovi okrem iného nevyplácal za vykonanú prácu mzdu. Odporca namietal, že navrhovateľka nevykonávala prácu v zmysle pracovnej zmluvy, tieto skutočnosti však preukázané neboli, neboli predložené dovolenkové lístky, nebola predložená evidencia dochádzky navrhovateľky ako zamestnanca a zároveň ani neboli predložené žiadne výplatné pásky okrem výplatných pások za 3/2012,1/2013, 5/2012,4/2012,3/2012. Nebolo možné bez týchto dokladov zistiť kedy navrhovateľka čerpala dovolenku, prehľad čerpania dovolenky za rok 2013 súd nepovažoval za hodnoverný dôkaz, nie je jasné z akých podkladov vychádzal, o jeho nedôveryhodnosti svedčí aj fakt, že je v ňom evidovaná dovolenka navrhovateľky aj počas štátneho sviatku 8.5., odporca nepreukázal neospravedlnené absencie navrhovateľky v práci, pričom sa nemohlo jednať o neospravedlnenú absenciu dňa 5.7., keďže je to deň pracovného pokoja. Odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že navrhovateľka čerpala dovolenku vo väčšom rozsahu ako je zákonný nárok, sú to jeho ničím nepodložené tvrdenia. Čo sa týka štúdia navrhovateľky, nejednalo sa o denné štúdium, ale o postgraduálne štúdium, odporca ako zamestnávateľ o tom vedel, zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že by mu táto okolnosť prekážala počas trvania pracovného pomeru a až v súdnom spore toto uvádzal ako problém. Zo strany odporcu nebol namietaný výpočet mzdy, súd pri rozhodovaní vychádzal z údajov uvedených vo výplatnej páske za 3/2012 a 1/2013, podľa ktorých čistá mesačná mzda za obdobie od 1.3.2012 do 31.12.2012 bola vo výške 3.383 eur /za 10 mesiacov po 338,30 eura = 3.383 eur/ a za obdobie od 1.1.2013 do 31.8.2013 bola vo výške 2.747,52 eura /za 8 mesiacov po 343,44 eura = 2.747,52 eura/ plus navrhovateľka si uplatňovala aj mzdu za mesiac september 2013, ktorá jej mala byť vyplatená vo výške 343,44 eura, v návrhu uviedla, že jej bola vyplatená len suma 302,89 eura a rozdiel je potom 40,55 eura, potom suma, ktorú má titulom nevyplatenej mzdy odporca navrhovateľke zaplatiť je suma 6.171,07 eura /3.383 eur + 2.747,52 eura + 40,55 eura/. Keďže odporca mzdu nevyplatil včas, navrhovateľka si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy za daný mesiac podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej v lehote 30 dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.