Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-528-2015.pdf
PDF · 94.48 KB
No categories available
17C/528/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom 844 37 Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, Nám. 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanému: Ľ. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. L., o zaplatenie 500,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 8. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500,60 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,60 eura odo dňa 1. 1. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2012 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzavretý Dodatok k zmluve o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník. Žalovaný odoberal službu digitálnej TV s balíkom služieb Digitálna TV (MINI HD + KLASIK HD) a SatroNet Junior s mesačným poplatkom 24,- eur. Okrem toho boli žalovanému zapožičané zariadenie dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. XXXXXXXXXX a dekódovacia karta č. XXXXXXXXXX. Žalovaný nezaplatil cenu za zmluvne dohodnuté služby, preto bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 15. 1. 2015 v zmysle článku 5.5.c všeobecných podmienok. Okrem poplatku za služby za obdobie od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014 vo výške 421,60 eura, si žalobca žalobou uplatnil zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané zariadenia vo výške 79,- eur.
Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
3. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených -zmluva číslo XXXXXXXXXX a dodatok k nej, všeobecné podmienky (ďalej len VP), odstúpenie od zmluvy z 15. 1. 2015, cenník zmluvných pokút platný od 20. 1. 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.
6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
7. Žalobca v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.
8. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby, avšak z podanej žaloby, ako aj z priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy žalovaný prestal platiť za služby, kedy a či vôbec bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy z 15. 1. 2015 (od dátumu doručenia sa potom odvíjajú všetky ďalšie nároky - poplatky za služby, nakoľko nebolo preukázané, kedy došlo k účinkom vyvolaným odstúpením, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a od kedy má potom žalobca nárok na úroky z omeškania, do kedy mal žalovaný odovzdať zapožičané zariadenie a pod.). Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané žiadne skutočnosti, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše súd poukazuje na nezrovnalosti uvedené v odstúpení od zmluvy a v samotnej žalobe. Kým v odstúpení od zmluvy žalobca požadoval zaplatenie služieb za obdobie od 1. 7. 2013 do 30. 11. 2014 vo výške 409,70 eura, v žalobe požaduje zaplatiť poplatok vo výške 421,60 eura ale už za obdobie od 1. 7. 2013 do 17. 12. 2014, pričom tento rozdiel žalobca nijako nevysvetlil a nepodporil listinnými dôkazmi (v predchádzajúci konaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že je na žalobcovi, v akej výške si uplatní v žalobe zaplatenie služieb, ktoré tvrdenie však súd nemôže akceptovať. Je pravdou, že si môže uplatniť menej, aj v takomto prípade však musí jednoznačne a nespochybniteľne preukázať cenu nezaplatených služieb. Pokiaľ si uplatňuje zaplatenie vyššej sumy, ako v danom prípade, musí túto sumu preukázať.) Žalobca musí jasne a nepochybne
preukázať skutočnú výšku nezaplatených služieb a nie v každom inom písomnom právnom úkone požadovať zaplatenie inej sumy a za iné obdobie.
9. Ďalšou nejasnosťou je, že v žalobe žalobca požaduje zaplatenie náhrady hodnoty za zapožičané zariadenie - dekóder Conax CAM Neotion CI+ výr. č. XXXXXXXXXX (vo výške 59,- eur) a dekódovacia karta č. XXXXXXXXXX (vo výške 20,- eur). Nie je jasné, či sa jedná o náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu, pretože tieto sumy potom vydokladoval listinným dôkazom - cenníkom, kde však tieto sumy sú uvedené ako zmluvná pokuta. Navyše cenník je platný od 20. 1. 2014, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 19. 12. 2012 a dodatok k nej dňa 17. 12. 2012. Tu súd odkazuje aj na odôvodenie uvedené v bodoch 11 až 14.
10. Z predloženej zmluvy vyplýva, že sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že služby boli aktivované dňom 17. 12. 2012 (resp. 22. 3. 2012 alebo 1. 1. 2013, 22. 3. 2012, nie je však súdu jasné, ako sa mohli dohodnúť na aktivácii služieb predo dňom uzatvorenia zmluvy?), pričom odporca si objednal služby SatroNet Bacis a Junior, Digitálna TV. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú podľa dohody o poskytovaní služieb, najneskôr do 21. 4. 2013, súdu potom nie je jasné, ako žalobca mohol od zmluvy odstúpiť listom zo dňa 15. 1. 2015 (???). Súdu taktiež nie je jasné, ako mohli zmluvné strany dňa 17. 12. 2012 uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá bola uzatvorená až dňa 19. 12. 2012 pod č. XXXXXXXXXX (???).
11. Čo sa týka všeobecných podmienok a cenníka, súd uvádza nasledovné:
Podľa § 3 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 19. 12. 2012, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k dátumu uzatvorenia zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 2 písm. c/ cit. zák., Podnik je povinný písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
12. Žalobca ako dodávateľ (ako odborník) musel vedieť o obsahových náležitostiach zmluvy v zmysle zákona o elektronických komunikáciách, ktorý vyžaduje aby zmluva bola písomná a spĺňala prísne obsahové náležitosti (§ 44 ods. 2). Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu.
Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa, s poukazom na predmet podnikania, a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 351/2011 Z.z.).
Podľa názoru súdu VP, ako súčasť zmluvy, majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy. Pri vyhotovení VP žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože VP vyhotovil tak drobným písmom, že sú nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nemohol venovať pozornosť. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 43 OZ, účinného k 19. 12. 2012, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 43a ods. 1 OZ, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
14. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Písomnú formu musia mať zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon, v danom prípade § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z.
Ak je zákonom určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
VP sú doplnením základnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a aj pre ne platí ust. § 46 OZ, t. j. musia mať písomnú formu, ktorá je dodržaná vtedy, ak z nej zrejmé prejavy vôle oboch účastníkov zmluvného vzťahu, t. j. na tejto listine musia byť zachytené podpisy účastníkov zmluvného vzťahu. V danom prípade jednoznačne vyplýva, že VP a ani Cenník nie sú podpísané ani jedným z účastníkov zmluvného vzťahu a preto sú absolútne neplatné a to nielen pre nedostatok písomnej formy, ale aj podľa § 3, § 37 ods. 1 a § 39 OZ, ako je uvedené vyššie (teda z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka).
Preto, ak žalobca poskytuje náhradu (či zmluvnú pokutu?) za zapožičané zariadenia vo výške 79,- eur, nemá na to oporu v zmluve a teda opätovne., ani v tejto časti, neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj cenník bol platný, žalobca nepreukázal súdu, či postupoval podľa § 43 ods. 2 písm. c/ zák. č. 351/2011 Z.z. (v čase uzatvorenia zmluvy - 19. 12. 2012 - nemohol byť cenník platný od 20. 1. 2014 priložený k zmluve!).
15. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol dôkazné bremeno.
16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.