Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_14C-5-2012.pdf
PDF · 144.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/5/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci žalobcu: W. B., I. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava o návrhu vo veci porušenie zásady rovnakého zaobchádzania rozhodol
rozhodol:
. Súd návrh z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresom súde Bratislava III dňa 27.09.2011 domáhal určenia, že zásada rovnakého zaobchádzania žalobcu upravená antidiskriminačným zákonom bola porušená a súčasne sa domáhal zaplatenia primeraného zadosťučinenia voči žalovanému v sume 25.000,-eur. V žalobe tvrdil, že dňa 14.07.2008 požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave III o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Rozhodnutím č.k. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008 mal predmetný úrad jeho žiadosť bez odôvodnenia zamietnuť. Vo veci podal odvolanie, ktoré malo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave pod č.k. AA/2008/13342-NSVOPPK/KLD zo dňa 21.10.2008 zamietnuť bez riadneho odôvodnenia . Následne žalobca podal na Krajskom súde v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy proti predmetnému rozhodnutiu pod č.k. AA/2008/13342-NSVOPPK/KLD zo dňa 21.10.2008. Krajský súd v Bratislave mal rozsudkom č.k. 4 S 149/2008-26 zo dňa 04.12.2009 preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa žalobcu si žalovaný bol vedomí, že koná diskrimináciu už od podania zo dňa 23.08.2002, ale nezákonný postup nenapravil a zámerne pokračoval v diskriminácii. Podľa žalobcu žalovaný s ním konal menej priaznivo ako s inou osobou pri rozhodovaní kompenzácie, pri ktorých boli porušené základné pravidlá konania. Žalovaný bol povinný chrániť jeho záujmy, rozhodnutie malo vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a žalovaný mal dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca sa domnieva, že žalovaný ho dlhodobo diskriminuje a jeho žiadosti, či už o príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov alebo kúpy osobného motorového vozidla bez opodstatnenia zamietal. Žalobca diskrimináciu pociťuje ako nemajetkovú ujmu na ľudskej dôstojnosti invalidného dôchodcu so ZŤP a ako ohrozenie zdravia. Uviedol, že pociťuje aj majetkovú ujmu a to pre insolventnosť - odpredaj garáže vo výške 4980 eur, nutnú kúpu osobného motorového vozidla 12.300 eur a financovanie pohonných hmôt od 07/2008 vo výške 1135 eur.
2. V písomnom podaní zo dňa 28.09.2012 žalobca doplnil, že žalovaný je zodpovedný za vzniknutú situáciu, pretože svojím konaním porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania v zdravotnom postihnutí a to:
a) priamu diskrimináciu v posudzovaní sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má žalobca ako fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. b) neoprávnený postih, ktorý bol pre osobu žalobcu nepriaznivý c) nepriama diskriminácia v posudzovaní sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácie, ktoré má ako fyzická osoba s odkázanosťou na individuálnu prepravu, v porovnaní s p. Jahelkom, ktorý nemohol byť v žiadnom prípade odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale žalovaný mu všetky výhody priznal d) nepriamu diskrimináciu v posudzovaní sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácie, ktoré má ako fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia so zníženou pohyblivosťou. e) nepriamu diskrimináciu v posudzovaní sociálnych dôsledkov v konaní č. 2008/05586/01/AMA
3. V písomnom podaní zo dňa 19.04.2013 ďalej špecifikoval, že diskrimináciu odôvodňuje tým, že žalovaný jeho žiadosť bez odôvodnenia zamietol rozhodnutím č. 2008/05586/01/AMA. Žalobca uviedol, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože a) rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci b) zistenie skutkového stavu, z ktorého žalovaný vychádzal bolo v rozpore s obsahom spisov c) zistené skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci d) rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť e) boli zistené vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutí , keďže neboli dodržané zásady správneho konania a to zákonnosti, materiálnej pravdy, hospodárnosti, súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi a rovnakého zaobchádzania
4. Žalobca v žalobe označil nasledujúce listinné dôkazy : stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2007/1359 zo dňa 08.02.2008, stanoviská k odkázanosti na individuálnu prepravu, záznam lekára posudkového tímu k stanoveniu miery funkčnej poruchy č. S/2002/02492, posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 08.04.2005 č. 2005/0216-ZKV, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2005/03496 zo dňa 15.04.2005, rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 S 149/2008 - 26 zo dňa 04.12.2009, rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.k. B3/2010/10921/1/AMA zo dňa 09.11.2010.
5. V priebehu konania žalobca viackrát požiadal o rozšírenie petitu žaloby o ďalšie rozhodnutia žalovaného, ktorými mal byť žalobca diskriminovaný. Súd o týchto jeho procesných návrhoch rozhodol postupne uzneseniami č.k. 14 C 5/2012-95 zo dňa 23.04.2013, č.k. 14 C 5/2012 - 328 zo dňa 13.01.2016, č.k. 14 C 5/2012 -414 zo dňa 18.05.2016. Konečný žalobný petit bol súdom pripustený v nasledujúcom znení : Zásada rovnakého zaobchádzania Miroslava Palkoviča, bytom Bratislava upravená antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 postupom žalovaného v rozhodnutí pod č. 2008/05586/01/AMA, pod B3/2010/10921/1/AMA, pod B3/2011/14752/1/DLA, pod BA3/2012/14433/1/ LAC, pod BA3/RPPKŤZV/SOC/2013/38138 a pod BA 3/0PPKŤZP/SOC/2015/26478 porušená bola. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v peniazoch suma 15.000,-eur a všetky trovy konania.
6. Žalovaný sa podaním zo dňa 23.09.2015 písomne vyjadril k žalobe a uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú, nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Argumentoval tým, že žalobca v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní / antidiskriminačný zákon/ neoznámil súdu konkrétne skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Uviedol, že riadne a presne nešpecifikoval sumu vo výške 15.000 eur, ktorú považuje za nemajetkovú ujmu, nepreukázal, že v súlade s § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona konaním žalovaného bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Ďalej uviedol, že je neprípustné, aby si žalobca uplatňoval nemajetkovú ujmu počnúc rokom 2005, pretože predmetom žaloby sú rozhodnutia žalovaného č. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008 a B3/2010/10921/AMA zo dňa 09.11.2010. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k rozhodnutiu č. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008, pričom poukázal na uznesenie NS SR SR 17.02.2011 sp. Zn. 5 Cdo 265/2009. Podľa žalovaného začala plynúť premlčacia doba dňa 06.08.2008, deň po vydaní rozhodnutia a jej plynutie skončilo dňa 06.08.2011, pričom žalobca podal žalobu dňa 27.09.2011. Dôvodil, že žalovaný konal v súlade so zákonom o správnom konaní, o sociálnej pomoci, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Žalovaný odmietol v plnom rozsahu tvrdenia žalobcu o protiprávnom konaní a o zásahu do práva na ochranu osobnosti,
konkrétne do práva na súkromie. Poukázal na to, že celý proces od podania žiadosti žalobcom cez vydanie jednotlivých rozhodnutí bol už preskúmaný Krajským súdom v Bratislave v konaní sp. Zn. 1 S 57/2011 a vydaný rozsudok bol preskúmaný aj Najvyšším súdom SR v konaní č.k. 9 Sžso 12/2012. Uviedol, že žalobca nešpecifikoval, ktoré ustanovenia zákona o správnom konaní mal žalovaný porušiť. Ďalej udával, že dňa 14.07.2008 podal žalobca žiadosť na úrad o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzácie zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. K žiadosti doložil nález neurológa MUDr. Daniely Strečkovej zo dňa 14.01.2008. V dolnej časti nálezu bolo uvedené, že pacient vyžaduje vzhľadom na jeho zdravotný stav prepravu osobným motorovým vozidlom. Následne bol vydaný záznam lekára oddelenia posudkových činností úradu zo dňa 21.07.2008 MUDr. Bajcúnovou, ktorá skonštatovala, že žalobca nemá v nálezoch poruchu chôdze, preto naďalej ŤZP je schopný prepraviť sa k vozidlám, nastúpiť aj vystúpiť z vozidiel, ako aj prepravovať sa vozidlami verejnej hromadnej dopravy. Žalovaný následne v súlade so záznamom lekára vydal rozhodnutie č. 2008/05586/01/AMA dňa 05.08.2008, v ktorom žalobcovi nepriznal peňažný príspevok. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací orgán tak, že rozhodnutím č. 2008/05586/01/AMA dňa 05.08.2008 odvolanie zamietol. Žalobca sa ďalej domáhal preskúmania tohto rozhodnutia na súde, pričom Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. AA/2008/13342-NSVOPPK/KLD zo dňa 21.10.2008 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 04.05.2010 Ústredie práce ako odvolací orgán vydalo rozhodnutie č. AA/2010/7198/NSVOPPK/KLD, ktorým zrušil rozhodnutie č. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008. Žalovaný sa k námietke, že žalobcu posudzoval inak, ako iných žiadateľov vyjadril tak, že v rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní kompenzácií sa vydávali v súlade s § 64 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z.z., posudzovanie žiadateľa sa vykonávalo v súlade s § 50 ods. 1, § 52 ods. 1,2,3 a § 57 ods. 1,2 zákona o sociálnej pomoci.
7. Žalovaný zastával názor, že posudkový lekár v čase účinnosti zákona č. 195/1998 Z.z. nebol viazaný lekárskym nálezom neurológa. Odborný lekár - neurológ nie je oprávnený vykonávať závery vedúce k navrhnutiu kompenzácie. Uviedol, že posudkový lekár úradu je nezávislým lekárom, ktorý posudzuje zdravotný stav zo všetkých lekárskych nálezov, ktoré má v čase posudzovania žiadateľa k dispozícii. Tvrdil, že ani odborný lekár - neurológ vo svojich nálezoch jednoznačne nekonštatoval vážne poškodenie chôdze. Správnosť záznamu posudkového lekára úradu bola podľa žalovaného potvrdená aj posudkom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 13.10.2008. Dňa 23.06.2010 bol žalobca predvolaný na osobné stretnutie s posudkovým lekárom na úrade práce. Dňa 30.06.2010 sa žalobca dostavil na úrad a bol poučený o spôsobe preukazovania zdravotného stavu a mal predložiť do 21.07.2010 MUDr. Bojcúnovej nové lekárske správy, ktoré nepredložil. Dňa 22.10.2010 bol žalobca vyzvaný na osobný pohovor, na ktorý sa nedostavil. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam. Dňa 03.11.2010 bol vydaný podľa § 52 písm. c) zákona č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok č. BA/2010/56687/Kun, ktorého obsahom bolo, že sa žiadateľovi kompenzácie nenavrhujú a dňa 09.11.2010 bolo vydané rozhodnutie č. B3/2010/10921/1/AMA, kde sa nepriznal peňažný príspevok. Žalobca sa dňa 22.11.2010 odvolal, boli doložené lekársky nálezy a dňa Ústredie práce vypracovalo lekársky posudok č. AA/2011/16579 a následne bol vydaný kompexný posudok v ktorom neboli navrhnuté kompenzácie. Dňa 28.02.2011 Ústredie práce vydalo rozhodnutie č. AA/2011/02082-NSVOPPK/Chr, ktorým zamietlo odvolanie žalobcu. Následne bolo toto rozhodnutie preskúmané Krajským súdom v Bratislave v konaní č.k. 1 S 57/2011, ktorý žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný právne argumentoval ustanoveniami § 11 ods. 1, 3, 6, 8,9,10,11 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, listinnými dôkazmi a to pripojenými spismi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR z rozhodovania o žiadostiach žalobcu, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.k. 2005/03496 zo dňa 15.04.2005, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny č.k. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 S 149/2008 - 26 zo dňa 04.12.2009, komplexným posudkom žalobcu vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí a rodiny pod č. BA/2010/56687/Kun zo dňa 03.11.2010, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.k. B3/2010/10921/1/AMA zo dňa 09.11.2010, rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov č. AA/2011/02082-NSVOPPK/Chr zo dňa 28.02.2011, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 57/2011 zo dňa 26.01.2012, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí č. B3/2011/14752/1/DLA zo dňa 13.05.2011, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny č. B3/2012/14433/1/LAC zo dňa 15.05.2012, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava č. BA3/RPPKŤZP/
SOC/2013/38138 zo dňa 08.02.2013, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutím č. BA3/OPPKŤZP/SOC/2015/26478 zo dňa 02.06.2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Súd z výsluchu žalobcu zistil, že je invalidným dôchodcom od roku 2000 a je osobou ťažko zdravotne postihnutou od roku 2001( zťp).Uviedol, že žije z invalidného dôchodku ktorý je v súčasnosti vo výške 309 Eur, avšak má exekúciu a k dispozícii má 230Eur. Ďalej uviedol, že po úraze chrbtice od roku 1994 je odkázaný na kompenzácie a požiadal žalovaného o kompenzáciu príspevku na individuálnu prepravu osobného motorového vozidla Renault Scenica. Tvrdil, že veľmi citlivo vníma prejednávanie jeho žiadostí o kompenzáciu peňažného príspevku na individuálnu prepravu t.j. na prevádzku jeho osobného auta. Výška príspevku je individuálna a závisela od životného minima a v súčasnosti je 33,09Eur. Žalobca tvrdil, že posudzovanie jeho zdravotného stavu bolo rozdielne, nemalo objektívne a žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania pričom žalovaný v rozhodnutiach uvádzal, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu a tým mu odmietol poskytnúť sociálnu výhodu v porovnaní s údajnými rozhodnutiami iných subjektov. Tvrdil, že žaloba je postavená na rozhodnutiach zo dňa 05.08.2008, 13.05.2011, 15.05.2012, 08.02.2013, pričom podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.11.2010, bolo v danom čase vydané na základe subjektívneho posúdenia posudkových lekárov žalovaného, pretože odmietol spolupracovať do žalobcom za účelom doloženia odborných lekárskych nálezov nie starších ako 6 mesiacov a to od fyziatricko - rehabilitačného lekára s posúdením imobility a popisom používaných pomôcok a od neurológa s objektívnymi aktuálnymi vyšetreniami. Podľa žalobcu bol takýto postup posudkovej činnosti v rozpore s postupom písomne vyjadreným posudkovým lekárom žalovaného MUDr. Dezidera Kľuku zo dňa 17.10.2012 s výzvou na doloženie lekárskych nálezov. Podľa žalovaného je sporné rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.06.2015 bolo v danom čase vydané na základe subjektívneho posúdenia posudkovým lekárom žalovaného s tým, že v danom čase odmietol žalovaný z administratívneho spisu posúdiť a zohľadniť rehabilitačný nález MUDr. Šindliarovej zo dňa 06.12.2012 v lekárskom posudku o ktorom neboli pochybnosti. Rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi od 1.12.2012 až doposiaľ priznaná kompenzácia vo výške 33,09Eur na individuálnu prepravu žalobcu t.j. prevádzku jeho osobného motorového vozidla .
10. Žalobca vypovedal ohľadne výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy tak, uviedol ,že žalovaný spochybňuje jeho zdravotný stav a mal pocit, že po zamietnutí jeho žiadosti o kompenzáciu príspevku na individuálnu prepravu si podal nové žiadostí a mal pocit, že obťažuje žalovaného.Uviedol, že je odkázaný na kompenzácie a preto aj požiadal o kompenzáciu peňažného príspevku na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla. Nemajetkovú ujmu vidí v tom, že žalovaný nepristupoval k jeho osobe tak, ako k iným, ale mal rozdielny prístup. Rozdielny prístup vnímal v tom, že posudkový lekár žiadal od neho napríklad ďalšie neurologické vyšetrenia nie staršie ako 6 mesiacov a podľa názoru žalobcu to nebolo potrebné. Žalovaný ho vyzval na doloženie odborných lekárskych záverov dňa 17.05.2016. Uviedol, že v súčasnosti už má poskytnutý finančný príspevok od 01.02.2012 na prevádzku auta, ktorý mu bol vyplatený spätne. Tvrdil, že nerovnaké zaobchádzanie v podobe neposkytnutia príspevku na kompenzáciu osobného motorového vozidla malo na neho veľký vplyv, na jeho zdravotný stav, pretože sa nemohol presúvať, keď niečo potreboval. Poukázal na to, že žije z minimálneho dôchodku vo výške 309 eur. Výšku ujmy 15.000,-eur odôvodňuje z toho, že žalovaný spochybňoval jeho zdravotný stav, od roku 2008 bol znevýhodnený, nemohol ísť k rodine 60 km od Bratislavy, pretože tam nejde vlak. Uviedol, že v MHD je vysokú riziko úrazu ak sa má presúvať individuálne.
11. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. V prípade žalobcu nebolo sporné, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom v nálezoch nebolo skonštatované vážne poškodenie chôdze. Poukázal na ust. § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Zz o kompenzáciách a na možnosť predvolania fyzickej osoby, ak má pochybnosti o správnosti diagnostikovaného zámeru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho posudku. Žalobca bol vyzvaný na dňa 21.07.2010 na doloženie lekárskych nálezov, tieto nepredložil a až následne ich doložil dňa 06.10.2010, dňa 22.10.2010 bol vyzvaný na osobný pohovor, na ktorý sa nedostavil. Opätovne bol dňa 03.11.2010 informovaný telefonicky a keďže nebolo možné ho osobne vypočuť a nebolo možné získať aktuálne informácie o aktuálnom stave, bol vydaný komplexný posudok dňa 03.11.2010 a na základe tohto bolo vydané rozhodnutie č. B3/2010/10921/1AMA, kde sa peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal. Žalovaný namietol listinný dôkaz zo dňa 17.04.2012 a to jeho formu aj obsah, ide o fotokópiu. Nevedel sa vyjadriť k podpisom, pretože nevedel, aký podpis má MUDr.
Kľuka. Namietal, že žalovaný nemôže preukázať a nevie, čo správny orgán konkrétne požadoval v iných prípadoch žiadateľov, ktorých posudzoval. Nesúhlasil s tým, že na účel posúdenia postačoval lekársky nález od rehabilitačného lekára, respektíve ortopéda. Žalovaný zastával názor, že nebolo preukázané, že konaním žalovaného bola znížená dôstojnosť žalobcu, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie.
12. Z pripojených spisov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR z rozhodovania o žiadostiach žalobcu, ako aj z listinných dôkazov predložených stranami sporu súd zistil, že :
13. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím č.k. 2005/03496 zo dňa 15.04.2005 žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení uviedol, že žiadosť zamietli na základe posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, oddelenia posudkových činností číslo 2005/0216 - ZKV zo dňa 08.04.2005, v ktorom peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla ako kompenzácia zdravotného postihnutia žalobcu nebol navrhnutý.
14. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č.k. 2008/05586/01/AMA zo dňa 05.08.2008 žalobcovi nepriznal nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie bolo vydané na základe stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, oddelenia posudkových činností číslo 2008/483 Kra zo dňa 28.07.2008, podľa ktorého je žiadateľ schopný prepravovať sa prostriedkami verejnej dopravy osôb a nie je odkázaný na individuálnu prepravu.
15. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4 S 149/2008 - 26 zo dňa 04.12.2009 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2008/13342-NSVOPPK/KLD zo dňa 21.10.2008 konanie v časti o nariadenie vypracovania posudku nestrannou posudkovou komisiou na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu zastavil a rozhodnutie žalovaného č. AA/2008/13342-NSVOPPK/ KLD zo dňa 21.10.2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní pred správnym orgánom bolo preukázané, že žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Táto skutočnosť nebola nikým namietaná a spochybnená. Sporná bola skutočnosť, či žalobca je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla. V preskúmavanej veci súd zistil, že boli porušené zásady správneho konania z dôvodu, že žalobca, na podnet ktorého sa začalo správne konanie, nebol oboznámený s dôkazmi vykonanými oddelením posudkových činností žalovaného, t.j. so stanoviskami posudkových lekárov, odboru posudkových činností ani s vysporiadaním sa s lekárskym nálezom neurológa z januára 2008.
16. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí a rodiny vydal pod č. BA/2010/56687/Kun zo dňa 03.11.2010 komplexný posudok žalobcu, v ktorom bolo uvedené, že v oblasti mobility a orientácie má žalobca sťaženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa bez opory kompenzačných pomôcok, v sprievode inej fyzickej osoby, sa dokáže prepravovať v prostriedkoch verejnej hromadnej prepravy osôb, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a kompenzácia sa mu nenavrhuje.
17. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č.k. B3/2010/10921/1/AMA zo dňa 09.11.2010 nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
18. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbror peňažných príspevkov rozhodnutím č. AA/2011/02082-NSVOPPK/Chr zo dňa 28.02.2011 rozhodlo o odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie B3/2010/10921/1/AMA zo dňa 09.11.2010 potvrdilo.
19. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1 S 57/2011 zo dňa 26.01.2012 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. AA/2011/02082-NSVOPPK/Che zo dňa 28.02.2011 zozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol.
20. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, odbor sociálnych vecí rozhodnutím č. B3/2011/14752/1/DLA zo dňa 13.05.2011 žalobcovi nepriznal peňažný nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Toto rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. PS/US1/SSVODPPK/ BEZ/2014/29143/Chr zo dňa 10.10.2014 zrušilo.
21. Z lekárskeho nálezu zo dňa 16.11.2010 MUDr. Daniely Streekovej súd zistil, že žalobca mal opakovane spadnúť a je po úraze hlavy. MUDr. Pavol Dubček v lekárskej správe uviedol, že žalobca dňa 23.06.2006 večer spadol v električke.
22. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. B3/2012/14433/1/LAC zo dňa 15.05.2012 žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla
23. Žalobcovi bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava č. BA3/RPPKŤZP/ SOC/2013/38138 zo dňa 08.02.2013 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,7% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a to na základe posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru peňažných príspevkov č. AA/2012/13555-SSVOPČ zo dňa 31.12.2012.
24. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny Rozhodnutím č. BA3/OPPKŤZP/SOC/2015/26478 zo dňa 02.06.2015 žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla
25. Žalobca predložil súdu fotokópiu čestného vyhlásenia Janky Chabroňovej zo dňa 06.06.2016 na pojednávaní dňa 21.6.2016 z ktorého vyplýva, že menovaná vykonáva žalobcovi doprovod od roku 2004 z dôvodu jeho ťažkého zdravotného postihnutia. V čestnom vyhlásení uviedla, že žalovaný v roku 2005 žalobcovi neopodstatnene odňal kompenzáciu na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorú mal priznaná od roku 2001, len preto, že požiadal o kompenzáciu na kúpu osobného motorového vozidla. Následne žalobca neustále podával nové žiadosti, až do roku 2013, kedy mu bola kompenzácia priznaná. Tvrdila, že žalovaný bol vo veci neustále zaujatý na žalobcu. Uviedla, že v roku 2011 posudkový lekár priznal žalobcovi kompenzáciu, ale o dva týždne mu volal posudkový lekár, že kompenzáciu mu musí zamietnuť z dôvodu nadhodnotenia zdravotného stavu žalobcu, pričom vychádzal iba zo starých lekárskych nálezov založených v spise. Ďalej uviedla, že v roku 2012 vyzval žalobcu na doloženie aktuálneho lekárskeho nálezu z neurologického vyšetrenia, nie staršieho ako 6 mesiacov. Tvrdila, že posudkový lekár MUDr. Dezider Kluka inak konal voči žalobcovi, pretože ho nevyzval o doloženie aktuálneho lekárskeho nálezu z rehabilitačného vyšetrenia na zistenie mobility, ktoré sa vyšetruje iba z rehabilitačného lekárskeho nálezu. Tvrdila, že sa k žalobcovi posudkové pracovníčky na posudkovom pracovisku na Vazovovej ul., počas osobného pohovoru na posudkovom pracovisku inak správali ako k ostatným žiadateľom. Jedna z pracovníčok mala povedať, že žalobca môže robiť čokoľvek, aj tak tú kompenzáciu nedostane a inokedy mali mať na žalobcu pri vstupe do dverí ihneď nepríjemné poznámky.
26. Žalobca predložil súdu prefotený pokyn s nečitateľnými podpismi datovaný dňa 17.04.2012, v ktorom je uvedené, že je potrebné doložiť neurologické vyšetrenie nie staršie ako 6 mesiacov a, že klient bol oboznámený s potrebou tohto vyšetrenie pre nové posúdenie zdravotného stavu.
27. Súd návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov - posudkového lekára MUDr. Dezidera Kľuku, vedúcej posudkového oddelenia Janky Landlovej, posudkovej pracovníčky Lucie Kiszelovej zamietol pretože žalobca neuviedol relevantné skutočnosti na ktoré okolnosti by mali vypovedať. V danom prípade bolo vykonanie predmetných dôkazov nadbytočné nehospodárne a vzhľadom na odstup času. Súd považoval skutkový stav veci sa dostatočne objasnený.
28. Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon ) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti v národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
29. Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( antidiskriminačný zákon ) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti v národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
30. Podľa § 2a ods. 2 cit. ust., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
31. Podľa ods. 3 cit. ust., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto záujmu.
32. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov alebo služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
33. Podľa ods. 2 cit. ust. písm. a) cit. zákona, zásada rovnakého zaobchádzania podľa ods. 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového poistenia, doplnkového dôchodkového poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod.
34. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
35. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
36. Podľa § 11 ods. 1 antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).
37. Podľa § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
38. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) bod1. Zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, účinného do 31.12.2008, občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/195/20070101> odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla /
39. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia účinného od 01.01.2009, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
40. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia účinného od 01.01.2009, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/20160701> (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2008/447/20160701>.
41. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia účinného od 01.01.2009, lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. 42. Diskriminácia je vo všeobecnosti poškodzovanie, znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Diskrimináciou je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí. Diskriminácia môže mať podobu:
- právom zakázaného konania (medzinárodné dohovory, legislatíva Európskeho spoločenstva, napr. antidiskriminačné smernice, rozhodnutia vnútroštátnych a medzinárodných súdov, ústava, zákony, napr. Antidiskriminačný zákon, Zákonník práce a ďalšie) - právom dovoleného konania (napr. Norimberské zákony, apartheid, neexistencia registrovaných partnerstiev v SR). Ústava SR <http:// www.diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation/constsk> v článku 12 garantuje rovnosť v dôstojnosti i právach; Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie). Antidiskriminačný zákon <http://www.diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation/antidiscact>č. 365/2004 Z. z. a v spojení s ním ďalšie zákony - zakazujú diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, prístupu k tovarom a službám. Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Antidiskriminačný zákon definuje 7 foriem diskriminácie: priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie, pokyn na diskrimináciu, nabádanie na diskrimináciu, neoprávnený postih 43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca sa domáhal určenia, že zásada rovnakého zaobchádzania Miroslava Palkoviča, bytom Bratislava upravená antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 postupom žalovaného v rozhodnutí pod č. 2008/05586/01/AMA, pod B3/2010/10921/1/AMA, pod B3/2011/14752/1/DLA, pod BA3/2012/14433/1/ LAC, pod BA3/RPPKŤZV/SOC/2013/38138 a pod BA 3/0PPKŤZP/SOC/2015/26478 porušená bola a zaplatenia nemajetkovej ujmu v peniazoch vo výške 15.000,-eur.
43. Predpokladom pre priznanie tohto nároku je preukázanie niektorého z vyššie citovaných diskriminačných dôvodov. Žalobca neuviedol, že by bol diskriminovaný z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu.
44. Dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu.
Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či
etnická príslušnosť (pôvod), vek, sexuálna orientácia, farby pleti, jazyk, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď ním predložené listinné dôkazy a tvrdené skutočnosti, z objektívneho hľadiska nepreukazujú také okolnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať na prvý pohľad, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
45. V prvom rade žalobca tvrdil, že žalovaný s ním konal menej priaznivo ako s inou osobou pri rozhodovaní o kompenzácii. Posudzovanie jeho zdravotného stavu malo byť rozdielne a žalovaný nepristupoval k nemu tak, ako k iným, ale mal rozdielny prístup. Rozdielny prístup vnímal v tom, že posudkový lekár žiadal od neho napríklad ďalšie neurologické vyšetrenia nie staršie ako 6 mesiacov, čo podľa názoru žalobcu nebolo potrebné. Z tvrdení žalobcu možno vyvodiť, že pociťoval určitú zaujatosť jednotlivých zamestnancov žalobcu pri rozhodovaní o jeho žiadostiach na poskytnutie kompenzácie.
46. Možnosť kvalifikovať určité konanie ako diskrimináciu vyžaduje existenciu tzv. komparátora - subjektu, voči ktorému sa porovnáva osoba, ktorá o sebe tvrdí, že s ňou je zaobchádzané menej priaznivo. V tomto smere žalobca poukazoval na iné rozhodnutia žalovaného, v ktorých bol nárok žiadateľov na kompenzáciu priznaný. V kontexte antidiskriminačného zákona by teda mohlo ísť o nepriamu diskrimináciu, teda postup, ktorý sa navonok javí ako zaobchádzanie rešpektujúce princíp rovnosti, avšak s potenciálom znevýhodňovať určité osoby. To znamená, že určitý navonok neutrálny predpis alebo kritérium, či prax by priviedli osoby ( napr. určitej viery, veku, rasy alebo s určitým zdravotným postihnutím ) do osobitnej nevýhody v porovnaní s inými osobami.
47. K týmto argumentom žalobcu súd uvádza, že konanie žalovaného vo veci rozhodovania o žiadostiach žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením osobného motorového vozidla nemožno považovať za diskriminačné konanie voči žalobcovi. K rozhodnutiam žalovaného došlo po objektívnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom podľa zdravotnej dokumentácie žalobcu a po objektívnom posúdení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia oprávneným sociálnym pracovníkom. Pokiaľ uvedeným spôsobom posudkový lekár dospel k záveru, že žalobca nebol odkázaný na individuálnu prepravu, žalovaný nemohol vyhovieť jeho žiadosti ( obdobne, ak žalobca síce odkázaný na individuálnu prepravu bol, avšak kompenzovaný bol iným spôsobom). Takéto rozhodnutie a konanie žalovaného nemožno pripísať diskriminačnému správaniu žalovaného voči žalobcovi, ale nesplneniu zákonných predpokladov pre priznanie tejto kompenzácie. Teda v prípade, že správny orgán postupoval pri rozhodovaní o kompenzácii v súlade so zákonom, ktorého aplikácia bola pre žalobcu nepriaznivá, nemožno postup žalovaného hodnotiť ako nesprávny, nespravodlivý a diskriminačný.
48. Ďalej súd považuje za nevyhnutné uviesť vo vzťahu k žalobcovi a návrhom na predloženie listinným dôkazom žalovaným a to rozhodnutí v iných veciach vydaných žalovaným ohľadne iných žiadateľov, ktorými mali podľa tvrdenia žalobcu diskriminovať jeho osobu porušením zásady rovnakého zaobchádzania a priznaním kompenzácie rozhodnutím iným osobám zťp nie je právne irelevantné. Treba uviesť, že nemožno vyvodiť diskriminačné správanie žalovaného voči žalobcovi iba porovnaním zhodnosti diagnóz, ak by boli známe u iných žiadateľov, ktorým tento peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bol priznaný. Zdravotný stav fyzickej osoby a obzvlášť zdravotne ťažko postihnutej fyzickej osoby, je aj pri totožnej diagnóze je natoľko špecifické a jedinečné pre každú fyzickú osobu a je natoľko indidualizovanou kategóriou, že fakticky porovnateľná situácia u dvoch rozdielnych osôb nemôže nastať.
49. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu ako predpokladu priznania predmetných kompenzačných príspevkov je predmetom správneho konania, ktoré prebehlo medzi účastníkmi - zákonnosť rozhodnutia vydaného v správnom konaní, resp. postup správneho orgánu mohlo byť na návrh žalobcu preskúmané súdom v rámci správneho súdnictva.
50. Diskriminácia žalobcu z dôvodu jeho iného postavenia, ktoré má spočívať v zdravotnom postihnutí, nebola zistená, nakoľko za iné postavenie sa považuje určitá vlastnosť alebo danosť, ktorú jedna osoba má a iná osoba nemá, a ktorá je práve z tohto dôvodu diskriminovaná. Ak sa žalobca domnieva,
že v jeho prípade došlo k porušeniu dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania spočívajúcej v zákaze diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia žalobcu ( ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím), nesprávne poukazuje na iné prípady iných žiadateľov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým tento peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bol žalovaným priznaný, a to práve z dôvodu, že aj títo iní žiadatelia boli osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, a teda nemohlo dôjsť k diskriminácii žalobcu z dôvodu jeho zdravotného postihnutia.
51. Žalobca priznal, že od 01.02.2012 poberá kompenzačný príspevok na osobné motorové vozidlo, o ktorého priznanie opakovane žalovaného žiadal. V súčasnosti je výška daného príspevku stanovená na sumu 33,09 eur. Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci účinný do 31.12.2008 upravoval peňažný príspevok na zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla ako príspevok na ktorý nie je obligatórny právny nárok, ale naopak ustanovoval iba možnosť priznania takéhoto príspevku po splnení zákonných predpokladov.
52. Súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný posudzoval žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením osobného motorového vozidla rozdielne že by sa dopúšťal diskriminačného konania v neprospech žalobcu. V danom prípade žalovaný postupoval podľa vtedy účinného zákona č. 195/2008 Z.z. o sociálnej pomoci a ďalej o následných žiadostiach rozhodoval podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia účinného od 01.01.2009. Predmetom tohto súdneho konania nie je preskúmanie zákonnosti jednotlivých vydaných rozhodnutí, ale posúdenie rozdielneho zaobchádzania konajúceho správneho orgánu o žiadostiach žalobcu. Takéto diskriminačné konanie žalovaného nebolo žalobcom v konaní preukázané, a pričom v danom konaní nebol žalobcom preukázaný právny základ nároku preto sa súd už nezaoberal náhradou nemajetkovej ujmy . Žalobca využil všetky zákonom dovolené opravné prostriedky prípustné pri rozhodovaní o jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením osobného motorového vozidla. Žiadne z týchto rozhodnutí nadriadeného správneho orgánu alebo súdu rozhodujúceho v správnom súdnictve nekonštatovalo ani len nepriamo porušenie práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie.
53 Pokiaľ žalobca videl diskriminačné správanie žalovaného v skutočnosti, že žalovaný nedodržal jednotlivé zásady správneho konania a jeho žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením osobného motorového vozidla žalovaný opakovane zamietol, súd aj v tejto časti považuje návrh žalobcu za nedôvodný. Postup rozhodovania v právnych vzťahoch pri poskytovaní sociálnej pomoci sa riadi ustanoveniami správneho konania, pričom pokiaľ boli rozhodnutia žalovaného v rámci odvolacích konaní krajským súdom zrušené a vrátené na opätovné prejednanie a rozhodnutie nemožno len z tohto dôvodu konštatovať nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudok č.k. 4 S 149/2008
- 26 zo dňa 04.12.2009 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2008/13342- NSVOPPK/KLD zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, sama o sebe neznamená, že sa žalovaný dopustil diskriminačného konania voči žalobcovi. Krajský súd v Bratislave odôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie tým, že správny orgán porušil zásadu správneho konania, keď neoboznámil žalovaného s vykonanými dôkazmi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie ( v tomto prípade správne konanie ), v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia možné bez ďalšieho považovať za diskriminačné, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Posudkový lekár v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 mal právo predvolať žiadateľa, ak mal pochybnosti o správnosti diagnostického zámeru vyplývajúceho z predbežného lekárskeho záveru. Žalobca bol vyzvaný dňa 21.07.2010 na doloženie lekárskych nálezov. Tieto nedoložil a až následne ich doložil dňa 06.10.2010 a dňa 22.10.2010. Žalobca sa na osobný pohovor na ktorý bol vyzvaný nedostavil. Opätovne bol dňa 03.11.2010 informovaný telefonicky a keďže nebolo možné osobne ho vypočuť a nebolo množné získať aktuálne informácie o jeho súčasnom stave, bol vydaný komplexný posudok dňa 03.11.2010 a na jeho základe bolo vydané rozhodnutie č. B3/2010/10921/1AMA, kde sa žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal.
46. Žalobca predložil v konaní dôkaz a to čestné vyhlásenie Janky Chabroňovej zo dňa 17.6.2016 z ktorého vyplýva, že žalobcovi vykonáva doprovod od roku 2004 z dôvodu jeho zdravotného postihnutia . V tomto konaní uvedené tvrdenie nebolo preukázané pretože žalobca v priebehu súdneho konania bol na pojednávaniach sám a nikto ho nesprevádzal.
54.Súd na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov účastníkmi súd návrh zamietol ako nedôvodný. V danom prípade nebolo konštatované diskriminačné konanie žalovaného voči žalobcovi, tak súd sa už nezaoberal podmienkami priznania primeraného zadosťučinenia v peniazoch, ktorého predpokladom je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto by mal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli a preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I / § 362 ods. 1 CSP/ V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 CSP / Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. /§ 365 ods. 1,2,3 CSP/