Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/61/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jozefa Ryanta, o sťažnosti obžalovaného O. U. proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. z 01.07.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla 2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť obžalovaného O. U. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že:

podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. sa obžalovaný O. U., nar. XX.XX.XXXX berie do väzby.

Väzba začína dňom 30.06.2016 o 15,00 h a vykoná sa v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa väzba obžalovaného nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že obžalovaný O. U. je dôvodne stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom, ktorých sa mal dopustiť dňa 27.01.2012 v Rakúskej republike - keďže na neho bola podaná medzičasom obžaloba.

Obžalovaný sa dostal do dispozície okresného súdu po tom, ako bol na neho v roku 2016 vo februári vydaný príkaz na zatknutie, ako aj európsky zatýkací rozkaz.

Prvostupňový súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, ktorú predniesol pri svojom výsluchu dňa 01.07.2016 (nemohol sa dostaviť na hlavné pojednávanie, lebo v Nemeckej republike vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody; obžalovaný sa sám chcel dostaviť pred Okresný súd Veľký Krtíš; v prípade nahradenia väzby iným inštitútom je ochotný podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka a bude bývať na adrese vo T.; príslušným úradom a inštitúciám Slovenskej republiky neoznámil, že mal v úmysle dlhodobo sa vysťahovať z územia Slovenska).

Okresný súd poukázal najmä na to, že: obžalovaný sa doposiaľ dostal 12-krát do rozporu s Trestným zákonom, pričom sa dopúšťal najmä majetkovej trestnej činnosti; trestnej činnosti sa obžalovaný dopúšťal na území viacerých štátov; obžalovaný neposkytuje žiadnu záruku, že by bolo možné jeho väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka; na obžalovaným udávanej adrese vo Fiľakove tento už nebýva po dobu niekoľkých rokov; obžalovaný nemá dôvod byť stabilizovaný k

akejkoľvek adrese pobytu alebo k miestu, kde by sa rozhodol z vlastnej vôle zdržiavať sa; nie je záruka, že obžalovaný by zotrval na území Slovenska - mohol by sa odsťahovať do Nemecka alebo na inú bližšie nezistiteľnú adresu v cudzine; keďže sú dané obavy z vyhýbania sa trestnej činnosti zo strany obžalovaného, ako aj pokračovania v trestnej činnosti, sú dané väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por., ktoré nemožno nahradiť iným zákonom prípustným spôsobom a preto bolo potrebné obžalovaného vziať do väzby momentom, kedy bol prevzatý slovenským policajným orgánom na letisku v Mníchove.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obžalovaný O. U., ktorú aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a on prepustený z väzby na slobodu - za uloženia primeraných povinností a obmedzení.

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: obžalovaný má nárok na poberanie dávok v Nemecku a pred nástupom výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody v Nemecku aj pracoval; obžalovaný sa ponaučil po výkone trestov odňatia slobody a tieto postačujú na jeho prevýchovu; obžalovaný o vydanie do Slovenskej republiky požiadal sám; sám tiež uviedol, že je ochotný podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že sťažnosť obžalovaného O. U. nie je dôvodná a túto treba zamietnuť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Keďže na obžalovaného bola podaná obžaloba už v máji 2014, existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti a jeho trestné stíhanie je preto odôvodnené.

S poukazom predovšetkým na kriminálnu históriu obžalovaného (doposiaľ sa dostal 12-krát do rozporu s Trestným zákonom, predovšetkým na území Slovenskej republiky a opakovane bol postihnutý nepodmienečnými trestami odňatia slobody), ako aj postupy, ktoré boli potrebné k získaniu obžalovaného do dispozície príslušných orgánov Slovenskej republiky (príkaz na zatknutie a európsky zatýkací rozkaz), skutočne existujú dôvodné obavy, že v prípade pobytu na slobode by sa obžalovaný mohol vyhýbať trestnému stíhaniu, resp. pokračovať v obdobnej majetkovej trestnej činnosti, za akú je aj v tomto prípade trestne stíhaný.

Keďže existujúce väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. nemožno nahradiť s rozumnou istotou iným alternatívnym spôsobom prípustným podľa Trestného poriadku (vrátane dohľadu probačného a mediačného úradníka), správne rozhodol okresný súd, pokiaľ obžalovaného vzal do väzby spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého uznesenia.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto napadnuté uznesenie okresného súdu o vzatí obžalovaného do väzby považované za správne a zákonu zodpovedajúce, sťažnosť obžalovaného za nedôvodnú a ako taká bola preto zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.