Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11C/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923130, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému P. S., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XX, XXX XX K., o zapl. 681,70 Eur istiny s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e v časti sumy 94,22 Eur.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 531,05 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 531,05 Eur od 24.03.2013 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov v pomere 56 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 15.02.2016 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 681,70 Eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 24.03.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 40,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 144,07 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.10.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 698,75 Eur a to na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach po 27,95 Eur, pričom do dňa podania žaloby uhradil z požičanej sumy 27,95 Eur. Nesplnil si teda povinnosť splácať pôžičku riadne a včas v súlade so zmluvou a zmluvnými podmienkami, preto žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok pôžičky naraz a to listom zo dňa 14.03.2013. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky pôžičky neuhradil. Celkový dlh žalobcu ku dňu doručenia žaloby predstavuje čiastku 681,70 Eur. Neuhradením žalovanej sumy v lehote splatnosti ani na základe výzvy sa žalovaný dostal do omeškania preto si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné splnenie dlhu t. j. od 24.03.2013 vo výške 8,750% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia.

3. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s čiastočným spaťvzatím a vyzval ho, aby sa k žalobe a späť vzatiu vyjadril v lehote 10 dní a aby označil všetky dôkazy a skutočnosti do vyhlásenia uznesenia ktorým sa končí dokazovanie so zreteľom na § 120 ods. 4 O. s. p. Následne súd dňom 04.07.2016 doručil žalovanému písomné poučenie o procesných práva v konaní podľa § 292 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa do vyhlásenie rozsudku k žalobe nevyjadril. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a to s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pretože ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva nepresahuje 1 000,- Eur. Súd preto vec právne posudzoval v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP, pričom podľa § 219 ods. 3 uviedol miesta a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňom 01.07.2016.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a to zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2012 a všeobecnými obchodnými podmienkami na č. l. 3-4, predžalobnou upomienkou zo dňa 14.03.2013 na č. l. 5, fotokópiu doručenky na č. l. 6, prehľadom splátok a úhrad klienta - P. S. Č.. R.. X.

5. Na základe vyššie uvedených dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 23.10.2012 strany sporu uzatvorili Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy vo výške 698,75 Eur za účelom financovania tovaru žalovaným a to LCD televízora Philips za nadobúdaciu kúpnu cenu 559,- Eur. V zmluve bola stanovená akontácia 27,95 Eur, zodpovedajúca výške mesačnej splátky 27,95 Eur, ktorá bola zaplatená pri kúpe tovaru a následne zmluvne boli dohodnuté podmienky splácania jednotlivých splátok z mesačnou periodicitou. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu v 24 mesačných splátkach vo výške 27,95 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 26,23% ročne, priemernou hodnotou RPMN 45,60% ročne a RPMN 26,23% ročne. V zmluve boli špecifikované aj celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa vo výške 139,75 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky a všeobecné obchodné podmienky, o ktorých žalovaný prehlásil, že sa oboznámil s ich obsahom, prečítal si ich a zmluvu uzatvoril slobodne a vážne po vzájomnom prerokovaní. V článku 11 všeobecných obchodných podmienok bolo dohodnuté právo žalobcu požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu pre prípad omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky vo výške 10% z dlžnej sumy v prípade omeškania 30 dni po splatnosti splátky. Podľa prehľadu splátok a úhrad z karty klienta - P. S. vyplýva, že žalovaný zaplatil len jednu splátku vo výške 27,95 Eur dňa 23.10.2012 pri uzatvorení zmluvy. Ďalšie splátky podľa zmluvy v lehotách splatnosti a v dohodnutej výške neuhrádzal. Žalovaný si preto vyčíslil pokutu podľa všeobecných obchodných podmienok vo výške 94,22 Eur za obdobie omeškania žalovaného od 23.10.2012 do 31.12.2015. Celkový dlh pozostávajúci z neuhradenej sumy splátok tvorí čiastku 615,43 Eur a súčet uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 94,22 Eur. Od uvedenej sumy žalobca odpočítal plnenie 27,95 Eur, ktoré žalovaný uhradil a preto si v žalobe nárokoval zaplatenie čiastky 681,70 Eur. Žalobca adresoval žalovanému výzvu na zaplatenie dlhu na základe písomného podania zo dňa 14.03.2013, ktorým ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok naraz v lehote do 3 dní od doručenia takejto písomnej výzvy v prospech účtu žalobcu. Písomná upomienka bola doručená žalovanému dňom 20.03.2013, ktorú povinnosť si žalovaný bez vysvetlenia v stanovenej lehote nesplnil.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (do 31.12.2012); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č 129/2010 o spotrebiteľských úveroch; Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka; neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

14. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Písomným podaním z 23.02.2016, doručeným súdu dňa 29.02.2016, žalobca zobral späť žalobu v časti 94,22 Eur a požiadal súd aby konanie v tomto rozsahu zastavil. Súd podľa § 145 ods. 2 zastavil konanie o žalobe v časti 94,22 Eur, pretože žalobca na žalobe v tomto rozsahu netrval a výslovne v tejto časti zobral žalobu späť. K späť vzatiu žaloby došlo pred tým ako sa začalo pojednávanie, preto súd prípadný nesúhlas žalovaného s týmto procesným úkonom nezisťoval.

16. Súd vyššie citované zákonné ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav veci. Dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V súdnom konaní nepochybne bolo preukázané, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný záväzkový vzťah a to titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke č. 1046603199 zo dňa 23.10.2012. Z hľadiska právneho posúdenia označenej zmluvy je na tento vzťah potrebné aplikovať ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, pretože i keď zmluvné strany si dohodli označenie zmluvy ako zmluva o pôžičke predmetom tohto záväzkového vzťahu bolo poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom v prospech dlžníka a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Uvedenú situáciu teda predpokladá § 497 Obchodného zákonníka, pretože ide o zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy nebolo odovzdanie peňazí pri podpise a nejde preto reálny kontrakt ale o úver. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobca pri uzatváraní zmluvy mal postavenie dodávateľa, keďže ide o obchodnú spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv konal ako fyzická osoba, pričom žalovanému neboli poskytnuté finančné prostriedky v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou alebo obchodnou činnosťou. Spotrebiteľská zmluva napĺňa kvalifikačné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy. Zmluvný vzťah bolo potrebné podradiť pod označené zákonné ustanovenia a súd mal povinnosť uskutočniť zároveň kontrolu jednotlivých zmluvných ustanovení ktoré sú obsiahnuté v texte zmluvy ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa nachádzajú na zadnej strane spotrebiteľskej zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu zmluvy z hľadiska právnej úpravy vyjadrenej v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že zmluva neobsahuje viaceré zákonné náležitosti. Zmluva uvádza nesprávny údaj o ročnej úrokovej sadzbe na úrovni 26,23%, hoci v čase uzatvárania zmluvy výška úrokových sadzieb podľa údajov poskytovaných NBS bola na úrovni 13% zo stavu úverov. Z tohto hľadiska dohodnutá úroková sadzba v zmluve je viac ako dvojnásobok úrokovej sadzby uplatňovanej v obchodnej činnosti komerčných bánk a preto ju súd považoval za rozpornú s dobrými mravmi. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka takéto zmluvné dojednanie súd považuje za neplatné a má to za následok, že v zmluve absentuje zákonná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva má vady aj v ďalších ukazovateľoch, pretože uvádza nesprávny údaj o RPMN, ktorý na úrovni 26,23%. Ukazovateľ RPMN je dôležitým kvalifikačným znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože na základe informácie o RPMN si spotrebiteľ môže urobiť správny úsudok o cene poskytovaného úveru. RPMN však nemôže byť totožná s ročnou úrokovou sadzba, pretože predstavuje RPMN predstavuje celkovú odplatu za poskytnutie úveru, ktorá zahrňuje úroky a aj ďalšie poplatky. Logicky teda musí byť ukazovateľ RPMN odlišný ako ročná úroková sadzba. V predmetnej zmluve je však uvedená totožná výška ročnej úrokovej sadzby a aj RPMN. Žalobca uvádza nesprávny údaj o cene úvere, pretože podľa kalkulačky RPMN pre daný typ spotrebiteľského úveru je výška RPMN 13,81%. Nebola teda dodržaná ani táto zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nesprávny je aj údaj o priemernej hodnote RPMN, ktorý je uvádzaný zmluvou na úrovni 45,60 %, hoci podľa informácií Ministerstva financi SR o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za tretí štvrťrok roku 2012 bola hodnota priemernej RPMN na úrovni 46,35%. Zmluva neobsahuje tiež náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože neuvádza výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov a ani poradie v akom sa splátky majú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Spotrebiteľ pritom má právo vedieť v akom rozsahu bolo ním poskytnuté plnenie započítané na jednotlivé splátky na úroky a na istinu. Zistené nedostatky v súhrne majú za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkový. Žalovaný, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver 559,- Eur vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene LCD televízora, mal povinnosť žalobcovi vrátiť len túto čiastku po odpočítaní plnenia, ktoré už žalobcovi zaplatil. Bolo obsahom spisu preukázané, že žalovaný už zaplatil prvú splátku vo výške 27,95 Eur zodpovedajúcu akontácii. Rozdiel predstavuje čiastku 531,05 Eur (559,- Eur - 27,95 Eur), ktorú sumu žalovaný mal povinnosť vrátiť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 681,70 Eur, pričom po čiastočnom späť vzatí žaloby predmetnom konania zostalo zaplatenie čiastky 587,48 Eur s príslušenstvom pozostávajúcim z 8,75% úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 24.03.2013 až do zaplatenia. Súd rozsudkom vyhovel žalobe v rozsahu 531,05 Eur, ktorá zodpovedá výške poskytnutých úverových prostriedkov po odpočítaní plnenia, ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani v dodatočnej lehote dostal sa do omeškania, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť spolu so žalovanou sumou aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z v znení účinnom v čase omeškania a to vo výške tak ako boli úroky vyčíslené v žalobnom petite. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, pretože nebola dôvodná, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 23.10.2012 neobsahuje všetky zákonné náležitosti a spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkový.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a to podľa pomeru úspechu strán vo veci. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 681,70 Eur spolu s príslušenstvom, kde v časti 94,22 Eur žalobca zobral žalobu späť. Súd pričítal žalobcovi zavinenie na zastavení konania v tejto časti, čo vyhodnotil ako procesný neúspech žalobcu. V časti nároku, ktorý zostal predmetom konania v rozsahu 587,48 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 587,48 Eur od 24.03.2013 až do zaplatenia mal žalobca úspech v rozsahu 531,05 Eur spolu s príslušenstvom. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a v tejto časti žalobca bol neúspešný. Žalobca bol preto v predmetnej veci úspešný v rozsahu 78% a neúspešný bol v rozsahu 22%. Po pomernom rozdelení úspechu a neúspechu v spore, prináleží žalobcovi náhrada trov konania v pomere 56 %, ktorá predstavuje čistý procesný úspech žalobcu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).