Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/73/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu S. - U. S. X., U.. G.. C.., U. U. T. O. X/A, X., N.: XX XXX XXX, v konaní zastúpenom Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému H. X., G.. U., o zaplatenie 677,77 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 03. 2016 domáhal zaplatenia sumy 677,07 Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 15,10 % ročne zo sumy 617,83 Eur od 28. 03. 2014 do 28. 07. 2015, zmluvným úrokom vo výške 15,10 % ročne zo sumy 597,83 Eur od 29. 07. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 617,83 Eur od 28. 03. 2014 do 28. 07. 2015 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 597,83 Eur od 29. 07. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu U. U., H.. U.., U. U. O.N. XX, X., N.: XX XXX XXX (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 04. 05. 2004 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru. Bol dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 0,2 % z výšky úverového rámca a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úverového rámca. Na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 25. 02. 2008 poskytol právny predchodca žalobcu oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 26. 02. 2008 žalovanému povolené prečerpanie až do výšky 398,33 Eur. Žalovaný sa zaviazal, že bude úver splácať a v prípade porušenia podmienok splácania boli dohodnutý úrok z omeškania a náklady, ktoré vzniknú v prípade poručenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný úver čerpal, ale dostal sa so splácaním do omeškania. Právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal a požadoval splatenie celého dlhu vo výške 697,77 Eur, ktorý pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 617,83 Eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,17 Eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 47,66 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 32,11 Eur vyčíslených do dňa postúpenia pohľadávky 27. 03. 2014. Právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, zmluvu o kontokorentnom úvere, dodatok k zmluve o vydaní a používaná platobnej karty, zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, všeobecné obchodné podmienky, osobitné podmienky, sadzobník poplatkov a náhrad, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, odstúpenie od zmluvy a oznámenie o postúpení pohľadávky

spolu s výzvou k úhrade. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25. 05. 2016 doplnil špecifikáciu dlžnej sumy predložením výpisu z účtu.

2. Žalobca sa k žalobe nevyjadril, nevyužil žiadne prostriedky procesného útoku a prostriedky procesného útoku.

3. Postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil:

4. Skutkový stav je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov. Dňa 04. 05. 2004 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 12 000,00 Sk s konečnou splatnosťou dňa 03. 05. 2005 a s premenlivou úrokovou sadzbou. Čerpanie úveru preukázal žalobca výpisom z účtu, z ktorého vyplýva čerpanie finančných prostriedkov žalovaným. Zmluvný vzťah bol ukončený odstúpením v dôsledku porušovania zmluvných povinností žalovaným. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali či rozporovali.

5. Právny predchodca žalobcu mal žalobcovi postúpiť pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 03. 2014, ktorú v konaní žalobca (napriek výzve súdu) nepredložil. Žalobca v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 04. 2014, ktorého obsahom je oznámenie právneho predchodcu žalobcu, že bola na neho postúpená pohľadávka na žalobcu vo výške 697,77 Eur.

6. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

8. Súd predtým, ako skúmal, či zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 04. 05. 2004 má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, skúmal vecnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu. Žalobca v žalobe uviedol, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená pohľadávka žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 03. 2014, ktorú v konaní ani napriek opakovanej výzve súdu nepredložil. Na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a k návrhu priložil len oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo byť žalovanému doručené, k čomu ako listinný dôkaz žalobca predložil doručenku o prevzatí.

9. Súd konštatuje, že síce oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené, z tohto oznámenia ale nevyplýva, pohľadávka z ktorej zmluvy bola na žalobcu postúpená (aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu viacero zmlúv).

10. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon

neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi akýmkoľvek spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať, ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).

11. V prejednávanej veci žalobca ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči žalovanému. Z oznámenia o postúpení pohľadávok nevyplýva, z ktorej zmluvy boli práva na žalobcu postúpené, vyplýva z neho len výška pohľadávky. Preto voči žalovanému nemohli nastať platné účinky postúpenia pohľadávky. Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však upovedomenie o postúpení pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci žalobca nepreukázal, že by bol žalovaný upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedel, komu má plniť.

12. Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovaného, pretože žalobca ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X S. XXX/XXXX)

13. Keďže žalobca, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že je veriteľom žalovaného a že je nositeľom hmotno - právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, nie je vo veci potrebné skúmať, či zmluva o kontokorentnom úvere má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v písomnej forme.

14. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 08. 07. 2016