Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, so sídlom 814 80 Bratislava, 29. augusta 1/A, právne zastúpený advokátskou kanceláriou GRIŠČÍK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, proti žalovanému Ing. Q. X., nar. X.XX.XXXX, bytom S., E. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Minárikom, nar. 29.6.1975, bytom Nováky, Chalupkova 1645/5 o zaplatenie 715,68 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 51,80 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 85,52 % trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 22.2.2013, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 2.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 331,94 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len ZoCP) vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR (Cenník) v znení neskorších dodatkov, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba CD-55 za rok 2008, v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry. Faktúra bola splatná 28.2.2009. Žalovaný do dňa podania žaloby faktúru neuhradil.

2.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -15 z 22.8.2013, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy a trov konania.

3.Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcom predložená faktúra č. 8000008975 zo dňa 31.12.2008 na vymáhanú sumu mu nebola nikdy doručená. Prvýkrát mu bola doručená až súdom spolu s platobným rozkazom. So žalobcom nemá uzatvorený žiaden zmluvný vzťah, na základe ktorého mu fakturoval vymáhanú pohľadávku. S cenníkom, na ktorý sa žalobca odvoláva nebol oboznámený a nikdy ho neodsúhlasil. Zároveň vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky, nakoľko vymáhaná suma bola podľa jeho názoru splatná 31.12.2008 (nie ako uvádza žalobca 28.2.2009) a štvorročná premlčacia doba uplynula takmer dva mesiace pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedené, žiadal žalobu zamietnuť.

4.Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom vyplýva priamo zo zákona, kedy žalobca na základe evidencie cenných papierov viedol v predmetom roku 2008 účet žalovanému v zmysle ust. § 99 a § 105 ZoCP. Činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť žalobcu ako centrálneho depozitára vykonáva za odplatu v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Činnosti žalobcu sú definované v ust. § 99 ods. 3 a 4 ZoCP. Jednou z platených činností je vedenie účtu majiteľa (§ 99 ods. 4 písm. h/ ZoCP). Vzhľadom na uvedené, právo na odplatu vyplýva žalobcovi priamo zo ZoCP. Cena služby CD-55 - vedenie účtu majiteľa je vypočítaná v zmysle Cenníka. Odplatu za vedenie účtu majiteľa je žalobca oprávnený stanoviť na základe Prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou Slovenska. Tento Prevádzkový poriadok je v zmysle ust. § 103 ods. 6 ZoCP záväzný tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného. V zmysle prevádzkového poriadku, žalobca poskytuje svoje služby za cenu stanovenú cenníkom ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Prevádzkový poriadok je verejne prístupný a bolo v záujme žalovaného, aby sa s ním oboznámil. Tento dokument definuje spôsob, akým je cena za poskytovanie služieb zo strany žalobcu určená a teda, že táto cena je stanovená na základe Cenníka. Cenník a Prevádzkový poriadok sú prístupné na webovej stránke žalobcu www.cdcp.sk ako aj v jeho sídle. Žalobca za poskytnutú službu CD-55 vystavil faktúru č. 8000008975, ktorá sa stala splatnou dňa 28.2.2009 a ktorú žalovanému odoslal na adresu trvalého bydliska vedenú v evidencii CDCP: E. XXX/X Prievidza.

5.Dňa 15.11.2013 bola súdu doručená zmena žaloby, ktorou sa žalobca domáhal aj zaplatenia nedoplatku za vedenie účtu majiteľa, služby CD-55 aj za roky 2009 a 2010. Na základe poskytnutia služieb vystavil žalobca žalovanému faktúry: č. 9000007995 na sumu 331,94 EUR za rok 2009, splatnú 15.2.2010 a č. 1000010506 na sumu 51,80 EUR za rok 2010, splatnú dňa 28.2.2011. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil. Žalobca na základe uvedeného žiadal rozšírenie pôvodnej žaloby na sumu 715,68 EUR.

6.K vyjadreniu žalobcu a zmene žaloby sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.10.2014, v ktorom uviedol, že faktúry predložené žalobcom v konaní mu neboli nikdy doručené. So žalobcom nemá uzatvorený žiaden zmluvný vzťah, na základe ktorého mu žalobca fakturoval žalované pohľadávky. S cenníkmi na ktoré sa žalobca odvoláva nebol nikdy oboznámený ani ich neodsúhlasil. Zotrval na námietke premlčania pohľadávky 314,94 EUR z faktúry č. 8000008975. Všetky tri faktúry predložené žalobcom sú podľa neho antedatované a neautentické. Tieto faktúry neboli a ani nemohli byt žalobcom vystavené v rokoch 2008, 2009 resp. 2010 tak, ako je to na predložených faktúrach uvedené. Uvedené tvrdenie preukazuje nasledovnými skutočnosťami: Na základe medializovaných výziev si žalovaný v roku 2012 na stránke žalobcu overil má u neho vedený účet a na jeho účte sú akcie. Dňa 12.3.2012 zaslal žiadosť o zmenu adresy v CDCP. Oznámením zo dňa 25.6.2012 žalobca vykonal zmenu adresy na: Ul. E. č. XXX/X, XXX XX Prievidza. Z vyššie vedeného je zrejmé, že v rokoch 2008 až 2010 nemal žalovaný v registri u žalobcu nahlásený trvalý pobyt na uvedenej adrese, takže mu nemohol v týchto rokoch vystavovať faktúry s adresou na ul. Koncovej č. 182/7 v Prievidzi. Žalobcom predložené dôkazy vo forme faktúr sú zavádzajúce, nedôveryhodné a účelovo vyhotovené pre tohto súdne konanie. Žalobca opakovane zavádzajúco a účelovo tvrdí, že faktúru č. 8000008975 zo dňa 31.12.2008 na sumu odoslal na adresu trvalého bydliska žalovaného vedenú v evidencii CDCP na ul. Koncová č. 182/7, Prievidza. V danom roku tak ani nemohol urobiť, pretože žalovaný v CDCP nemal túto adresu nahlásenú a žalobca ju zmenil až na základe žiadosti žalovaného dňa 25.6.2012, t.j. takmer 3,5 roka po vystavení fiktívnej faktúry, ktorá mu nebola nikdy doručená. Splatnosť faktúry č. 8000008975 je uvedená na deň 28.2.2009. Vzhľadom na to, že žalobca neposkytol autentickú faktúru, žalovaný sa domnieva, že aj splatnosť faktúry si tiež účelovo upravil podľa potreby tak, aby nezmeškal premlčaciu lehotu na uplatnenie si práva na súde. Jeho tvrdenie podľa neho podporuje aj skutočnosť, že na faktúre č. 900007995 z roku 2009 je už uvedená splatnosť 15.2.2010 a nie rovnako ako v predchádzajúcom roku na 28.2.. Žalobca chce rozšíriť žalobu aj o faktúry z roku 2009 a 2010, pričom žalovanému nedoručil žiadnu výzvu na úhradu žalovaných súm na adresu trvalého pobytu. Žalovaný aj tieto faktúry považuje za antedatované, neautentické, zavádzajúce a účelovo vyhotovené len pre účely súdneho konania. Žalobca si neplnil svoju povinnosť, keď žalovanému podľa jeho vyjadrenia nedoručoval výpisy z účtu cenných papierov, nevystavoval v reálnom čase faktúry za vedeniu účtu a tieto mu nedoručoval. Pokiaľ žalobca požaduje úhradu za vedenie účtu, potom by mal vykonávať pre klientov aj nejakú činnosť. Ročný poplatok v sume 331,94 EUR považuje žalovaný za v rozpore s dobrými mravmi. Je to zrejmé aj z toho, že v roku 2010 žalobca tento poplatok znížil na 51,80 EUR a v ďalších rokoch, pokiaľ občania prevedú akcie na FNM, je im poplatok za vedenie účtu odpustený. Nakoľko akcie žalovaného na účte boli bezcenné, tieto v roku 2013 bezodplatne previedol na Fond národného majetku.

7.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2014 uviedol, že právny vzťah medzi žalovaným a strediskom cenných papierov (SCP) vznikol v zmysle ust. § 56 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované cenné papiere a v zmysle ust. § 57 zák. č.600/1992 Zb. viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov cenných papierov. SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. Spätné výpisy z účtu majiteľa, výpis z účtu za rok 2009 a 2010, ktorý tvorí prílohu faktúry a dokument preukazujúci registráciu účtu majiteľa (výstup zo systému) sú dôkazom právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom v rokoch 2008 až 2009. Je teda zrejmé, že žalobca evidoval v predmetných rokoch na účte žalovaného cenné papiere. V čase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov sa nevyžadovala písomná forma zmluvy a právny vzťah žalobcu a žalovaného vznikol priamo zo zákona, na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov a žiadosti žalovaného. V roku 2004 došlo k zmene, kedy žalobca nadviazal na činnosť predošlého SCP v zmysle ZoCP. V predmetnom roku 2008 až 2010 viedol žalobca žalovanému účet č. XXXXXXXXXXXX.. Nesúlad medzi pôvodným stavom, kedy bol na meno žalovaného vedený účet č. XXXXXXXXXXX so súčasným stavom, teda číselným označením účtu, vznikol v dôsledku splnenia povinnosti žalobcu na základe novely ZoCP zákonom č. 209/2007 Z.z., zavedením nového ustanovenia § 173g. Uvedené ustanovenie uložilo žalobcovi povinnosť upraviť spôsob vedenia účtov, teda zvoliť medzi dvoma spôsobmi, ktoré alternatívne umožňuje ZoCP a upraviť tak evidenciu. Žalobca postupoval podľa § 164a ods. 4 ZoCP. Vypracoval zmenu v prevádzkovom poriadku, ktorá bola schválená rozhodnutím Národnej banky Slovenska zo dňa 18.12.2007. Žalobca bol oprávnený aj bez žiadosti zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa zák. č 600/1992 Zb. účet majiteľa podľa § 105 ZoCP a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa dovtedajších predpisov na účet majiteľa zriadeného podľa § 105 ZoCP. Činnosti centrálneho depozitára vykonáva žalobca za odplatu. Jednou z platených činností je aj vedenie účtu majiteľa. Postup pri vykonávaní činností žalobcu upravuje prevádzkový poriadok. Odplatu za vykonávanie činností je žalobca oprávnený stanoviť prevádzkovým poriadkom, resp. v osobitnom dokumente. Podľa čl. 16 prevádzkového poriadku žalobca poskytuje svoje služby za cenu stanovenú Cenníkom služieb centrálneho depozitára, ktorý schvaľuje dozorná rada žalobcu a je zverejnený na jeho webovej stránke. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v príslušných rokoch 2008 až 2010 žalobca naďalej viedol žalovanému účet, na ktorom evidoval cenné papiere a z toho dôvodu fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov predloženými faktúrami. Cena služby CD-55 bola vypočítaná v zmysle platného a riadne schváleného Cenníka. Výška poplatku bola stanovená v závislosti od objemu cenných papierov evidovaných na účte majiteľa v rozhodnom období. Pri stanovení výšky objemu cenných papierov sa vychádza z menovitej hodnoty a počtu cenných papierov. Cenník žalobcu vzniká podľa postupu schváleného Národnou bankou Slovenska v súlade s ust. § 103 ods. 3 ZoCP. Žalovaný postup vyhotovenia cenníka nikdy nenamietal, hoci o ňom mal, resp. pri zachovaní primeranej bdelosti mal mať vedomosť. Cenník žalobcu v čl. I. určuje všeobecné podmienky v súvislosti s poplatkami za poskytované služby. Podľa odseku 4 uvedeného článku: „Platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej faktúry formou bezhotovostného prevodu, dobierky, prípadne platbou v hotovosti na expozitúre na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu“. Pri vystavení faktúry žalobca postupoval v súlade so zákonom č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 71 uvedeného zákona ukladá platiteľovi dane povinnosť vystaviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. V čase vystavenia predmetnej faktúry zákon nestanovoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti. Žalobca určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu tak, aby zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu poplatku. Každoročne je spolu faktúrou za vedenie účtu zasielaná informatívna rekapitulácia stavu cien od roku 2008, prostredníctvom ktorej žalobca informuje klientov o ich nedoplatkoch za predchádzajúce roky. Žalobca trvá na svojom tvrdení. že predmetné faktúry zasielal na adresu trvalého bydliska žalovaného evidovanú u neho v súvislosti s vedením účtu majiteľa avšak do vykonania zmeny na žiadosť žalovaného v roku 2012 to bola adresa: A..a. Faktúry, ktoré tvoria prílohu žaloby sú len odpisy faktúr, ktoré žalobca pre svoje potreby eviduje v systéme. Originály faktúr boli zasielané žalovanému na adresu trvalého bydliska. Odpisy príslušných faktúr je v súčasnosti možné vytlačiť zo systému len s aktuálnou adresou. Z toho dôvodu adresa trvalého bydliska na faktúre nesúhlasí. Žalovaný si nesplnil povinnosť a nevykonal včas potrebnú zmenu adresy v evidencii žalobcu. Nemohlo tak dôjsť k úspešnému doručeniu faktúr a výpisov z účtu. K pochybeniu došlo na strane žalovaného. Od roku 2009 ZoCP stanovuje žalobcovi povinnosť zasielať raz ročne výpisy z účtu majiteľom cenných papierov. Žalobca od roku 2009 každoročne zasiela výpis z účtu spolu s príslušnou faktúrou. Okrem uvedeného žalobca v predmetných rokoch 2009 a 2010 zaslal doporučene výpisy z účtu na adresu trvalého bydliska evidovanú u neho v súvislosti s vedením účtu.

8.Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom pripustil zmenu žaloby v znení podania žalobcu doručeného súdu dňa 15.11.2013 a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi.

9.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -98 zo dňa 28.10.2014, ktorým žalobu zamietol. Proti rozsudku podal žalobcy riadne a včas odvolanie.

10.O odolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. -130 zo dňa 24.2.2016, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, faktúra slúži na daňové a účtovné účely a v danom prípade nie jediným dôkazom na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu. Žalobca poskytol v rokoch 2008 až 2010 žalovanému služby spočívajúce vo vedení účtu majiteľa cenných papierov, tieto služby sú od novely Zákona o cenných papieroch účinnej od 1.5.2007 spoplatňované a žalobca poplatky určil na základe cenníka. Prvostupňový súd však žalobu zamietol výlučne na základe skutočnosti, že žalobcom predložené odpisy faktúr, ktorými boli jednotlivé poplatky fakturované, obsahovali súčasnú adresu žalovaného, hoci originálne faktúry boli vystavené v čase, kedy mal žalovaný inú adresu. Odvolací súd poukázal aj na to, že žalobca predložil súdu prvého stupňa ďalšie dôkazy, a to zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov, výpisy z účtu vedeného v CDCP k 1.1.2008, 1.1.2009 a 1.1.2010, prehľad poplatkov, výstup zo systému žalobcu, poštové podacie hárky zo dňa 5.10.2009 a 1.2.2010, zmenu údajov na účte, pričom súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vôbec nezaoberal a ani ich nijako nevyhodnotil. Skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a nenahlásil žalobcovi zmenu adresy trvalého pobytu, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

11.Prvostupňový súd po vrátení veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil. Bol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že služba bola žalovanému poskytnutá a nárok žalobcu existuje. Fakturácia u žalobcu funguje tak, že v skutočnosti ide o niekoľko stotisíc faktúr, ktoré vyhotoví systém a vytlačia sa pri ich odosielaní. Pre potreby tohto súdneho konania boli faktúry vytlačené ešte raz, avšak zmena adresy bola už uvedená v systéme, preto boli tieto faktúry vyhotovené aj s novou adresou. Žalobca viedol účet pre žalovaného a vedie účty aj pre iné subjekty. Prevádzkový poriadok žalobcu nie je interný dokument. Je vydaný podľa Zákona o cenných papieroch, je schvaľovaný NBS a je záväzný. V rozpore s dobrými mravmi je skôr to, že žalovaný si nechal poskytnúť službu a teraz za ňu odmieta zaplatiť. Žalovaný si pritom mohol nechať túto službu poskytnúť aj od iného subjektu. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právny, je však špecifický, vznikol inak ako zmluvou. Do roku 2014 neexistoval právny predpis, ktorý by upravoval, že aj na inak obchodno-právny vzťah, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, sa má uplatniť premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka. Splatnosť faktúry nastala odo dňa dátumu vo faktúre 28.2.2009 a až od nasledujúceho dňa vznikla možnosť žalobcu uplatniť si svoje nároky na súde. Žaloba je preto podaná včas a nárok nie je premlčaný. Je potrebné rozlišovať vystavenie faktúry a splatnosť faktúry. Premlčacia doba začína plynúť od prvého dňa, keď sa mohlo právo uplatniť na súde, teda od prvého dňa po tom, čo sa nárok stal splatným. Pokiaľ ide o informovanie žalovaného, nevie, či konkrétne žalovaný bol informovaný, avšak spoplatnenie služieb žalobcu bolo tak masívne prezentované v informačných prostriedkoch, že ťažko možno predpokladať, že si to žalovaný nevšimol, a že si to nevšimol ďalšie tri roky, keď si účet ponechal u žalobcu. Žalobca poskytol žalovanému službu a preto má aj nárok na úhradu odplaty za túto službu.

12.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že správanie žalobcu bolo nekorektné. Služba bola do roku 2007 poskytovaná bezplatne. V roku 2007 za odplatu 1.000,- Sk a v roku 2008 už za odplatu 10.000,- Sk. On o tejto zmene nevedel, nebol o tom informovaný. V roku 2008 bol cenník schválený až 10.1.2008, nepokrýval teda prvých desať dní tohto roka, avšak celý rok bol účtovaný podľa tohto cenníka. V prevádzkovom poriadku sa uvádza, že odplata sa uhrádza na základe vystavenej faktúry a aj preto sa treba zaoberať pravosťou faktúry. Faktúra bola vystavená k 28.2.2009, ale mala byť vystavená do 15 dní od poskytnutia služby. Ak žalobca poskytuje službu za 330,- EUR, ale nevie vo svojom systéme nájsť históriu zmeny údajov, jedná sa v tomto prípade o neadekvátnu odplatu.

13.Splnomocnený zástupca žalovaného konštatoval, že faktúra nebola ani vystavená, ani žalovanému doručená, dokonca nebol vystavený ani jej odpis, ale že išlo len o výstup z počítačového systému žalobcu. Žalovaný v roku 2008 ešte ani nebýval na adrese, uvedenej na faktúre vystavenej žalobcom za rok 2008. Preto takúto adresu nemohol žalobcovi vtedy ani nahlásiť a ani mu na túto adresu nemohla byť faktúra doručená. Je známa genéza, ako došlo k zmene spôsobu vedenia účtu cenných papierov.

Táto služba bola do roku 2007 bezplatná. Skutočnosť, že bola zmenená z bezodplatnej na odplatnú nebola žalovanému nijako oznámená ani preukázaná. Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah zo všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. To treba brať do úvahy aj pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby. Právny zástupca zároveň namietol premlčanie. Konanie žalobcu považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný teoreticky mal možnosť zmeniť obchodníka s cennými papiermi, ale nemal dôvod to robiť, keďže žalobca ho neupozornil na to, že túto službu začína spoplatňovať a v akej výške za ňu bude potrebné platiť. Žalovanému teda ani nebola daná možnosť, aby si účet prípadne zmenil.

14.Podľa § § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, účinného do 31.12.2001 Stredisko cenných papierov zriadi účet každému, kto sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov.

15.Podľa § 56 ods. 8 prvá veta zákona č. 600/1992 Zb. účinného do 31.12.2001 činnosť podľa odseku 1 písm. c) podľa § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 vykonáva stredisko bezplatne. Ostatné činnosti vykonáva stredisko za odplatu na základe zmluvy. Cenník služieb schvaľuje úrad a stredisko je povinné schválený cenník služieb uverejniť najneskôr 30 dní pred nadobudnutím jeho platnosti v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy. Ustanovenia cenových predpisov tým nie sú dotknuté.

16.Podľa § 99 ods. 3 písm. b/ zákona č. 566/2001Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoCP) Centrálny depozitár eviduje majiteľov zaknihovaných cenných papierov na účtoch majiteľov a údaje o cenných papieroch na klientskych účtoch členov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

17.Podľa § 99 ods. 8 ZoCP činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.

18.Podľa § 103 ods. 1 ZoCP prevádzkový poriadok upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činností podľa § 99 ods. 3 a 4 a obsahuje zoznam poskytovaných služieb, ktoré má centrálny depozitár uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára.

19.Podľa § 103 ods. 2 písm. b/ ZoCP prevádzkový poriadok obsahuje najmä pravidlá založenia, vedenia a zrušenia účtov majiteľov vedených centrálnym depozitárom a klientskych účtov členov a pravidlá pre poskytovanie s tým súvisiacich služieb vrátane spôsobu odovzdávania výpisu z účtu podľa § 105 ods..

20.Podľa § 103 ods. 6 ZoCP prevádzkový poriadok je záväzný pre centrálneho depozitára, členov, obchodníka s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu podľa § 71h ods. 2, obchodníka s cennými papiermi, ktorému centrálny depozitár zriadil držiteľský účet podľa § 105a, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105 a 164, emitentov, ktorých cenné papiere sú evidované v centrálnom depozitári, emitentov, ktorým vedie centrálny depozitár zoznam akcionárov, burzu cenných papierov, právnické osoby a fyzické osoby podávajúce príkaz na registráciu vzniku, zmeny a zániku záložného práva, právnické osoby a fyzické osoby požadujúce vyznačenie záložného práva na listinnom cennom papieri a pre právnické osoby a fyzické osoby požadujúce výpis z registra záložných práv.

21.Podľa § 105 ods. 5 ZoCP právne vzťahy medzi členom (centrálneho depozitára), ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

22.Podľa § 164 ods. 3 ZoCP účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa pokladá za evidenciu podľa § 99 ods. 3. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár.

23.Podľa § 164a ods. 3 ZoCP, účinného od 1.5.2007 účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za evidenciu podľa § 99 ods. 3, ktorú centrálny depozitár vedie za odplatu. Účet majiteľa zriadený podľa doterajších predpisov vedie centrálny depozitár. Centrálny depozitár je oprávnený zmeniť číselné označenie tohto účtu, pričom spôsob prečíslovania je povinný uverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy. Činnosť podľa predchádzajúcej

vety je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku.

24.Podľa § 164a ods. 4 ZoCP, účinného od 1.5.2007 centrálny depozitár je oprávnený, z dôvodu potreby vykonania úprav v systéme pre technické spracovanie údajov centrálneho depozitára, zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa doterajších predpisov účet majiteľa podľa § 105 a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa doterajších predpisov na účet majiteľa podľa § 105 aj bez žiadosti, pričom je povinný vykonať túto činnosť bezodplatne. Túto činnosť je centrálny depozitár oprávnený vykonať, len ak je spôsob a postup tejto činnosti upravený v prevádzkovom poriadku.

25.Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

26.Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

27.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28.Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29.Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30.Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31.Podľa § 101 Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca viedol pre žalovaného ako majiteľa účet so zaknihovanými cennými papiermi. Právny vzťah žalovaného a právneho predchodcu žalobcu vznikol na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Stredisko cenných papierov zriadilo účet každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov. Tento účet bol vedený bezplatne. Žalobca je nástupníckym subjektom po Stredisku cenných papierov, ktoré evidenciu cenných papierov viedlo predtým. Žalobca vznikol na základe ZoCP. Vedenie účtu žalobcom bolo spoplatnené až novelou ZoCP, vykonanou zákonom č. 209/2007 Z.z., účinným od 1.5.2007. Služba, ktorú žalobca poskytoval žalovanému bola označená „CD-55 vedenie účtu majiteľa“. Na účte žalovaného číslo 970030791721 boli vedené cenné papiere - akcie na doručiteľa. Jednalo sa o akcie podnikov privatizovaných v tzv. kupónovej privatizácii. Akcie boli emitované v roku 1993. Keďže akcie boli v súčasnosti už bezcenné, žalovaný ich v roku 2013 bezplatne previedol na Fond národného majetku SR.

33.Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny vzťah. Vychádzal pritom z ustanovenia § 105 ods. 5 ZoCP a § 261 ods. 6 písm. c/ Obchodného zákonníka. Vzhľadom na jeho charakter možno o ňom hovoriť ako o absolútnom obchode, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jeho účastníkov .Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je však zároveň potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a to s ohľadom na ustanovenia § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka.

34.Ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje širokú definíciu spotrebiteľa. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, vystupoval žalobca ako dodávateľ (služby, spočívajúcej vo vedení účtu majiteľa cenných papierov) a žalovaný ako spotrebiteľ (fyzická osoba, majiteľ cenných papierov). Zo samotného vlastníctva cenného papiera preto ešte nebolo možné bez ďalšieho vyvodzovať, že žalovaný je podnikateľom. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potom potrebné posudzovať v rámci právnej

úpravy spotrebiteľských vzťahov. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným má teda na jednej strane obchodnoprávnu povahu, avšak je zároveň aj spotrebiteľským vzťahom. Podobný charakter má ako absolútny obchod napr. aj vzťah medzi bankou a fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom, ktorej táto banka poskytla úver.

35.Súd považoval za preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému službu. Táto služba na základe vykonaného odkazovania podľa názoru súdu spočívala v evidovaní cenných papierov, vo vedení účtu s cennými papiermi a vo vyhotovovaní a zasielaní výpisov z tohto účtu a iných informácií o toto účte. Služba, ktorú žalobca poskytoval žalovanému bola spoplatnená a bola označená ako: „CD-55 vedenie účtu majiteľa“. Za poskytnutú službu mal teda žalobca podľa názoru súdu nárok na primeranú odplatu.

36.Nárok žalobcu v sume 715,68 EUR uplatnený v tomto konaní pozostáva z odplaty, t.j. poplatku za vedenie účtu žalovanému ako majiteľovi cenných papierov za roky 2008 až 2010. Žalovaná suma 715,68 EUR ďalej pozostáva z troch čiastkových nárokov, ktoré tvoria sumy uplatnené na základe troch faktúr za vedenie účtu žalobcom žalovanému v rokoch 2008, 2009, a 2010.

37.Poplatok za vedenie účtu v roku 2008 si žalobca vyúčtoval faktúrou číslo 8000008975, vo výške 10.000,-Sk (331,94 EUR). Faktúra bola vystavená dňa 31.12.2008, dátum splatnosti je na faktúre uvedený na deň 28.2.2009. Faktúra je len účtovným dokladom, na jej podklade nevzniká záväzkový právny vzťah, ani záväzok žalovaného zaplatiť odplatu za poskytnuté služby, ktorý vzniká žalovanému na základe zákona.

38. Žalovaný namietal, že faktúra za poplatok za vedenie účtu v roku 2008 nemohla byť vyhotovená a ani mu nebola doručená. Súd konštatuje, že nebolo zrejmé, či v januári a februári 2009 býval žalovaný ešte na starej adrese, alebo už na novej, ktorú však vtedy žalobcovi ešte neoznámil, (urobil tak až v roku 2012). Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vysvetlil, prečo vo faktúrach, ktoré boli vyhotovené pre účely súdneho konania ako kópie pôvodných faktúr je uvedená už nová adresa žalovaného, ktorú žalobca v čase skutočného vystavenia faktúr ešte nemohol poznať. V elektronickom systéme žalobcu totiž po nahlásení zmeny adresy už stará adresa žalovaného už nefiguruje.

39.Žalobca však podľa názoru súdu aj tak nepreukázal, že faktúra číslo 8000008975 bola žalovanému v období od 31.12.2008 do 28.2.2009 odoslaná a mohla sa tak dostať do jeho dispozície. V predmetnej faktúre vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie záväzku a určil čas splatnosti záväzku na deň 28.2.2009. Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami. V danom prípade strany dohodu o splatnosti záväzku neuzavreli. Pokiaľ však žalobca relevantným dôkazom nepreukázal, že predmetná faktúru, ktorou žalovaného vyzval na plnenie, sa do dispozície žalobcu aj dostala, resp. mohla dostať, pri dodržaní povinností žalovaným, neuniesol tak dôkazné bremeno v tom smere, že určil žalovanému čas splnenia záväzku v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na odplatu za rok 2008, a nebolo preukázané určenie iného dňa splatnosti záväzku, tento svoj nárok si mohol žalobca uplatniť najskôr už dňa 1.1.2009.

40.Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Súd konštatuje, že všeobecná premlčacia doba začala v prípade nároku na zaplatenie sumy 331,94 EUR (ako poplatku za rok 2008) plynúť už dňa 2.1.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľského právneho vzťahu, premlčí sa nárok na peňažné plnenie v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Súd tu poukazuje na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.3.2015. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu v tomto prípade potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Keďže sa teda nárok žalobcu voči žalovanému premlčí v 3-ročnej premlčacej dobe, súd konštatuje, že v prípade tohto nároku uplynula premlčacia doba dňa 2.1.2012. Žalobca podal žalobu na súde dňa 25.2.2013, teda po uplynutí premlčacej doby, možno preto konštatovať, že námietka premlčania je odôvodnená a nárok žalobcu je v tejto časti premlčaný.

41.Súd sa ďalej zaoberal čiastkovým nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 331,94 EUR, ktorý spočíval v poplatku za vedenie účtu žalobcom v roku 2009. Žalobca vystavil žalovanému na úhradu tohto poplatku faktúru číslo 9000007995, dňa 31.12.2009, so splatnosťou dňa 15.2.2010. Podľa názoru súdu nie je

ani v tomto prípade preukázané, že žalobca túto faktúru riadne žalovanému odoslal, čo aj na jeho predchádzajúcu adresu, ktorou žalobca vtedy disponoval. Žalobca súdu síce predložil poštový podací hárok, na ňom je však uvedený dátum podania dňa 5.10.2009. Podľa názoru súdu sa tento podací hárok nemôže týkať uvedenej faktúry, keďže táto bola vyhotovená až 31.12.2009. Ani v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že určil žalovanému čas splnenia záväzku na deň 15.2.2010, tým ,že mu riadne odoslal predmetnú faktúru. Poplatok za rok 2009 bol teda splatný už 1.1.2010, 3- ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 2.1.2010 a uplynula dňa 2.1.2013. Vzhľadom na to, že žalobca si nárok na zaplatenie sumy 331,94 EUR ako poplatku za rok 2009 uplatnil až dňa v rozšírení žaloby, doručenom súdu dňa 15.11.2013, aj v prípade tohto čiastkového nároku možno konštatovať, že je už premlčaný.

42.Nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu majiteľa za rok 2010 si žalobca uplatnil na základe faktúry číslo 1000010506, vystavenej dňa 31.12.2010, na sumu poplatku 51,80 EUR. Faktúra bola splatná dňa 28.2.2011. Podľa názoru súdu, žalobca preukázal odoslanie tejto faktúry žalovanému a to poštovým podacím hárkom zo dňa 1.2.2010. Faktúru zasielal žalovanému na jeho pôvodnú adresu. Novú adresu žalovaného v tom čase ešte nemohol poznať, keďže žalovaný si svoju povinnosť včas nesplnil a zmenu adresy oznámil žalobcovi až v roku 2012. Uvedené konanie žalovaného preto nemôže ísť na ťarchu žalobcu.

43.Nárok žalobcu v časti týkajúcej sa sumy poplatku za vedenie účtu v roku 2010 považoval súd za preukázaný a dôvodný, keďže služba bola žalobcom žalovanému preukázateľne poskytnutá a preto vznikol žalobcovi nárok na poplatok za poskytnutie tejto služby. Nárok na odplatu vyplýva pre žalobcu z ustanovenia § 99 ods. 8 ZoCP a súd považoval poplatok za poskytnutú službu vo výške 51,80 EUR za primeraný.

44.Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobcovi uhradil sumu 51,80 EUR a vo zvyšnej časti nároku, ktorú považoval súd za premlčanú, žalobu zamietol.

45.Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47.Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48.Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

49.Žalobca si žalobou uplatnil nárok v sume 715,68 EUR. Súd mu priznal 51,80 EUR (7,24 % uplatneného nároku) a vo zvyšnej časti 663,88 EUR (92,76%) žalobu zamietol. Čistý úspech žalovaného v konaní je teda 85,52 % (92,76% - 7,24%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 85,52 % účelne vynaložených trov konania. Súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom pomere. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.