Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cb-198-2015.pdf
PDF · 65.97 KB
Case nature
Subarea
16Cb/198/2015
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: Barnabáš Kováts - ŠTRKOPIESKY - KOBA - GABČÍKOVO, IČO: 36 894 001, miestom podnikania Bažantia 1126/7, Gabčíkovo, zastúpeného: JUDr. Eva Skačániová, advokátka v Dunajskej Strede, proti žalovanému: P & A Group, s.r.o., IČO: 44 394 381, so sídlom Vydrany 1093, zastúpenému: JUDr. Tibor Szakál, advokát v Dunajskej Strede, o 10.355,70 € s prísl., o odpore žalovaného takto:
rozhodol:
I. Odpor žalovaného podaný 26. apríla 2016 proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č. k. 16 Cb 198/2015-30 z 10. marca 2016 sa odmieta ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd vydal 10. marca 2016 platobný rozkaz uvedený vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.355,70 € s príslušenstvom z titulu kúpnej ceny stroja a trovy konania. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk 11. apríla 2016. V ňom bol poučený o povinnosti podať odpor s odôvodnením a na možnosť odmietnutia odporu bez odôvodnenia (§ 172 ods. 1 a § 174 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. júna 2016).
2. Žalovaný podal na súd 26. apríla 2016 odpor. Jeho obsahom je po rekapitulácii obsahu platobného rozkazu, obsahu žaloby, obsahu ďalšieho podania žalobcu (späťvzatia) polemika s postupom súdu o tom, že toto posledné podanie je nejasné, a tiež námietka, že v návrhu má chýbať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a dôkazov, na ktoré sa žalobca odvoláva. Potom žalovaný cituje § 79 ods. 6 a § 172 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Na záver žalovaný tvrdí, že je nájomcom areálu v k. ú. Veľké Blahovo, v ktorom má najaté priestory aj žalobca, pričom žalobca mal za réžiu platiť žalovanému mesačne 1.000 €, čo odmieta. Na záver dodal, že to „je jeden z dôvodov, pre ktoré medzi navrhovateľom a odporcom stále dochádzalo a dochádza k započítavaniu pohľadávok, a pre ktorý dôvod odporca neuznáva žalovanú pohľadávku navrhovateľa“.
3. Podľa § 267 ods. 2 písm. c) C. s. p. (aplikovateľného aj na danú vec, § 470 ods. 1 C. s. p.), ktorý je obsahovo zhodný s § 174 ods. 3 písm. b) O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, súd odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia (vo veci samej). Odôvodnením vo veci samej treba rozumieť uvedenie takých tvrdení (skutkových alebo právnych), ktorými žalovaný spochybňuje opodstatnenosť povinnosti uloženej platobným rozkazom; nie je rozhodujúce, či sú objektívne spôsobilé privodiť preňho priaznivejšie rozhodnutie (porov. R 76/1999, ako aj 7 Cdo 49/2010, 2 Cdo 98/2011, 7 Cdo 88/2011).
4. Podľa názoru súdu odôvodnenie odporu žalovaného týmto požiadavkám nevyhovuje. Predovšetkým, prvé tri odseky venuje žalovaný nepríliš zrozumiteľnej a relevantnej polemike s formálnymi náležitosťami žalobu, poukazujúc pritom na § 79 ods. 1 a 6 O. s. p. Žalovaný však nevysvetlil, v čom žaloba resp. neskoršie podania nesprávne (nepravdivo) opisujú skutkový stav, a aký to má vplyv na opodstatnenosť povinnosti uloženej platobným rozkazom, čo je v zmysle citovanej judikatúry obsah pojmu „odôvodnenie vo veci samej“. Merita veci (teda veci samej) sa v skutočnosti týka len predposledný odsek odporu, v ktorom žalovaný opisuje vzťah so žalobcom týkajúci sa nájmu a užívania spoločného areálu. Za vecné odôvodnenie však nemožno považovať len holé „odporca neuznáva žalovanú pohľadávku“. Žalovaný totiž ani na tomto mieste nevysvetľuje, aký majú vzťahy žalovaného a žalobcu pri užívaní spoločného areálu vplyv na žalobcom uplatnené nároky z kúpnej ceny za dodaný betón pre žalovaného. Ak chcel žalovaný svoj odpor odôvodniť, mal zreteľne uviesť skutkové alebo právne tvrdenia, ktoré by nárok žalobcu na kúpnu cenu znižovali alebo oslabovali. Za také tvrdenie nemožno považovať len všeobecné a nič nehovoriace spojenie, že dochádzalo a dochádza k započítavaniu pohľadávok“, keď nie je zrejmé, aké pohľadávky, za čo, kedy a čím mali byť započítané a ako to vplýva na uplatnené nároky žalobcu. Nič také však žalovaný neuviedol a nie je úlohou súdu si vecné odôvodnenie odporu domýšľať.
5. Za týchto okolností súd odpor žalovaného považoval za neodôvodnený vo veci samej a v zmysle citovaného ustanovenia § 267 ods. 2 písm. c) C. s. p. ho odmietol (výrok I).
6. Uznesenie o odmietnutí odporu je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 268 C. s. p.), v ktorom treba rozhodnúť o trovách (§ 262 ods. 1 C. s. p.). Žalobca, ktorý bol úspešný a mal by nárok na plnú náhradu trov (§ 255 ods. 1 C. s. p.), však doteraz vyjadrenie k odporu nepodal a o predošlé trovy mu boli priznané v platobnom rozkaze. Pretože tak neexistujú ďalšie trovy, ktoré doteraz neboli priznané, súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznáva (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie [§ 357 písm. b) a m) C. s. p.], ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.