Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_8C-192-2013.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/192/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu CAPITOL, a.s., so sídlom Rajská 15/A, 811 8 Bratislava, IČO: 35 75 448, proti žalovanej T. E., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XX, XX XX J., zastúpená JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.763,1 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti istiny vo výške 7,70 Eur a úrokov z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 7,70 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 1.755,31 Eur od 01.04.2012 do 30.06.2015,
v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 6.3.2013 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 1.763,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne z istiny odo dňa 1.4.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania za súdny poplatok vo výške 105,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94 €. Uvedenú sumu žaloval z toho titulu, že žalovaná sa zaviazala vykonávať pre žalobcu finančné sprostredkovanie finančných a iných služieb sprostredkovaných žalobcom, pričom po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovanou došlo k stornovaniu viacerých poistných zmlúv, ktoré boli dojednané žalovanou, pričom na účte stornorezerv neboli peňažné prostriedky v dostatočnej výške na pokrytie vzniknutého storna.
2. Vo veci bol dňa 18.7.2013 vydaný platobný rozkaz sp. zn. 13 Ro 84/2013, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.763,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne z istiny odo dňa 1.4.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania za súdny poplatok vo výške 105,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94 €
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 6.8.2013 žalovaná podala podľa obsahu tohto podania odpor voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila tým, že je na materskej dovolenke s 1,5 ročnými dvojičkami, ktoré sú na špeciálne výžive a má aj ďalšie náklady, pričom deti ju mesačne stoja cca 400 eur. Manžel pracuje za minimálnu mzdu, predtým bol nezamestnaný, ich finančnú situáciu vyhodnotila ako ťažkú. Žiadala o možnosť splácať dlh formou splátkového kalendára.
4. Následne písomným podaním doručeným súdu 12.3.2014 právny zástupca žalovanej dôvodil, že žalovanej bola vyplatená provízia výlučne zo súm, ktoré získaný poistenec zaplatil. Nikdy jej nebola
vyplatená provízia len za získaného poistenca. Všetky ustanovenia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou považoval za absolútne neplatné, pretože sú v rozpore so zákonom aj dobrými mravmi, je nutné ich posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná nepoznala ani nepozná zmluvné vzťahy medzi žalobcom a príslušnou poisťovňou a teda nemôže byť reálne zaviazaná akýmkoľvek spôsobom participovať na záväzkoch žalobcu, ktoré mu vzniknú zo zmluvy, ktorú má žalobca s poisťovňou. Každá poisťovňa totiž pri zrušení zmluvy nikdy nevracia prijaté poistné, dokonca poistenec je povinný zaplatiť poistné za výpovednú dobu. Konštatoval, že nie je možné zaväzovať žalovanú k akýmkoľvek náhradám straty, ktorú zatiaľ žalobca nepreukázal, pokiaľ žalovaná nemohla svojim konaním ani len opomenutím ovplyvniť rozhodovanie sa poistencov a hlavne ani potom, čo došlo k zániku zmluvy o sprostredkovaní. Navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu 27.5.2014 žalobca, ktorý uviedol, že provízie za poistné zmluvy sú v systéme fungovania žalobcu vyplácané jednorázovo. Tvrdenie, že provízie sú vyplácané podľa mesačných platieb klientov nie sú pravdivé. Žalovaná vo svojom vyjadrení neuvádza, z akého dôvodu by mali byť ustanovenia o povinnosti vrátiť provízie a ustanovenia o stornorezervách neplatné. Vyplácanie provízií ako aj utváranie stornorezerv boli riadne zmluvne dohodnuté a žiadnym spôsobom neodporujú žiadnej dikcii zákona. Posudzovanie zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi žalobcom a žalovanou ako občianskoprávneho vzťahu je absolútne nesprávne, pretože činnosť, ktorú vykonávala žalovaná je nutné posudzovať ako podnikanie. Žalobca poskytol žalovanej materiálno-technické vybavenie ako aj odbornú školiacu činnosť a na poistnom trhu postupuje podľa zásad poctivého obchodného styku v súlade s etickými normami. Navrhol, aby súd vyhovel žalobnému návrhu.
6. Pred začatím pojednávania dňa 16.9.2015 právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti istiny vo výške 7,70 Eur a úrokov z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 7,70 Eur od 01.04.2012 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 1.755,31 Eur od 01.04.2012 do 30.06.2015 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Naďalej zotrval na žalobnom návrhu na zaplatenie istiny vo výške 1755,31 eur a zaplatení úrokov z omeškania vo výške 18 % ročne zo sumy 1.755,31 eur od 1.7.2015 do zaplatenia.
7. Súd vec postupom podľa §§ 177 a nasl. CSP prejednal a rozhodol na pojednávaní 7.7.2016 v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Dňa 6.7.2016 o 14:45 bol právnym zástupcom žalobcu doručený email, v ktorom ospravedlnil neúčasť na dnešnom pojednávaní a žiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania z dôvodu, že 29.6.2016 vypovedal žalobca plnú moc svojmu právnemu zástupcovi spoločnosti MCGA legal, s.r.o.. Na tento email zo dňa 6.7.2016 súd odpovedal emailom v zmysle § 183 a § 184 CSP s tým, že nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania. Žalovanú ospravedlnil jej právny zástupca, kvôli tomu, že utrpela úraz, čo aj doložil potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, predsporovej výzvy zo dňa 30.1.2012, výpovede zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 30.8.2011, písomných prehľadov výsledkov, platobného rozkazu č. k. 13 Ro84/2013-43 zo dňa 18.7.2013, písomných podaní strán sporu, ostatného spisového materiálu, a zistil, že: Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 21.12.2010 Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania. Na základe uvedenej zmluvy a provízneho poriadku bol žalovaný zaviazaný vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie poistenia, dojednávať a podpisovať poistné zmluvy medzi záujemcami a obchodnými partnermi žalobcu. V zmysle provízneho poriadku mal žalovaný nárok na províziu za dojednanie poistných zmlúv, pričom predmetom vyúčtovania mala byť celková suma nárokovateľných peňažných hodnôt za vykonanú prácu. Po ukončení spolupráce žalobcu a žalovanej na podklade výpovede žalobcu zo dňu 30.8.2011, došlo k stornovaniu viacerých poistných zmlúv, ktoré boli dojednané žalovanou. Žalobca predsporovou výzvou zo dňa 30.1.2012 zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie celkového dlhu titulom stornovaných poistných zmlúv vo výške nepokrytej zaistenými peňažnými prostriedkami na účte stornorezerv, t. j. najskôr sumu 2.276,52 €, pričom neskôr v žalobnom návrhu žaloval žalovanú o sumu 1.763,01 eur s prísl., napokon po čiastočnom späťvzatí o sumu 1755,31 eur s prísl..
9. Na pojednávaní konanom dňa 7.7.2016 právny zástupca žalovanej v záverečnom prednese uviedol, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý nesplnil ani na výzvy súdu tú povinnosť, že mal predložiť listinné dôkazy preukazujúce
dôvodnosť jeho nároku. Nemožno spravodlivo požadovať, aby niekto platil za niekoho iného, čo nemôže ovplyvniť, čo je v danom prípade prípad sprostredkovateľky, teda žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. Sprostredkovateľ podľa Občianskeho zákonníka neručí za platenie poistného poistníkom. Celú žalobu považuje za žalobu v rozpore s dobrými mravmi a taktiež opätovne poukázal na to, že žalobca nedoložil relevantné dôkazy, ktoré by osvedčili jeho nárok. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor, ako aj z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli v lehote stanovenej súdom.
10. Na základe uvedeného súd právne uzatvára :
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa čl. 46 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústava Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O zastavení konania vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
12. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá Zmluvu o vykonávaní finančného sprostredkovania. Následne došlo k výpovedi tejto zmluvy žalobcom. Súd sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu, že nakoľko došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa Obchodného zákonníka (zmluva o sprostredkovaní je odvodená od mandátnej zmluvy), je len vecou zmluvných strán, do akej miery zmluvnú voľnosť vzhľadom na jej dispozitívnu povahu využijú. V čl. III ods. 4 Zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania bol zakotvený tzv. účet stornorezervy, pričom v tejto časti súd považoval zmluvu za neplatnú a v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná sa bezpochyby svojim konaním pričinila o uzavretie poistných zmlúv, ktoré boli neskôr stornované. Bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, keby žalovaná mala niesť zodpovednosť za storná týchto zmlúv, nakoľko tieto právne úkony nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je nutné prisvedčiť názoru, že provízia (bez ohľadu na to, či ide o mesačnú, ročnú alebo v inom časovom intervale vyplácanú províziu) bola vyplácaná za reálnu činnosť žalovanej vykonávanú v prospech žalobcu.
13. Pokiaľ ide o pojem dobré mravy, zákon ho nedefinuje. V právnej teórii sú dobré mravy charakterizované ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými zásadami demokratickej spoločnosti. V rámci súdnej praxe panuje názor, že sankciou neplatnosti s poukazom na dobré mravy by mali byť postihnuté tie zmluvy, ktoré hrubo urážajú verejnú mienku a mravy spoločnosti. Zmyslom zákonného príkazu správať sa v súlade s dobrými mravmi je snaha vylúčiť pri výkone <https://www.inclick.sk/returns/redirect.php? goto=4263&pr=0.1&w_id=9701&tstamp=1468400799&pid=817&cd=a817f4f25de2032e8210a8074c394e13&f=1> práva hrubé porušenie morálky a zabezpečenie elementárnej slušnosti alebo dodržanie určitého etického minima pri výkone práv. Súd preto tiež akcentuje fakt, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zásadami poctivého obchodného styku, pretože z jej obsahu vyplýva, že žalovaná by mala byť sankcionovaná za to, že tretí subjekt stornoval zmluvu, ktorej uzavretie táto žalovaná sprostredkovala.
14. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na súdnu ochranu neukladá povinnosť súdu nahrádzať pasivitu a nedôslednosť žalobu vlastnou aktivitou - už aj s prihliadnutím na právo žalovaného, aby vec bola prejednaná nestranným súdom, všetko v svetle účinnosti nového procesného predpisu, t. j. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016.
15. Napokon bol to žalobca, ktorý ani na dvojnásobné totožné uloženie povinnosti súdom (pojednávania z 14.3.2014 a 16.9.2015) a po poskytnutí dostatočnej lehoty (30 dní, resp. 60 dní) nepredložil presnú špecifikáciu žalobného návrhu, resp. podrobnú dokumentáciu poistných prípadov (stornovaných zmlúv), ktoré by preukazovali výšku a základ jeho žalobného nároku. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal bezdôvodné obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobcu, získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca ani po dvojnásobnom uložení povinnosti súdom neobjasnil, ktorým konkrétnym údajom ním predložených listín akú konkrétnu skutočnosť preukazuje. Na základe množstva listinných dôkazov, ktoré žiadnym spôsobom neosvedčujú dôvodnosť žalobného nároku, nemožno žalobe vyhovieť. Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné žalobný návrh žalobcu zamietnuť.
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, žalobcovi preto súd uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.