Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-223-2016.pdf
PDF · 75.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/223/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, X., zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Y. X. XXXXX/XXb, H., proti žalovaným 1/ C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, B., 2/ G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, zastúpeným Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom H. X, B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 2C/214/2014-59 zo dňa 5. októbra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdzuje.
Vo výroku o trovách konania mení tak, že žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovaným v rade 1/ a 2/ trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalovaných v rade 1/ a 2/ Mgr. Soni Grošaftovej, advokátke, v celkovej výške 1 179,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy žalovaným vo výške 1 474,39 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj naliehavý právny záujem. Zároveň súd poukázal aj na skutočnosť, že z jeho písomného návrhu vyplýva, že žiada určiť, že žalobca má podiel v 1/2 na LV č. XXX v kat. úz. X., čo je však absolútne nevykonateľný petit. Aj v prípade, že by súd rozhodol, že žalobca má podiel vo výške 1/2 na LV č. XXX, tak z tohto by nebolo zrejmé, konkrétne ktorej parcely sa toto určenie vlastníckeho práva týka. LV č. XXX obsahuje viacero parcelných čísiel, trvalé trávne porasty, zastavané plochy a nádvoria a záhrady. Neskôr žiadal, aby v prípade dobromyseľnosti vykonal súd dokazovanie výsluchom svedkov, a to jeho manželky, súrodencov alebo susedov pri danej nehnuteľnosti. Súd považoval návrhy na doplnenie dokazovania vypočúvaním svedkov, ktorí by mali preukázať dobromyseľnosť, za bezpredmetné. Pokým si žalobca myslí, že bol dobromyseľný a myslí si, že v tom spočíva rozhodovacia činnosť súdov, mal by preukázať predovšetkým existenciu právneho titulu, na základe ktorého on alebo jeho právni predchodcovia získali tieto nehnuteľnosti. Keďže to boli žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí boli v tomto konaní úspešní, priznal im súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. trovy konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na celý priebeh prevodov a prechodov vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Mal za to, že predmetný pozemok parc. č. 8/9 nebol v Rozhodnutí Štátneho notárstva v Žiline vedenom pod č. D 287/70-65 zahrnutý ako súčasť aktív po zomrelej B. L., avšak v časti rozdelenia dedičstva už zapísaný bol. C. L. zdedil po B.
L. len 4/24-iny, nemohol byť teda podielovým spoluvlastníkom parc č. 8/9 v podiele 1/2. Nie je zrejmé, ako mohol súd vyhodnotiť predložené dôkazy v tom zmysle, že je nepochybné, že od roku 1977 právny predchodca žalovaných disponoval celou nehnuteľnosťou, keď túto nemohol ani nadobudnúť. Okresný súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, riadne sa nimi nezaoberal. Odôvodnenie je mätúce a nejednotné. Súd mal nesprávne vyhodnotiť aj výšku trov konania, najmä za dve porady, za ktoré bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť ho a návrhu vyhovieť.
K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní. Žalobca mal svoje vlastníctvo odvodzovať na jednej strane vydržaním a súčasne titulom dedenia po svojich predkoch, pričom pokiaľ nadobudol toto vlastníctvo dedením, nemohol zároveň tvrdiť, že toto právo nadobudol vydržaním. Mali za to, že bolo nesporné, že medzi pôvodnými vlastníkmi došlo k vysporiadaniu pôvodnej PKN parcely 8/9 zapísanej v PKN vložke č. 157, ktorá je identická s parcelou evidencie nehnuteľnosti č. 8/9 - vo vlastníctve žalovaných a parcelou evidencie č. 8/10, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ išlo o trovy konania, poukázali na to, že v danom prípade neexistujú nepomerné ťažkosti, ktoré by bránili určeniu hodnoty sporných nehnuteľností. K dĺžke porád uviedli, že predložili aj záznamy z týchto porád. Navrhli rozhodnutie potvrdiť, uplatnili si náhradu trov konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh zamietol, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V časti výroku o trovách konania zmenil rozsudok v zmysle ust. § 220 O.s.p.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Pokiaľ aj žalobca bol názoru, že predmetná parcela mala byť zahrnutá do dedičstva po nebohej Anne L., nie je možné toto vyriešiť cestou určovacej žaloby, nakoľko súd mal preukázané, že predmetná parcela bola prevedená kúpnou zmluvou ešte pred uvedeným dedičským konaním. Aj ako to vplynulo z rozsudku súdu prvého stupňa Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor uviedol, že v roku 1978 táto parcela nebola sporná, pričom už z identifikácie parciel ako podkladu pre dedičské konanie po C. L. sa uvádza pri PKP parc. 8/9 odkaz na RI 170/77, t.j na kúpnu zmluvu.
Ak aj žalobca poukazoval na to, že C. L. nedisponoval celou nehnuteľnosťou, keď túto nemohol ani nadobudnúť, a teda nemohol ju previesť na žalovaných v rade 1/ a 2/, mal odvolací súd za to, že je na žalobcovi, aby preukázal, že má právny záujem na určení vlastníctva, t.j. že je vlastníkom nehnuteľnosti a v jeho prospech svedčí aj nadobúdací titul. Nie je povinnosťou žalovaných, resp. ich právnych predchodcov dokázať, že sú vlastníkmi (nakoľko nimi ani v konečnom dôsledku byť nemusia). Aj pokiaľ by žalovaní neboli vlastníkmi predmetnej parcely, neznamená to, že vlastníkom je žalobca. Bolo teda na žalobcovi preukázať, že mu svedčí nadobúdací titul, t.j. má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti, čo nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že by vlastníctvo nadobudol vydržaním a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol predmetnú parcelu zdedil.
Žalobca napadol aj trovy konania. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, keď mal za to, že v zmysle ust. § 13a ods. 3 vyhlášky nepatrí advokátovi odmena, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom (alebo protistranou) nasleduje ďalšia porada. V danom prípade dňa 19. 05. 2015 došlo k úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia, pričom v rámci tohto úkonu je započítaná aj prvá porada s klientom. V takomto prípade teda odmena advokátovi nepatrí. Pokiaľ išlo o ďalšiu poradu, súd mal za to, že táto bola vykonaná v súlade s vyhláškou a patrí za ňu advokátovi odmena vo výške základnej sadzby, nakoľko nebolo preukázané, že by trvala kratšie ako hodiny (ako to namietal žalobca). Potom žalovaným patria trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za odmenu (4 úkony právnej služby, t.j. 4x (237,34 + 8,39) + 20 % DPH) vo výške 1 179,50 Eur. Hodnota veci bola vypočítaná z predloženého vyjadrenia realitnej kancelárie, ktorá vzhľadom na všetky faktory ovplyvňujúce ceny nehnuteľností v danej lokalite uviedla, že tržná cena sa pohybuje v rozmedzí
55 - 70 Eur/m2. Pri výpočte bola potom braná do úvahy suma 60,00 Eur/m2, pričom s takouto hodnotou sa okresný súd stotožnil. Vzhľadom na výpočet hodnoty veci sa s takýmto spôsobom stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ by bolo nutné zisťovať cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom, čo by bolo neefektívne a nehospodárne, v konečnom dôsledku, by to zaťažovalo žalobcu (v rámci náhrady trov by musel niesť aj náhradu trov spočívajúcu v zaplatenom znalečnom).
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalovaní ako i žalobca mali úspech iba čiastočný rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.