Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: X. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.S. XXXX/XA, XXX XX Y., zastúp.: JUDr. Ján Mikula, bytom Budatínska 79, 851 06 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: VB TAXI s.r.o., so sídlom Páričkova 5, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 48 002 356 a žalovanému v 2. rade: VB TAXI SERVICES VI v.o.s., so sídlom Páričkova 5, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 030 594 o zaplatenie 1.205,39 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -213 zo dňa 20.07.2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -213 zo dňa 20.07.2020 v napadnutom výroku I. v spojení s opravným uznesením č. k. -258 zo dňa 26.01.2021 a súvisiacom výroku IV. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. -258 zo dňa 26.01.2021 súd prvej inštancie rozhodol, že: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania zo sumy 1.100,- EUR od 11.03.2019 do zaplatenia ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade v časti o zaplatenie 105,39 EUR zamieta. III. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamieta. IV. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému v 1. rade náhrada trov konania v rozsahu 82,60%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V. Žalovanému v 2. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa 17.04.2019 pôvodne domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 1.205,39 EUR s prísl. a na náhradu trov konania titulom nároku na zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2018. Uznesením zo dňa 10.01.2020 č. k. - 103 súd pripustil, aby do konania na stranu žalovaného ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť VB TAXI SERVICES VI v.o.s. a Uznesením zo dňa 11.03.2020 č. k. -152 súd

pripustil zmenu žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.205,39 EUR spolu s prísl. a nahradiť trovy konania.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 01.06.2018 uzatvorili žalobkyňa ako mandatár so žalovaným v 1. rade ako mandantom mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je záväzok mandatára na základe mandátneho vzťahu upraveného touto zmluvou poskytovať a zabezpečovať pre mandanta komplexné služby a poradenstvo týkajúce sa sprostredkovateľskej činnosti v oblasti dopravy, spočívajúce najmä v činnosti prijímanie objednávok taxi a ich spracovania, teda následnej distribúcie vodičovi, ako aj výkon ďalších činností s tým súvisiacich, či z toho bezprostredne vyplývajúcich podľa tejto zmluvy, ako aj podľa pokynov či požiadaviek mandanta. Mandátna zmluva bola podpísaná žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že Mandátna zmluva bola ukončená na základe dohody zmluvných strán ku dňu 28.02.2019. Žalobkyňa vystavila za služby poskytnuté v mesiaci február 2019 na základe Mandátnej zmluvy dve faktúry, ktoré jej neboli uhradené, a to: faktúru č. 032019 zo dňa 28.02.2019 na sumu 1.100,- EUR, splatná dňa 10.03.2019, ktorá bola vystavená na žalovaného v 2. rade; faktúru č. 042019 zo dňa 28.02.2019 na sumu 105,39 EUR, splatná dňa 10.03.2019, ktorá bola vystavená na žalovaného v 1. rade. Z listinného dôkazu - odmeny 02/2019 (č. l. 23) súd zistil, že žalobkyni bola za mesiac február 2019 vykonaná zrážka vo výške 80,- EUR, resp. vo výške 35,- EUR (po započítaní odmien). Z predloženej Dohody o pristúpení k záväzku (č. l. 113) súd zistil, že dňa 06.02.2020 žalovaný v 2. rade pristúpil k peňažnému záväzku pôvodného dlžníka, žalovaného v 1. rade, a to k peňažnému záväzku vyplývajúcemu žalovanému v 1. rade voči žalobkyni z faktúry č. 042019 zo dňa 28.02.2019 vo výške 105,39 EUR. Účastníci tejto dohody (žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade) sa zároveň dohodli, že žalovaný v 2. rade uhradí veriteľovi (žalobkyni) sumu vo výške 105,39 EUR najneskôr do 30.06.2020. Z listinného dôkazu - faktúra č. OF - 2020 - 1 žalovaného v 2. rade zo dňa 31.01.2020 na sumu 1.650,- EUR, splatná dňa 07.02.2020 súd zistil, že predmetnou faktúrou si žalovaný v 2. rade vyfakturoval voči žalobkyni sankcie spôsobené pri výkone činnosti v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 19.01.2018 a zo dňa 01.06.2018 a ustanovenia článku XVIII ods. 2. Z predloženého Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 06.02.2020 súd zistil, že žalovaný v 2. rade týmto zápočtom jednostranne započítal vzájomné pohľadávky žalovaného v 2. rade a žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade uviedol pohľadávku žalobkyne vyplývajúcu z faktúry 032019 zo dňa 28.02.2019 vo výške 1.100,- EUR a z faktúry č. 042019 zo dňa 28.02.2019 vo výške 105,39 EUR a pohľadávku žalovaného v 2. rade voči žalobkyni vyplývajúci z faktúry č. OF - 2020 - 1 zo dňa 31.01.2020 na sumu 1.650,- EUR. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že pohľadávka žalobkyne zaniká v celom rozsahu a pohľadávka žalovaného v 2. rade zaniká vo výške 1.205,39 EUR. Svedok, Ľ. Y. pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 24.04.2019 ho kontaktovala žalobkyňa správou v aplikácii WhatsApp so žiadosťou o pomoc pri riešení sporu so žalovaným v 1. rade. Správa bola slušná, jediná negatívna vec bolo to, že žalobkyňa v nej uviedla, že žalovaný v 1.rade s ňou nekomunikuje. Svedok uviedol, že jeho telefónne číslo utajené nie je, ale patrí spoločnosti, pre ktorú pracuje (ISPER). Na Googli sa nedá vyhľadať, nakoľko nepatrí svedkovi, na toto telefónne číslo volajú klienti svedka, ktorí už predtým s ním spolupracovali. Ak by niekto vedel meno svedka a názov spoločnosti, pre ktorú pracuje, možno by sa k tomuto telefónnemu číslu vedel dopátrať. Svedok nevie o neoprávnenom použití osobných údajov zo strany žalobkyne, jedine si mohla vytiahnuť zo systému žalovaného v 1. rade telefónne číslo na svedka. Svedok tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že žalobkyňa mala žalovaného v 1. rade očierňovať. Žalobkyňa uviedla, že telefónne číslo na p. Ľ. Y. mala od tretej osoby, ktorá je jej blízka a táto osoba mala uvedený kontakt priamo od p. Y.. Žalobkyňa neuviedla, o koho sa konkrétne jedná. Do spisu boli sporovými stranami doložené aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých však súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej resp. z nich vyplývali skutočnosti, ktoré neboli medzi sporovými stranami sporné.

4. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa , , , , a , .

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný voči žalovanému v 1. rade a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

6. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Uviedol, že z obsahu predloženej Mandátnej zmluvy je zrejmé, že táto bola

uzavretá výlučne medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa ako mandatár zaviazala poskytovať a vykonávať v prospech žalovaného v 1. rade na základe jeho požiadaviek a pokynov dojednané služby ako aj ďalšie činnosti, ktorých realizáciu či zabezpečenie realizácie si vyžiada žalovaný v 1. rade alebo Skupina VB TAXI (článok VII ods. 2 a 3 Mandátnej zmluvy). A zároveň, jedine žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť v prospech žalobkyne riadne a včas dohodnutú odmenu, a to spôsobom a za podmienok stanovených touto zmluvou (článok VII ods. 4 Mandátnej zmluvy). Skupina VB TAXI je v Mandátnej zmluve definovaná ako zoskupenie obchodných spoločností, v ktorých má žalovaný v 1. rade majoritný majetkový podiel a ktoré sú taxatívne vymenované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. V prílohe č. 1 k Mandátnej zmluve je uvedených 56 spoločností, avšak ani Mandátna zmluva a ani príloha č. 1 nie je podpísaná ani jednou z uvedených spoločností. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uhradiť odplatu za činnosti vykonané podľa Mandátnej zmluvy výlučne žalovaný v 1. rade. Výlučne žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť odmenu dojednanú v Mandátnej zmluve, a na tomto závere nič nemení ani to, že žalobkyňa mala na základe predmetnej Mandátnej zmluvy vykonávať dojednané činnosti nie len na základe pokynu žalovaného v 1. rade, ale aj na základe pokynu Skupiny VB TAXI. Ani dojednanie zmluvných strán uvedené v článku XII ods. 7 Mandátnej zmluvy, v ktorom si zmluvné strany (žalobkyňa a žalovaný v 1. rade) dohodli spôsob vyúčtovania služieb tak, že žalobkyňa svoj nárok na paušálnu odmenu vyfakturuje na žalovaného v 2. rade nemôže založiť pasívnu vecnú legitimáciu, a teda povinnosť tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvného vzťahu (t. j. žalovaného v 2. rade) uhradiť žalobkyni dojednanú odmenu. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom zmluvného vzťahu založeného Mandátnou zmluvou, všetky činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa vykonávala na základe zmluvného vzťahu založeného výlučne medzi ňou a žalovaným v 1. rade, a preto nie je možné zaviazať žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej odmeny. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia v tomto konaní svedčí žalovanému v 1. rade. Nakoľko žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaný v 1. rade niekoľko krát v priebehu konania potvrdil, že žalobkyňa skutočne vykonávala v mesiaci február činnosti podľa Mandátnej zmluvy, za čo jej patrí odmena v žalovanej výške, avšak žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k viacerým porušeniam, na základe čoho vznikol žalovanému v 1. rade nárok na zmluvnú pokutu, o ktorú je potrebné odmenu žalobkyne znížiť. V tejto súvislosti si žalovaný v 1. rade uplatnil kompenzačnú námietku, keď žiadal, aby jeho pohľadávka vo výške 200, - EUR titulom pokuty v zmysle čl. XVII ods. 2 Mandátnej zmluvy bola započítaná voči pohľadávke žalobkyne z faktúry č. 042019, a to do výšky 105,39 EUR. Súd teda pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade nespochybnil vznik nároku žalobkyne na odmenu, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha a preto dokazovanie zameral na preskúmanie nároku žalovaného v 1. rade, na ktorý žalovaný v 1. rade poukazoval v rámci kompenzačnej námietky. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukazoval na viaceré porušenia Mandátnej zmluvy zo strany žalobkyne, a to predovšetkým v súvislosti s mlčanlivosťou, zákazom konkurencie a ochranou osobných údajov, keď mala žalobkyňa neoprávnene získať telefónne čísla klientov žalovaného v 1. rade a použiť ich na súkromné účely. V nadväznosti na uvedené súd vykonal výsluch svedka, p. Ľ.G. Y. (klient a aj spolupracovník žalovaného v 1. rade), ktorý uviedol, že je pravda, že žalobkyňa mu písala súkromnú správu na Whatsapp, a to ohľadom problémov s vyplatením odmeny a žiadosťou o pomoc. Svedok zároveň uviedol, že žalobkyňa mala prístup k systému žalovaného v 1. rade, v ktorom bolo jeho telefónne číslo uvedené a asi ho získala odtiaľ. Telefónne číslo, ktoré používa, nie je utajené, avšak patrí spoločnosti, pre ktorú pracuje, t.j. spoločnosti ISPER, takže uvedené telefónne číslo nie je možné vyhľadať podľa mena svedka. Ak ale niekto pozná názov spoločnosti, pre ktorú pracuje a meno svedka, tak by sa pravdepodobne k jeho telefónnemu číslu vedel dostať. Žalobkyňa k tomuto uviedla, že získala telefónne číslo od tretej, jej blízkej osoby, ale túto osobu neoznačila. Vzhľadom na uvedené, nakoľko v danom prípade bolo preukázané použitie telefónneho čísla svedka, ktorý bol klientom žalovaného v 1. rade zo strany žalobkyne na súkromné účely a s ohľadom na to, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať svoje skutkové tvrdenie, že toto telefónne číslo získala od tretej osoby, súd dospel k záveru, že žalovanému v 1. rade vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Mandátnej zmluvy vo výške 200, - EUR v zmysle článku XVIII ods. 2 Mandátnej zmluvy, a to za porušenie povinnosti mlčanlivosti a zneužití telefónneho čísla p. Ľ. Y.. Nakoľko si žalovaný v 1. rade v zmysle kompenzačnej námietky započítal svoj nárok iba do výšky 105,39 EUR, súd v tejto časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

8. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného v 1. rade spolu s prílohami zo dňa 03.06.2020, ktoré žalovaný v 1. rade predložil na pojednávaní konanom dňa 16.06.2020, súd na takto predložené vyjadrenie priamo na pojednávaní neprihliadal. V zmysle ustanovenia súd vyhodnotil, že vyjadrenie žalovaného v 1. rade predložené priamo na pojednávaní nie je možné v danom prípade považovať za včasné a toto vyjadrenie, resp. skutočnosti v ňom uvedené mohol žalovaný predložiť súdu skôr. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, ak sa nejedná o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Procesný úkon v zmysle ustanovenia nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Žalovaný v 1. rade ako dôvod nedoručenia uvedeného vyjadrenia súdu skôr uviedol, že nestíhal. Táto argumentácia v žiadnom prípade nemôže a ani nepredstavuje osobitný dôvod, ktorý by odôvodňoval uplatnenie prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní. O to viac, keď sa v tomto konaní uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, po ktorom žalovaný v 1. rade si bol vedomý svojej pozície a mohol na daný stav (a na vyslovené predbežné právne posúdenie) reagovať skôr ako až priamo na nasledovnom pojednávaní.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že aj v prípade, ak by na uvedené podanie žalovaného v 1. rade súd prihliadal, skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný v 1. rade by neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Podľa predloženého vyjadrenia si mal žalovaný v 1. rade jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 03.06.2020 započítať svoju pohľadávku voči žalobkyni vo výške 1.650,- EUR titulom nároku na zmluvnú pokutu voči pohľadávke žalobkyne uplatnenej v tomto konaní, čím malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobkyne v celom rozsahu. Samotný žalovaný v 1. rade uviedol, že tieto dokumenty vrátane faktúry, ktorou si vyfakturoval nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.650,- EUR a jednostranného zápočtu žalobkyni pred pojednávaním nedoručoval, a teda si svoj nárok na zmluvnú pokutu u žalobkyne žiadnym spôsobom neuplatnil (napr. výzvou na jej zaplatenie, doručením faktúry a pod.). Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu vo výške 1.650,- EUR nebol v čase jednostranného zápočtu splatný. Z uvedeného dôvodu by potom bolo nevyhnutné, s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého nemožno proti splatnej pohľadávke započítať nesplatnú pohľadávku, považovať jednostranné započítanie za neplatné.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca voči žalovanému v 1. rade úspech 91,3 % a žalovaný v 1. rade voči žalobcovi 8,7 %, súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania 82,6 %. Vzhľadom na plný úspech žalovaného v 2. rade, súd priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s ustanovením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozsudku (podľa obsahu odvolania proti výroku I. a IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.

12. Uviedol, že k preberaniu a rozporovaniu faktúr žalobkyne mala povinnosť p. H., ale jej činnosťou a kompetenciou bolo len skontrolovať formálne časti faktúry a „objem" plnenia, či nebol nejakým spôsobom neprimeraný alebo inak nesprávny a teda neakceptovateľný. Teda z tohto uhla pohľadu bola faktúra žalobkyne v poriadku a p. H. nemala dôvod faktúru žalobkyni vrátiť. Žalovaný si uplatňuje sankcie plynúce z tej istej zmluvy (Mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2018) ako plynie nárok žalovanej na zaplatenie faktúry a tieto sankcie si jednostrannou účtovnou operáciou - zápočtom započítal voči žalobkyni. Dokument k tejto operácií bol predložený na pojednávaní krátkou cestou súdu, pričom súd tento dôkazný materiál prijal s tým, že na neho nebude prihliadať a to z dôvodu, že bol predložený priamo na pojednávaní a bol považovaný za pokus o predlžovanie súdneho sporu žalovaným.

13. Poukázal na to, že predmetný dokument bol doručený žalovaným až na pojednávaní, ale nie z dôvodu nejakého zámeru predlžovať pojednávanie ale z dôvodu extrémnej vyťaženosti žalovaného,

ktoré bolo zapríčinené mimoriadnou situáciou zapríčinenou opatreniami v súvislosti s pozastavením činnosti niektorých prevádzok (aj TAXI služieb) a s tým plynúcich konzekvencií. Niektoré v stručnosti opísal.

14. Žalovaný nerozporuje, že žalobca nemal v poriadku čas (hodiny odpracované pre žalovaného), ale že práca, ktorú mal žalobca vykonať pre žalovaného nebola vykonaná riadne v súlade s dohodnutými podmienkami a vnútornými smernicami a pravidlami, za čo si žalovaný uplatňuje v zmysle dohodnutých podmienok sankcie.

15. Uviedol, že sa domáha spravodlivosti a žiada, aby súd prihliadol aj na dokument o vzájomnom započítaní pohľadávok s prílohami zo dňa 03.06.2020, ktoré žalovaný v 1. rade predložil na pojednávaní konanom dňa 16.06.2020. Z týchto dôvodov žiada, aby odvolací súd zamietol predmetnú žalobu v plnom rozsahu.

16. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie považuje za účelové. Poukázala na to, že žalovaný v odvolaní opätovne opisuje doteraz niekoľkokrát preberané otázky, či už na súdnych pojednávaniach alebo v rámci písomných vyjadrení sporových strán, ako napr. proces vyhotovovania, schvaľovania a vystavovania faktúr, otázku uplatňovania údajných pochybení žalobcu pri vykonávaní činnosti podľa mandátnej zmluvy z 1.6.2018, ďalej zdôvodnenie skutočnosti, prečo žalovaný neuplatňoval prostriedky procesného útoku a/alebo procesnej obrany v súlade s príslušnými ustanoveniami , opätovné spochybňovanie údajného nevykonania práce riadne. K predmetným otázkam sa žalobkyňa podrobne vyjadrila vo svojich doterajších písomných stanoviskách a ústnych prednesoch počas jednotlivých pojednávaní, preto ako reakciu na uvedené tvrdenia žalovaného v plnom rozsahu odkazuje na tieto doterajšie písomné stanoviská a ústne prednesy. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 5.8.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade a vyjadrením žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.06.2020 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom predložil žalovaný v 1. rade doklady o pristúpení k záväzku a jednostranný zápočet. Uviedol, že v zmysle uzatvorenej zmluvy vznikol žalobkyni nárok na odmenu za odpracované hodiny, na druhej strane však vznikol žalovanému nárok na sankcie z titulu riadneho neplnenia povinností žalobkyňou. Žiadal, aby súd zohľadnil sankčný doklad a rozhodol, že pohľadávky sú vzájomne vysporiadané. Listinné doklady a to vyjadrenie datované 3.6.2020 ako aj prílohy: Dohoda o pristúpení k záväzku, jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, faktúra OF-2020-27 boli založené do spisu a krátkou cestou doručené žalobkyni. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol, že nebude prihliadať na vyjadrenie žalovaného v 1. rade doručené na pojednávaní, nakoľko má za to, že žalovaný v 1. rade mohol a mal toto vyjadrenie predložiť súdu včas tak, aby nemuselo byť predmetné pojednávanie odročené. Následne súd pristúpil k určeniu, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, vyslovil predbežné právne posúdenie a rozhodol, ktoré z už navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej vykonávala žalobkyňa svoju činnosť a teda jej vznikol nárok na odmenu. Zároveň dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade si oprávnene uplatnil kompenzačnú

námietku vo výške 105,39 EUR titulom zmluvnej pokuty. Vo zvyšku, vzhľadom na uplatnenie zásady koncentrácie na obranu žalovaného v 1. rade neprihliadol.

21. K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, ktorou namieta nezohľadnenie predloženého listinného dôkazu (písomné vyjadrenie vrátane jednostranného zápočtu) preukazujúceho oprávnenosť ďalšej kompenzačnej námietky priamo na pojednávaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne uplatnil zásadu koncentrácie podľa a na tento prostriedok procesnej obrany ako nepredložený včas, neprihliadol.

22. Ustanovenie upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

23. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalovaný v 1. rade nepredložil svoje skutkové tvrdenie o uplatnení sankcií vo výške 1.650,- EUR voči žalobkyni včas, keďže tak urobil až na pojednávaní a na vysvetlenie uviedol, že mal veľa práce a skôr nestíhal. Iné skutočnosti neuviedol ani na predmetnom pojednávaní, ani v odvolaní. Žalovaný v 1. rade tak neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, keďže ako ospravedlnenie nemôže slúžiť tvrdenie žalovaného v 1. rade o jeho vyťaženosti a mimoriadnej situácii zapríčinenej opatreniami v súvislosti s pozastavením niektorých prevádzok. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať požiadavku ďalšieho vykonávania procesných úkonov a dôkazov naviac, ak nie sú bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade nevysvetlil, prečo si uplatnil predmetné sankcie voči žalobkyni až na pojednávaní, keď na základe platobného rozkazu podal odpor, následne písomné vyjadrenie, uskutočnilo sa predbežné prejednanie sporu a vedel teda, čo je predmetom sporu a mal dostatok času, aby uplatnil prostriedky procesnej obrany.

24. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti žalovaným uplatnených prostriedkov procesnej obrany v danej sporovej veci zo strany súdu bola ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové kritérium, ktoré nie je dané objektívnou (exaktnou) časovou hranicou, ale je charakterizované tým, že žalovaný mohol úkony uplatniť skôr a teda nekonal podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne. Účelom uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania bolo spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 26.2.2019).

25. K námietke žalovaného v 1. rade, aby súd prihliadol na dokument o započítaní odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu písomného vyjadrenia zo dňa 3.6.2020 je zrejmé, že žalovaný v 1. rade si uplatňuje sankcie za porušenie povinností pri výkone činnosti žalobkyne na základe mandátnej zmluvy v období február 2018. Tento prostriedok procesnej obrany uplatnil prvýkrát až na pojednávaní, pričom keby konal starostlivo, mohol tak urobiť skôr. Ako už bolo uvedené, žalovaný v 1. rade nezdôvodnil, prečo predložil vyjadrenie s novými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkazmi (t.j. prečo si uplatnil započítanie voči žalobkyni až na pojednávaní) takými argumentami, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že tento prostriedok procesnej obrany bol predložený včas a že nešlo o špekulatívny postup.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).