Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3P/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom, v právnej veci navrhovateľky Z. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. a V. XXXX/XX, A. N. štátnej občianke SR, a druhého z manželov Z. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. X A. A., t.č. N. W. XXX, XXXX B.-B. , štátneho občana SR v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu Z. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky Z. R., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a druhého z manželov Z. R., nar. XX.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX v A. A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. A., vo zväzku 42, ročník 2010, na strane 100, pod poradovým číslom 178, r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e mal. Z. R., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec mal. dieťaťa j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. Z. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 300 eur mesačne s tým, že otec mal. dieťaťa bude 200 eur mesačne poukazovať k rukám matky mal. dieťaťa vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred a 100 eur mesačne na sporiaci účet, ktorý zriadi na uvedený účel matka mal. dieťaťa v lehote 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka mal. dieťaťa je povinná súdu a otcovi mal. dieťaťa do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku oznámiť IBAN sporiaceho účtu zriadeného podľa predchádzajúceho odseku.

Styk otca s mal. Z. sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným okresnému súdu Banská Bystrica dňa 9.12.2015 a postúpenému tunajšiemu súdu 11.2.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom, zverenia mal. syna do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s mal. synom a stanovenia vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému Z. v sume 500,- Eur mesačne. Počas priebehu konania matka svoj návrh modifikovala tak, že upraviť styk otca s mal. synom nežiadala, výživné v sume 500 euro požadovala zo strany otca poukazovať vo výške 300 € k jej rukám a v sume 200 € mesačne na sporiaci účet maloletého.

2. Druhý z manželov vo spojom písomnom podaní zo dňa 20.6.2016 s návrhom v časti rozvodu manželstva súhlasil, v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky taktiež súhlasil, upraviť styk s mal. nežiadal a s navrhovateľkou navrhovanou úpravou výšky vyživovacej povinnosti nesúhlasil.

Poukazoval na zvýšené náklady spojené s výkonom práce v zahraničí, ústnu dohodu s matkou mal. na vyživovacej povinnosti k mal. vo výške 200 € mesačne a na potrebe zachovať aj vyživovaciu povinnosť matky k mal..

3. Zástupca kolízneho opatrovníka v prípade rozhodnutia súdu o rozvode manželstva v časti úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu odporúčal súdu zveriť mal. Z. do osobnej starostlivosti matky, kt. ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určovaní výšky výživného žiadala zohľadniť vek, opodstatnené potreby maloletého ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk otca s mal. žiadala neupraviť tak ako to navrhli v priebehu konania už obaja rodičia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil návrh č.l. 1-6, sobášny list č. l. 7, rodný list č. l. 8, obsah prílohovej obálky č. l. 9, výpis zo živnostenského registra č. l. 10, príjmy navrhovateľky č. l. 11-12, náklady domácnosti matka č. l. 13-17, správa SP č. l. 40, správa daňového úradu č. l. 43-50, správa KO č. l. 51-52, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa č. l. 54-56, vyjadrenie k návrhu druhého z manželov č. l. 57-58, pracovná zmluva - druhý z manželov č. l. 59, náklady druhého z manželov č. l. 63-80, náklady doložené druhým z manželom 82-115, doklady doložené navrhovateľkou č. l. 119-133, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a druhého z manželov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v meste A. a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banský Bystrica. Z manželstva sa narodil dňa XX.X.XXXX mal. Z. R..

6. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo nefunguje asi dva roky, problémy trvajú už dlhšie obdobie, manžel väčšinu času trávi v N., prichádza domov asi dvakrát do roka, takto to je asi od roku 2010. Kríza vo vzťahu vyvrcholila asi pred dvomi rokmi. Potom začali vznikať problémy aj v súvislosti s tým, že navrhovateľka chcela rozbehnúť podnikanie v oblasti kaderníctva, kde po otvorení tohto kaderníctva manžel už nechcel prispievať na chod domácnosti. Viac menej nehospodárili spolu ani predtým, ona žila z materskej, pričom manžel iba keď prišiel domov, nejaké veci zakúpil a dal jej nejaké peniaze. Z tohto dôvodu, že boli málo spolu došlo aj k citovému ochladnutiu. V podstate spoločnú domácnosť ani nemali, iba v čase keď bol manžel na území SR, spolu bývali v A., inak bývala v P... Intímne spolu nežijú približne dva roky. Uvedený návrh podala aj preto, že manžel povedal, že sa z Nórska nechystá vrátiť, chce tam ostať ešte 5-10 rokov. Čo sa týka problémov v manželstve, syn o nich nevie, vníma to, že otec tu nie je a že iba keď príde, tak on je s ním. On to tak má od malička. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje od jeho narodenia navrhovateľka. Otec býva na území SR asi dvakrát do roka a to na obdobie 2-3 týždňov, v tom čase si vezme syna a býva s ním v A., kde aj prespáva. Čo sa týka nákladov domácnosti a starostlivosti o mal. hradila v škôlke stravné 24,50 eur, ZRPŠ 12 eur, mal. navštevoval tanečný krúžok, kde boli náklady s kostýmom a to 20 eur, 15 eur poplatok na pol roka za krúžok. Kreatívny krúžok kde boli náklady 10 eur asi za pol roka. Na narodeniny mu zakúpila tento rok bicykel v hodnote 175 eur. Na mesiac majú náklady na stravu 200 eur pre ňu a pre syna, ošatenie pre syna 150 eur na štvrťroka. Na nákladoch spojených s bývaním, keďže býva s matkou sa podieľa sumou 100 eur mesačne. Syn býval cez zimu často chorý, jednalo sa o bežné choroby, pričom za lieky dala cca 100 eur za pol roka. Synovi sporí 10 eur mesačne na účet „Sloník“ a na životnú poistku vo výške 226 eur ročne. Syna chce dať počas letných prázdnin do detského tábora, ktorý stojí 160 eur. Čo sa týka pomôcok do školy, pre syna už zakúpila školskú tašku za približne 60 eur s pomôckami, 20 eur v škole na zošity plus ďalšie potreby má ešte zakúpiť. Čo sa týka jej príjmu, tržby od januára 2016 do júna 2016 boli 2 236 eur z toho platí zdravotné poistenie 60 eur, nájomné vo výške 189,92 eur, náklady na elektriku 25 eur mesačne. Za minulý rok mala nulovú daňovú povinnosť, základ dane mala cca 1 000 eur. Pracovný čas má od 08.00 hod. do 15.00 hod. Začína pracovať podľa toho, kedy dá syna do škôlky, potom ho ide zo škôlky vyzdvihnúť. Prídavky na dieťa ako i daňový bonus poberá navrhovateľka. Keď je manžel na Slovensku tak ho zoberie do hračkárstva a kúpi mu hračky, oblečenie mu veľmi nekupuje. Na nákladoch s táborom sa zatiaľ nepodieľal, prihlášku má iba od včera, ale predpokladá, že neprispeje. Neprispel jej ani na náklady spojené s nástupom mal. do ZŠ napriek tomu, že ho o to požiadala. Manžel predtým posielal výživné vo výške 100 -116 až 120 eur, naposledy poslal sumu 160 eur. Výživné posiela na začiatku mesiaca. Na sume 200 eur sa s manželom nedohodli, to bol iba jeho návrh. Je pravdou, že maloletý býva aj dlhšie obdobia u jeho starých rodičov zo strany otca, ale to vždy na základe ich žiadosti. Nevie o tom, že by otec založil synovi nejaký sporiaci účet, ani že by mu platil poistku. Otec sa nepodieľal ani na platbách za bicykel ani na zariadení detskej izby.

7. Odporca v jeho písomnom podaní žiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti, zo dňa 20.6.2016 s návrhom v časti rozvodu manželstva súhlasil, v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky taktiež súhlasil, upraviť styk s mal. nežiadal a s navrhovateľkou navrhovanou úpravou výšky vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Poukazoval na zvýšené náklady spojené s výkonom práce v zahraničí, ústnu dohodu s matkou mal. na vyživovacej povinnosti k mal. vo výške 200 € mesačne a na potrebe zachovať aj vyživovaciu povinnosť matky k mal.. Uviedol, že mal. platí sporenie, prispieva na oblečenie, kupuje hračky na dieťa, prispieva aj v čase, keď mal. je u jeho rodičov. Poukázal na jeho príjem, ktorý má zodpovedať minimálnej mzde v N. a zvýšené náklady spojené s pobytom v tejto krajine. V prílohe podania predložil doklady preukazujúce jeho príjem, náklady ubytovania a ostatné životné náklady.

8. Z dokladov predložených navrhovateľkov vyplýva rozsah nákladov spojených so starostlivosťou o mal., nákladov domácnosti, nákladov a príjmov z podnikania v takom rozsahu, ako ňou boli uvádzané pri jej výsluchu na pojednávaní.

9. Z rozpisu príjmov navrhovateľky vyplýva, že jej za rok 2014 nevznikla daňová povinnosť, nakoľko dosiahnuté príjmy za rok 2014 po odpočítaní uplatniteľných položiek nedosahovali rozsah príjmov oslobodených od dane z príjmov.

10. Z výpisu ECB ku dňu 7.7.2016 vyplýva, že výmenný kurz Nórskej koruny k euru bol 0,1066 € za 1 NOK.

11. Z dokladov predložených manželom navrhovateľky vyplýva, že tento má pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase hodinovú mzdu vo výške 162,85 NOK, pričom výplata mu je vyplácaná do 5- ho dňa v mesiaci. Z doloženého potvrdenia zamestnávateľa taktiež vyplýva, že za mesiace január až máj 2016 dosiahol netto príjem 90,528 NOK (9650 €), z ktorých mu boli odpočítané náklady na ubytovanie vo výške 26,250 NOK a celková vyplatená suma po odpočítaní ubytovania tak činila 64,278 NOK ( 6852 €), t.j. priemerný mesačný príjem manžela navrhovateľky bol po dopočítaní ubytovania vo výške 1370 €, pričom obdobný príjem poberal podľa výplatných pások aj v minulom kalendárnom roku. Taktiež je ním hradený leasing osobného motorového vozidla vo výške po prepočte cca 90- 100 € mesačne, cestnú daň v dvojmesačných intervaloch po cca 40 €, poistku za auto cca 640 € ročne, ako aj ostatné mesačné náklady vo výške cca 600 € včítane rozpočítania mimoriadnych výdavkov (oprava OMV a odťah OMV). Otec taktiež predložil doklad o založení účtu pre mal. Z. R., avšak zasielanie finančných prostriedkov z jeho strany nevydokladoval.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že mal. navštevuje MŠ v A... Starostlivosť o mal. zabezpečuje matka. Náklady domácnosti uvedené matkou boli obdobné ako náklady uvedené na pojednávaní. U matky mal. boli zistené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o mal.. Odporúča sa pri stanovovaní vyživovacej povinnosti prihliadnuť na potreby mal. ako aj možnosti a schopnosti rodičov a odporúča sa výživné rozdeliť aj na tvorbu úspor u maloletého. Z priložených potvrdení vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na maloletého.

13. Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Podľa § 24 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 28 ods. l Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 <javascript:%20fZzSRInternal('29995', %20'14574195',%20'14574195',%20'4719234',%20'4719238',%20'0')>, § 25 a 26 <javascript: %20fZzSRInternal('29995',%20'14574195',%20'14574196',%20'4719239',%20'4719246',%20'0')> sa použijú primerane.

21. Podľa § 62 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. V časti návrhu na rozvod manželstva súd na základe výpovede navrhovateľky a jej manžela vyhodnotil, že manželstvo je skutočne tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemožno dúfať v jeho obnovu. Manželia už od odchodu manžela navrhovateľky za zamestnaním do N. fakticky nežijú v spoločnej domácnosti, citové väzby manželov navzájom zanikli. Rozvrat manželstva spôsobuje trvalé odlúčenie, neexistencia intímneho spolužitia a zánik spoločnej komunikácie medzi manželmi. Súd preto vyhodnotil, že takéto manželstvo už neplní svoj účel a jeho rozvod nie je ani v rozpore so záujmom mal. dieťaťa, keď práve rozvod umožní navrhovateľke a odporcovi zachovať potrebnú komunikáciu rodičov aspoň v oblasti starostlivosti o mal. syna. Súd preto manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol.

24. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností z výsluchov účastníkov, správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ako aj vzhľadom na zistený stav ( otec dieťaťa so zverením mal. dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil a táto má vhodné podmienky na jej zabezpečovanie, pričom otec dlhodobo pracuje v zahraničí) mal súd za jednoznačne preukázané, že oboma rodičmi navrhované zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti matky je v jeho záujme. Matka bude zastupovať maloletého aj spravovať jeho majetok. Ani jeden z rodičov pre prípad rozvodu nežiadal (nakoľko ani navrhovateľka ako matka mal. na pojednávaní už styk otca s mal. upraviť nežiadala), aby súd upravil styk rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené, s mal. dieťaťom. V otázke výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľka žiadala stanovenie vyživovacej povinnosti otca na mal. Z. na sumu 500,- € mesačne, z ktorých 300 € mal otec maloletého uhrádzať k rukám matky a 200 € na osobitný účet vedený v prospech maloletého. Odporca s uvedenou výškou výživného nesúhlasil. Súd aj s poukazom na §75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého súd pri stanovovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliada aj na schopnosti povinnej osoby, jej majetkové pomery a riziká, ktoré na seba vzala. Odporca v súčasnosti má čistý príjem z pracovného pomeru vo výške 1608 € a po odpočítaní nákladov na ubytovanie 1370€ aj po zohľadnení jeho zvýšených nákladov spojených s pobytom v zahraničí (preukázateľne cca na úrovni 750-800 €) je jeho príjem dostatočný, aby pokrýval všetky odôvodnené potreby maloletého, ako aj plnil sporiaci prvok, vzhľadom nemožný návrat otca mal. na územie SR v budúcnosti, ktorý by znížil jeho príjem a podstatne tak sťažil uspokojovanie všetkých potrieb mal. v budúcnosti, pokiaľ za súčasných okolností by nedošlo k realizácii práve aj sporiaceho prvku. Napriek tejto skutočnosti súd poukazuje, že jednak náklady, ktoré matka uvádzala so starostlivosťou o maloletého nepreukazujú ani, že mesačne vynakladá na jeho starostlivosť sumu 300 € mesačne (ktoré výživné požadovala uhrádzať k jej rukám). Aj pri zohľadnení matkou uvádzaných nákladov spojených so starostlivosťou o maloletého, a zohľadnení matkinho preukázaného nízkeho príjmu (včítane prídavku na dieťa a uplatnenia daňového bonusu) a zohľadnení osobnej starostlivosti na strane matky nie je možné jej návrhu vyhovieť. Súd za primerané zvýšenej životnej úrovni otca mal. spojenej s prevahou príjmov nad výdavkami cca 550€ (pred zohľadnením nákladov spojených s výživou mal), ako aj veku maloletého a skutočnosti, že už aj v čase rozhodovania súdu vznikajú náklady spojené s nástupom maloletého do základnej školy, za primerané považoval stanovenie vyživovacej povinnosti v celkovej výške 300€, z ktorých by 200 € otec mal. poukazoval k rukám matky dieťaťa a sumu 100€, ktoré by poukazoval na sporiaci účet maloletého zriadený matkou.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom zákon nemá osobitné ustanovenia týkajúce sa trov v konaní o rozvode.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.