Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16C-63-2021.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Subarea
16C/63/2021
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. M. XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavovu Slovinskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, proti žalovanému Y. V.Ň., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T., T. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z a s t a v u j e s a konanie.
II. Nepriznáva sa žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 22.11.2021 žalobu, ktorou žiadal zrušiť jeho podielové spoluvlastníctvo so žalovaným k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M., a to pozemku parcela registra „X. parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku: orná pôda, a to jej prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu oproti jeho povinnosti zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 94,--EUR, ako aj nahradiť jej trovy konania.
2. Pred začatím pojednávania vo veci samej písomným podaním doručeným súdu dňa 05.06.2022 žalobca cestou svojej právnej zástupkyne vzal žalobu v celom rozsahu späť odôvodňujúc to uzatvorením mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. Zároveň žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že sa nárok na ich náhradu stranám sporu nepriznáva poukazujúc na obsah mimosúdnej dohody strán sporu aj o týchto trovách.
3. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 10.06.2022 (doručenú mu dňa 17.06.2022) a následnú písomnú urgenciu zo dňa 04.07.2022 (doručenú mu dňa 15.07.2022) písomným podaním doručeným súdu dňa 26.07.2022 súhlasil so späťvzatím žaloby. K nárokom na náhradu trov konania sa nevyjadril.
4. Zo žalobcom zaslanej Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinnosti strán sporu uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 19.04.2022 a síce z jej článku III ods. 3 a 4 vyplynulo, že sa strany sporu dohodli, že žiadna z nich si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov tohto sporového konania.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má povahu tzv. iudicium duplex. O spory označované ako iudicium duplex sa jedná v prípade konaní, v ktorých účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný návrhmi účastníkov (teraz strán sporu - poznámka súdu), pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona (okrem konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide napríklad aj o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žalobného návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené nielen právo žalobcu, ale súčasne aj právo žalovaného na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom; a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27.04.2018 sp.zn. 14Co/75/2017 citované v Uznesení NS SR sp.zn. 5Cdo/23/2019 zo dňa 11.07.2019).
10. Keďže postavenie žalobcu a tým aj oprávnenie na späťvzatie žaloby svedčí konkrétnemu subjektu iba z titulu časového predstihu, môže súd po späťvzatí žaloby konanie alebo jeho časť zastaviť len so súhlasom žalovaného (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 543).
11. V sporoch označovaných ako iudicium duplex preto nemôže späťvzatie žalobného návrhu urobené len zo strany žalobcu bez súhlasu protistrany (t.j. vyjadrenia zhodnej vôle oboch strán sporu nepokračovať v súdnom konaní) viesť k zastaveniu konania. V takýchto sporoch je tiež irelevantné, v akom štádiu konania došlo k späťvzatiu žalobného návrhu (či k nemu došlo pred alebo po tom, ako sa už začalo predbežné prejednanie sporu alebo k nemu došlo pred alebo po začatí pojednávania vo veci). Rovnako je irelevantné, či žalovaného vedú k jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby vážne dôvody ( porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27.04.2018 sp.zn. 14Co/75/2017 citované v Uznesení NS SR sp.zn. 5Cdo/23/2019 zo dňa 11.07.2019).
12. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a keďže žalovaný s uvedeným späťvzatím žaloby výslovne písomne súhlasil, pričom tento jeho súhlas pre toto rozhodnutie v zmysle § 146 ods. 2 CSP bol potrebný, keďže ide o spor , v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu , súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku zastavil.
13. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 256 ods.2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
15. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
18. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
19. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
20. V danom prípade si však žiadna zo strán sporu trovy konania výslovne neuplatňovala, pričom dôvodom, pre ktorý žalobca vzal svoju žalobu späť a žalovaný s uvedeným späťvzatím súhlasil bola mimosúdna dohoda strán sporu o vzájomnom vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorej sa zároveň dohodli, že si trovy tohto sporového konania znáša každá strana sporu samostatne a že si ich nebudú nárokovať od druhej strany (čl. III ods. 3 a 4 mimosúdnej Dohody o urovnaní vzájomných práv a povinnosti strán sporu uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 19.04.2022).
21. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak ani jedna zo strán sporu si nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatňuje, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu a kedy strany sporu svoj spor urovnali mimosúdne vrátane procesných nárokov na trovy konania.
22. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozumné rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žiadna zo strán sporu si výslovne trovy konania neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
23. Súd preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov tohto sporového konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.