Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s., IČO: 36 572 586, so sídlom v Bratislave, Šustekova č. 49, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, súdny exekútor, so sídlom v Košiciach, Žriedlová č. 3, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, o zaplatenie 19 718,64 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava V dňa 8. 4. 2014, postúpenou Okresným súdom Bratislava V tunajšiemu súdu dňa 5. 6. 2014 domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 19 718,64 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30. 7. 2013 podal podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) viacero návrhov na zmenu súdneho exekútora, ktorými žiadal, aby exekučný súd rozhodol o ukončení výkonu exekúcie žalovaným a poveril výkonom novooznačeného súdneho exekútora. Voči predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie napriek tomu, že ako osoba znalá práva musel vedieť, že Exekučný poriadok v § 37 určuje okruh účastníkov exekučného konania, ktorými sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje, odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá smeruje voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora, sa netýka trov exekúcie. V reakcii na výzvu súdu žalobca spotreboval právne služby nutné k predloženiu obrannej právnej argumentácie, čím žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla materiálna škoda, ktorá bola ku dňu 3. 2. 2014 vyčíslená vo výške 16 432,20 Eur bez DPH z titulu náhrady nákladov vynaložených na právne služby - prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie vyjadrenia na výzvu súdu k podanému odvolaniu. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR je zodpovednosť súdneho exekútora za škodu koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. V spojení s § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora alebo jeho zamestnanca a príčinná súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Žalobca si v konaní uplatňuje skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v podobe zníženia jeho majetku v dôsledku vzniku povinnosti zaplatiť odmenu advokátovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14. 8. 2014 žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcom nebola preukázaná existencia škody, protiprávne konanie exekútora, neboli predložené dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu návrhu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo výpovedi uviedol, že podal niekoľko návrhov na zmenu exekútora podľa § 43 ods. 10 Exekučného poriadku, o ktorých súd rozhodol a voči uzneseniam súdu sa žalovaný odvolal. Žalobca sa k odvolaniam vyjadroval, keďže konajúci exekučný súd ho vyzval na vyjadrenie a boli spotrebované právne služby žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda vo výške spotrebovaných právnych služieb pri 510 prípadoch, v ktorých zasielal vyjadrenia, za 2 úkony právnej služby vo vyčíslenej výške 19 718,64 Eur.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že jeho exekučný úrad bol zaťažený 4000 návrhmi od EX CREDIT, a.s.. Žalovaný využil svoje právo v exekučnom konaní odvolať sa proti uzneseniam súdov o zmene exekútora a proti výroku o trovách konania a uplatniť si svoje náklady, ktoré mu vznikli, lebo sa jednalo o tisíce eur. Uznesenia súdu boli vydané v tom zmysle, že na náhradu trov bol zaviazaný povinný a ďalšia časť uznesení smerovala k tomu, že ich bude vymáhať nový exekútor, JUDr. Krutý. Ako exekútor sa stal účastníkom konania výlučne vtedy, keď sa rozhodovalo o trovách exekúcie. Každý súd posudzoval odvolania individuálne a záležalo len na sudcovi ako rozhodne.

Svedok JUDr. Rudolf Krutý, súdny exekútor, vo výpovedi pred dožiadaným súdom -Okresným súdom Bratislava I uviedol, že trovy exekúcie si uplatňoval štandardne podľa vyhlášky o náhrade trov exekučného konania s tým, že niektoré konania skončili už vymožením, väčšia časť konaní je živá a tieto konania prebiehajú.

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení na účely tohto zákona orgán verejnej moci je orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1, 3 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.). exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov.

Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa § 5 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku je upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t.j. je uplatniteľná bez ohľadu na subjektívnu stránku, na zavinenie, na strane škodcu. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený.

Postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (). Čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku). Na súdneho exekútora sa pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (nález Ústavného súdu SR z 13. 2. 2013 sp. zn. ).

Pri rozhodovaní exekučného súdu o vylúčení exekútora z výkonu exekúcie prevažuje verejnoprávny rozmer činnosti súdneho exekútora, teda jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej verejnú moc. Tento verejnoprávny rozmer činnosti exekútora akcentuje požiadavku nestranného výkonu jeho činnosti. Súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je účastníkom exekučného konania, nie je nositeľom žiadnych základných práv, ktoré by mohli byť postupom exekučného súdu rozhodujúceho o vylúčení exekútora z výkonu exekúcie porušené. Pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách exekučného konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Ak exekútor spôsobí škodu inak, ako pri exekučnej činnosti, ktorá má oporu v poverení súdom, vtedy exekútor zodpovedá podľa všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o nárok v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, zákon nevyžaduje predbežné prejednanie nároku a poškodený má možnosť domáhať sa odškodnenia priamo žalobou podanou na súde (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. 6. 2009 sp. zn. ).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nepostačuje, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina vzniku škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, čo v danom prípade nebolo preukázané.

V danom prípade sa žalobca domáha finančnej náhrady - náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú súdny exekútor vykonával na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku, preto nemožno tento právny nárok subsumovať pod všeobecné predpisy o zodpovednosti za náhradu škody (§ 420 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť exekútora upravuje § 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor ako fyzická osoba sa považuje za orgán verejnej moci a exekučná činnosť je výkonom verejnej moci podľa § 1 písm. a/ a § 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

V konkrétnych okolnostiach danej veci bolo zásadnou otázkou určenie, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekútora, či nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda a či medzi nesprávnym úradným postupom a škodou existuje príčinná súvislosť. Ak sa súdny exekútor riadil poučením súdu o možnosti podať odvolanie, využil svoju možnosť odvolať sa voči výroku o trovách exekučného konania a voči výroku o zmene súdneho exekútora. Žalovaný nebol účastníkom konania vo vzťahu oprávnený a povinný, len vo vzťahu k trovám exekúcie. Ako vyplýva z dokazovania v tomto konaní, súdny exekútor bol vo svojich odvolaniach čiastočne úspešný vo výroku o zmene exekútora (napr. uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 4. 3. 2014 pod č.k. -22, uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 18. 3. 2014 pod č.k. -32) a vo výroku o náhrade trov exekúcie nebola žalovanému - exekútorovi náhrada trov exekúcie priznaná, lebo si ich neuplatňoval (napr. uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 9. 12. 2013 č.k. -12). Ak súdny exekútor, ktorý bol poverený súdom na vykonávanie exekúcie, podal odvolania proti obom výrokom uznesenia súdu, nedopustil sa porušenia svojich povinností vyplývajúcich z Exekučného poriadku a nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Exekútor sa riadil poučením súdu o možnosti podať odvolanie proti obom výrokom rozhodnutia, rozhodnutie sa ho priamo dotýkalo, preto sa odvolal, keďže pôvodne bolo podaných okolo 4000 návrhov oprávneným, ktoré jeho úrad zaťažili a po krátkej dobe oprávnený - žalobca požiadal o zmenu exekútora. Naviac žalobca do konania o náhradu škody nesprávnym úradným postupom prevzal rozhodnutia, voči ktorým sa súdny exekútor neodvolal (napr. uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. ). Neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, žalobca si trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli za vynaložené právne služby, keď sa k odvolaniam vyjadroval po výzve súdom, mohol uplatňovať prostredníctvom exekučného súdu, ktorý by o nich bol rozhodoval v rámci odvolacieho konania a exekučný súd by sa zaoberal tiež účelnosťou vynaložených trov konania žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného materiálna škoda z titulu náhrady nákladov za vynaložené právne služby, nemožno považovať za preukázanie škody ani príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Za týchto okolností možno konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik škody, nesprávny úradný postup exekútora, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, v dôsledku čoho neboli splnené predpoklady zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Škoda a zodpovednosť exekútora za škodu by bola daná vtedy, ak by sa pohľadávka žalobcu - oprávneného voči povinnému stala nevymožiteľnou v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného, čo preukázané nebolo.

Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.