Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-37-2022.pdf
PDF · 115.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu G. P., s.r.o. so sídlom X. XXX, R., IČO XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Highgate Law & Tax, s.r.o. so sídlom Grösslingova 5, Bratislava - mestská časť Staré Mestom, IČO 51 477 262, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2022, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 13.07.2020 Daňový úrad Trenčín podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, február 2017, august 2017 až november 2017 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 11.08.2020. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 14.07.2021 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101195814/2021 zo dňa 12.07.2021 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 30 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane v sume 10 212 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, pričom žalobca sa v lehote určenej správcom dane k protokolu nevyjadril, o čom správca dane spísal podľa § 68 ods. 2 písm. c) Daňového poriadku úradný záznam. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 10 212 euro na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom vo výške 10 212 Eur z dodávateľských faktúr nasledovne:
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2017 od dodávateľa K. s.r.o., predmet: za prezentáciu obchodného mena a loga žalobcu v súvislosti s prezentáciou „muzikálu Z.“, základ dane 2 500 Eur, 20 % DPH 500 Eur
- faktúra č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2017 od dodávateľa E. s.r.o., predmet „v zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 22.12.2016“, základe dane 500 Eur, 20 % DPH 100 Eur,
- faktúra č. XXXXXX zo dňa 30.11.2017 od dodávateľa L. s.r.o., predmet: propagovanie výrobkov, základ dane 10 720 Eur, 20 % DPH 2 144 Eur,
- faktúra č. XXXXXX zo dňa 30.11.2017 od dodávateľa L. s.r.o., predmet: nákup náhradných dielov na automobily a kamióny, základ dane 13 960 Eur, 20 % DPH 2 792 Euro,
- faktúra č. XXXXXX zo dňa 30.11.2017 od dodávateľa L. s.r.o., predmet: nákup náhradných dielov na automobily a kamióny, základ dane 13 120 Eur, 20 % DPH 2 624 Eur,
- faktúra č. XXXXXX zo dňa 30.11.2017 od dodávateľa L. s.r.o., predmet: nákup náhradných dielov na automobily a kamióny, základ dane 10 260 Eur, 20 % DPH 2 052 Eur.
2. Správca dane dospel k záveru, že dodania z dodávateľských faktúr od spoločností K. s.r.o. a E., s.r.o. ako zdaniteľné plnenia sú v skutočnosti sponzorským odkazom, ktorý v čase dodania nebol predmetom zákona o DPH, teda nebol službou za protihodnotu v zmysle zákona o DPH, a tým neboli naplnené ustanovenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a teda uvedeným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia sponzorstva, keďže sponzorstvo nie je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 zákona o DPH. Vo vzťahu k faktúram od dodávateľa L. s.r.o. správca dane uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že tovary a služby boli skutočne dodané deklarovaným dodávateľom.
3. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2022 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom ako ho zistil správca dane a taktiež sa stotožnil i so závermi, aké správca dane z neho ustálil. Rovnako ako správca dane, aj žalovaný vo vzťahu k dodávateľom K. s.r.o. a E..r.o. ustálil, že týmto dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia sponzorstva v zmysle § 19 zákona o DPH, keďže sponzorstvo nie je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH a fakturované služby neboli využité žalobcom na výstupe pre potreby jeho zdaniteľných plnení. Vo vzťahu k dodávateľovi L. s.r.o. žalovaný uzavrel, že ide o nedôveryhodný subjekt. Poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu v Košiciach boli konateľmi v preverovanom období osoby A. E. a Q. S. a od 08.03.2018 až do výmazu spoločnosti (23.04.2020) Simeon Munteanu, Rumunsko. Žalovaný podotkol, že i keď žalobca prisľúbil správcovi dane, že dodatočne predloží zmluvu, na základe ktorej sa realizovala sporná dodávka od dodávateľa L., s.r.o., doposiaľ tak žalobca neučinil a požadovanú zmluvu nepredložil. Žalobca sa k sporným faktúram vyjadril, že sa jednalo o náhradné diely do automobilov a kamiónov a rámy k prenosným bilboardom, žiadne iné dôkazy okrem faktúr správcovi dane počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepredložil, napriek výzvam správcu dane. S dodávateľom L. s.r.o. už žalobca nespolupracuje s odôvodnením, že konateľ už nebýva na Slovensku. Žalovaný dodal, že spoločnosť L. s.r.o. ako nekontaktný dodávateľ na základe zisteného skutkového stavu neposkytuje vierohodnosť a preukázateľnosť preverovaných vystavených faktúr a vyvoláva pochybnosti o pravdivosti údajov v nich uvedených. Pretože táto spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a nekomunikovala, bola jej určená za zdaňovacie obdobie november 2017 daň podľa pomôcok a dňa 05.11.2019 bola zrušená. Takýmto svojim konaním spoločnosť L., s.r.o. znemožnila správcovi dane preveriť deklarované zdaniteľné obchody, ako aj zistiť pôvod fakturovaného tovaru. Za týchto okolností je dodávateľ nedôveryhodný a nie je možné prijať ním vystavené doklady ako dôkazný prostriedok preukazujúci dodanie fakturovaného tovaru osobou uvedenou na faktúre. Súčasne je takýto dôkazný prostriedok nepreukázateľný, nakoľko v účtovníctve nekontaktného daňového subjektu nie je možné pravdivosť a správnosť údajov uvedených v dokladoch preveriť, a to ani v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH. Žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho ani odvolacieho konania nepredložil také dôkazné prostriedky, ktoré by vyvrátili zistenia správcu dane. Správca dane skutkový stav zistil čo najúplnejšie, dôkazy zhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, predmetné rozhodnutie vychádza zo stavu zisteného v daňovej kontrole a následného vyrubovacieho konania a je vydané v súlade s ustanovením § 63 daňového poriadku. Správca dane postupoval pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného 4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2022 a namieta nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Dodanie od dodávateľa K. s.r.o. súviselo s reklamnou prezentáciou loga a obchodného mena žalobcu v súvislosti s prezentáciou muzikálu Z.. Dodanie od dodávateľa E., s.r.o. súviselo s reklamnou prezentáciou loga a obchodného mena žalobcu ako reklamného partnera podujatia uskutočneného na Futbalovom štadióne v R.. Žalovaný predmetné dodania posúdil nie ako reklamu, ale ako sponzoring, ktorý sám osebe nie je predmetom DPH a pri jeho poskytnutí nevzniká daňová povinnosť v súvislosti s DPH. Žalovaný sa obmedzil iba na subjektívne posúdenie predmetných dodaní bez ohľadu na širší koncept reklamy ako takej. Žalovaný nepovažoval obsah predmetných dodaní za dostatočne agresívny na to, aby naplnili definíciu reklamy, preto posúdil toto dodanie ako sponzoring napriek tomu, že je to zjavne vo faktickom a vecnom rozpore so skutkovým stavom a so zámerom žalobcu vyjadreným v uzavretých zmluvách. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/64/2016. Podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k názoru, že logo žalobcu bolo na reklamných materiáloch uvedené z dôvodu, že podujatie finančne podporil. Podľa žalobcu všeobecná vedomosť verejnosti o existencii tej - ktorej obchodnej značky nesmie byť jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní toho, či v predmetnom prípade ide o reklamu alebo sponzoring. Na spoločenskej udalosti, na ktorej došlo k predmetným dodaniam, sa zúčastnili aj obchodní partneri žalobcu ako jedna z hlavných cieľových skupín, na ktorých bola reklama podľa predmetných dodaní zameraná. Predmetné dodania majú potenciál vyvolať u ich adresátov pocit serióznosti a etablovanosti žalobcu ako obchodného partnera aj u širšej verejnosti ako sú priami obchodní partneri, ktorí sa podujatí zúčastnili. Obchodná značka žalobcu je na slovenskom trhu vďaka predaju kozmetiky rozpoznateľná. Prezentácia žalobcu necielila iba na verejnosť ako takú, ale priamo na obchodných partnerov, ktorí sa podujatí zúčastnili. Efekty zverejňovania loga alebo obchodného mena v súvislosti so spoločenskou udalosťou sú doprovodom pre obchodnú a reklamnú stratégiu žalobcu, prispievajú k jeho etablovanosti a majú jasný potenciál podnecovať potenciálnych alebo existujúcich obchodných partnerov žalobcu uskutočniť so žalobcom zdaniteľné plnenia. Ak správca dane nevidí obchodný význam prezentácie loga alebo obchodného mena bez zreteľného vymenovania ponúkaných tovarov a služieb v ekonomickom živote, popiera tým zmysel kritickej časti činnosti marketingových reklamných agentúr. Ďalej poukázal na to, že zákon ani kasačný súd nevyžadujú, aby na základe určitej reklamy získal objednávateľ nových zákazníkov. 5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadruje ku skutočnému prezentovanému úmyslu a zámeru žalobcu, ale iba opakovane poukazuje na svoj vlastný subjektívny a žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nepodložený vyfabulovaný názor, že žalobcovi v skutočnosti nešlo o kúpu reklamného priestoru, ale o sponzoring. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, v rozpore so zásadou neutrality. Konštatovanie žalovaného, že účelom konania žalobcu bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane je jeho zjavným nepochopením základných princípov fungovania DPH vrátane zásady neutrality. DPH z predmetného dodania mal zaplatiť dodávateľ. Žalovaný v rozhodnutí spomína pojmy daňový únik a daňová výhoda, pričom tieto sú rozdielnymi pojmami. Argumentácia žalovaného je preto nezrozumiteľná. 6. Žalobca v úvode správnej žaloby poukázal i na dodávky od dodávateľa L., s.r.o., žiadne žalobné body však vo vzťahu k sporným faktúram od menovaného dodávateľa bližšie nešpecifikoval. 7. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. 13S/37/2022-73 zo dňa 29.06.2022 tak, že návrh zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré dôvodne spochybnilo uplatnenie odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov od dodávateľov K. s.r.o. a E., s.r.o. Z dôkazov predložených žalobcom týkajúcich sa prezentácie muzikálu Z. ako aj z fotografií o umiestnení loga v priestoroch hracej plochy na futbalovom štadióne R. je zrejmé, že na reklamných materiáloch podujatia bolo umiestnené logo žalobcu, teda tam nebol umiestnený žiadny odkaz na službu, výrobok a iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom.
Účastník kultúrneho podujatia tak dostal len informáciu o existencii podnikateľského subjektu a o skutočnosti, že tento podporil kultúrne podujatie. Nedostal informáciu o výrobkoch, činnosti, cenách atď. Informácia v podobe loga má len informatívny charakter, logo žalobcu samo osebe nemôže napĺňať podstatu reklamy. Účelom informácie v podobe loga nie je podpora predaja a nákupu. Adresát informácie sa tak nedozvie ani len základnú informáciu, čím sa žalobca zaoberá, aký tovar a službu ponúka. Z dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne a športové podujatia, tento príspevok v čase realizácie dodaných služieb nebol daňovo uznateľným výdavkom a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služby, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie mena žalobcu. Keďže sponzoring nie je predmetom DPH, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH a nemôže ani vzniknúť právo na odpočítanie dane. K spolupráci žalobcu a dodávateľa L. s.r.o. žalovaný zopakoval, že žalobca sa k sporným faktúram vyjadril, že sa jednalo o náhradné diely do automobilov a kamiónov a rámy k prenosným bilboardom, žiadne iné dôkazy okrem faktúr správcovi dane počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepredložil, napriek výzvam správcu dane. S dodávateľom L. s.r.o. už žalobca nespolupracuje s odôvodnením, že konateľ už nebýva na Slovensku. Spoločnosť L., s.r.o. je zrušená, so správcom dane počas kontroly za zdaňovacie obdobie november 2017 nespolupracovala a nekomunikovala, doklady nepredložila a bola jej určená za zdaňovacie obdobie november 2017 daň podľa pomôcok.
III.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). 10. Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že vo vzťahu k sporným faktúram od dodávateľa L., s.r.o. žalobca v správnej žalobe bližšie nešpecifikoval žiadne žalobné body, preto sa správny súd zdaniteľným plnením medzi žalobcom a menovaným dodávateľom L., s.r.o. a dôvodmi neuznania nároku žalobcu na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa L., s.r.o. nemal dôvod zaoberať, ani vyhodnocovať správnosť prijatých záverov daňových orgánov. 11. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 12. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 13. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
14. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 15. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 18. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. 21. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo musí konštatovať, že záver žalovaného o nesplnení podmienok žalobcu na odpočítanie DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnom právnom základe. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti K. s.r.o. a E., s.r.o. správnymi orgánmi bola skutočnosť, že nešlo o dodávku reklamných služieb, ktoré by slúžili na zabezpečenie a udržanie príjmov, ale išlo o sponzoring. V minulosti sa správny súd opakovane stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného ohľadne posudzovania sponzorského odkazu, ako predmetu plnenia, ktorý nemôže byť zaťažený odpočtom DPH. Avšak v dôsledku vývoja judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (viď napr. rozsudok sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, resp. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022) prehodnotil právny názor na predmet plnenia sponzoringu ako predmetu, ktorý nepodlieha DPH. Správny súd v dôsledku vývoja judikatúry musí s ohľadom na uvedené konštatovať, že záver žalovaného o nesplnení podmienok žalobcu na odpočítanie DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnom právnom základe. Správca dane i žalovaný vychádzali zo zistenia, že žalobca bol prezentovaný na podujatiach ako reklamný partner formou loga, pričom uzavreli, že išlo o sponzoring, ktorý nie je v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane. Takýto záver podľa správneho súdu, s poukazom na najnovšiu aplikačnú prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nemá oporu v zákone č. 222/2004 Z.z.. Naopak, z citovaného ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že predmetom DPH je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, pričom v posudzovanom prípade sa javí, že medzi účastníkmi nie je sporné, že atribúty služby naplnené boli (propagácia loga je službou), rovnako ako atribút protihodnoty (finančné vyjadrenie protihodnoty vyplýva z predmetnej faktúry) a dodanie služby bolo uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou. Vychádzajúc z uvedeného je potom jednoznačné, že záver žalovaného a správcu dane o nesplnení podmienok zo strany žalobca pre odpočet DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnej interpretácii príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.. 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022 dospel k záveru: „že na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. V zmysle zákona o DPH je teda jednoznačne možné považovať za dodanie služby aj umiestnenie loga (obchodného mena) sťažovateľa na pretekárskych vozidlách, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (§ 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH).“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku zároveň vyjadril, „že pre posúdenie
oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe.“ 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022 vyslovil právny názor: „zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), resp. zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Podľa zákona o reklame sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa (§ 2 ods. 1 písm. a/ b/ zákona o reklame). Pojem sponzoring definuje zákon o vysielaní a retransmisii ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu.“ 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 26. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na vývoj judikatúry bolo právne posúdenie otázky sponzoringu, ako predmetu plnenia, kde nemožno uplatniť DPH, nesprávne (predčasné). Ako už bolo uvedené, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný vo veci rozhodol predčasne a na základe nesprávnej interpretácie príslušných ust. zákona č. 222/2004 Z.z., keď záver o nesplnení podmienok odpočtu DPH založil len na tom, že v posudzovanom prípade nešlo o reklamné služby, ale o sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH. Takýto právny záver nemá oporu v zákone č. 222/2004 Z.z. Takýmto postupom zaťažil žalovaný svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci. 27. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, a teda, že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného, ktoré trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 žalovanému na ďalšie konanie. 28. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá S.s.p.), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodní. 29. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).