Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cob-60-2021.pdf
PDF · 117.01 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Petra Dumana a JUDr. Róberta Foltána v spore žalobcu: Agrocambio s.r.o., IČO: 50 338 285, adresa sídla Skalica, SNP 1450, proti žalovanému: MAESTRO SK s.r.o., IČO: 36 744 166, adresa sídla Skalica, Komenského 430/46, zastúpenému advokátom: JUDr. Edita Salajková Lehocká, adresa sídla Šaštín- Stráže, Štúrova 1267, o 1.080 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 27. júla 2021, č.k. 5Cb/17/2020-90, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.080 eur s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.080 eur od 22.7.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, ku ktorému malo dôjsť dňa 29.5.2020 prevodom finančných prostriedkov žalobcu v prospech žalovaného vo výške 1.080 eur bez právneho dôvodu, pričom žalovaný odmieta žalobcovi vydať predmetnú sumu, a to napriek jeho výzve z 10.7.2020. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom neuznáva dôvodiac, že sa na úkor žalobcu žiadnym spôsobom neobohatil, nakoľko žalobca poukázaním predmetnej sumy v prospech žalovaného splnil svoj dlh voči žalovanému, ktorý mu vznikol v súvislosti z vykonaným zápočtom vzájomných pohľadávok a záväzkov.
1.2 V konaní mal za dokázané, že Ing. R. Q. bola konateľkou žalobcu (spolu s konateľom Henrichom Blažom), a to od 2.6.2016 do 28.5.2020, s tým, že za spoločnosť konali konatelia samostatne.
1.3 Žalobca zrealizoval transakciu - prevod zo svojho účtu vo výške 1.080 eur na účet žalovaného, pričom v informáciách pre príjemcu (pre žalovaného) bolo uvedené: Zapocet Autocambio, Agrocambio, MAESTRO.
1.4 Žalobca dňa 29.5.2020 vyzval Ing. R. Q. (bývalú konateľku žalobcu) na vrátenie platby vo výške 1.080 eur, ktorá bola uhradená dňa 29.5.2020 neoprávnene na účet žalovaného. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom oprávnenom trojzápočte medzi spoločnosťou AUTOCAMBIO, s.r.o., žalobcom a žalovaným.
1.5 Žalobca dňa 10.7.2020 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.080 eur, nakoľko eviduje prevod prostriedkov vo výške 1.080 eur z účtu žalobcu na účet žalovaného, a to dňa 29.5.2020 s tým, že dňa 29.6.2020 došlo k odovzdaniu obchodnej dokumentácie, pričom v tejto sa nenachádza žiaden dokument/zmluva/úkon, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu prostriedkov. Poznámka v potvrdení o zrealizovaní transakcie je nezrozumiteľná. Spoločnosť AUTOCAMBIO, s.r.o. uviedla, že jej nie sú známe žiadne okolnosti zápočtu a nedala k takémuto úkonu žiaden súhlas. V predmetnej výzve žalobca ďalej dôvodil, že žalobca neeviduje ku dňu 29.5.2020 žiaden dlh vo výške 1.080 eur, preto prišlo zo strany žalovaného k obohateniu bez právneho dôvodu, k čomu došlo zrejme protiprávnym postupom osoby, vykonávajúcej do 28.5.2020 funkciu konateľa žalobcu. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 16.7.2020.
1.6 Dňa 29.6.2020 žalobca odovzdal žalovanému doklady bližšie špecifikované v Preberacom protokole zo dňa 29.6.2020. Súčasťou Preberacieho protokolu bola aj položka označená ako Zmluvy, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké zmluvy išlo.
1.7 Dňa 19.5.2020 žalovaný ako postupca a žalobca ako postupník, uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalovaný bezodplatne postúpil žalobcovi pohľadávku voči svojmu dlžníkovi AUTOCAMBIO, s.r.o., a to titulom neuhradených faktúr v súhrnnej sume 1.080 eur spolu s príslušenstvom.
1.8 Dňa 26.5.2020 žalovaný oznámil spoločnosti AUTOCAMBIO s.r.o., že pohľadávku vo výške 1.080 eur z titulu neuhradených faktúr, ktorú má žalovaný voči tejto spoločnosti, postúpil na žalobcu.
1.9 Žalovaný ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie žalobcovi sumu 1.080 eur s príslušenstvom nezaplatil.
1.10 Vec právne posúdil ako nárok toho, na úkor ktorého sa iný bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez právneho dôvodu, na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 488, § 489, § 524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1, 2 a ods. 3, § 35, § 133 ods. 1 a ods. 3, § 135 ods. 1, § 261 ods. 1, § 358, § 359, § 360, § 364 OBZ (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) a nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažnej pohľadávky podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ a § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a napokon nárok veriteľa na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 OBZ a dospel k záveru, že nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní sú plne dôvodné a preto je dôvodným žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
1.11 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.080 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.080 eur od 22.7.2020 až do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobca je potom v konaní povinný preukázať, že žalovaný získal na jeho úkor plnenie - platbu 1.080 eur a že toto plnenie je bezdôvodným obohatením. Žalovaný je v konaní povinný preukázať, že plnenie 1.080 eur, ktoré mu bolo vyplatené zo strany žalobcu, je plnením, ktoré žalovaný prijal oprávnene - t. j. na základe konkrétneho právneho dôvodu. Platba vo výške 1.080 eur bola uhradená zo strany žalobcu žalovanému, pričom žalobca uvádzal, že na vyplatenie tejto sumy nebol žiaden právny dôvod a bola bezdôvodne vyplatená žalovanému. Uhradenie platby 1.080 eur dňa 29.5.2020 zo strany žalobcu v prospech žalovaného vyplýva z dôkazu - potvrdenia (č. l. 10). Žalovaný prevzatie uvedenej platby nepoprel.
1.12 Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca jednoznačne súdu preukázal, že žalovanému uhradil sumu vo výške 1.080 eur. Žalovaný nerozporoval jemu vyplatenú sumu, avšak uvádzal ako právny dôvod vyplatenia sumy 1.080 eur zo strany žalobcu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020. Predložená zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávky žalovaného voči spoločnosti AUTOCAMBIO s.r.o. vo výške 1.080 eur na žalobcu bezodplatne (čl. II bod 2 zmluvy). Pôvodnú pohľadávku žalovaného voči spoločnosti AUTOCAMBIO
s.r.o. v sume 1.080 eur žalobca, ani žalovaný v konaní nespochybňovali. Zmluva bola podpísaná pravdepodobne Ing. R. Q. ako v tom čase konateľkou oboch spoločností, t. j. žalobcu aj žalovaného. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná konateľkou oboch spoločností, bola podpísaná oprávnenou osobou na podpísanie takejto zmluvy, nakoľko práve konateľ spoločnosti je oprávnený konať samostatne za spoločnosť. Z tohto dôvodu súd vyvodil záver, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 19.5.2020 bola za danej dôkaznej situácie uzatvorená platne. Čo sa týka samotnej realizácie platby 1.080 eur dňa 29.5.2020 Ing. R. Q., súd dodáva, že v čase uskutočnenia prevodu transakcie
- platby vo výške 1.080 eur zo strany žalobcu na žalovaného dňa 29.5.2020 nebola už Ing. R. Q. konateľom žalobcu, avšak samotné vykonanie prevodu finančných prostriedkov nie je viazané na konanie konateľa spoločnosti. Disponovanie s účtom firmy v banke nesúvisí s funkciou konateľa, platba mohla byť realizovaná akoukoľvek poverenou osobou zo strany žalobcu (t. j. osobou, ktorá mala zriadené dispozičné právo k účtu) a nemusela ňou byť len osoba konateľa žalobcu Ing. R. Q.. Nie je preto pre tento prípad právne relevantné, či Ing. R. Q. vedela dňa 29.5.2020, že bola z funkcie konateľa spoločnosti odvolaná.
1.13 Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 je z formálneho hľadiska v poriadku. Po preskúmaní obsahovej stránky Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 dospel súd k záveru, že táto zmluva nemôže byť právnym dôvodom, na základe ktorého bola vykonaná platba 1.080 eur zo strany žalobcu pre žalovaného. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 jasne vyplýva, že žalovaný ako veriteľ mal pohľadávku vo výške 1.080 eur voči spoločnosti AUTOCAMBIO s.r.o. ako dlžníkovi (ktorá spoločnosť bola povinná plniť žalovanému a zaplatiť mu neuhradené faktúry v sume 1.080 eur). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 prišlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky, kedy žalovaný postúpil svoj nárok voči spoločnosti AUTOCAMBIO s.r.o. vo výške 1.080 eur na žalobcu, a to bezodplatne (čl. II bod 2). Postúpením pohľadávky zanikla pohľadávka (právo na plnenie) žalovaného voči spoločnosti AUTOCAMBIO s.r.o., pričom novým veriteľom sa stal práve žalobca. Preto spoločnosť AUTOCAMBIO s.r.o. mala na základe uvedenej zmluvy uhradiť sumu 1.080 eur a žalovaný stratil nárok na úhradu tejto sumy. Z uvedeného vyplýva, že na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 nevznikol žalobcovi voči žalovanému žiadny dlh, nakoľko postúpenie pohľadávky bolo bezodplatné, čo je aj výslovne v zmluve uvedené. Tým, že žalobca uhradil žalovanému platbu vo výške 1.080 eur dňa 29.5.2020, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Je to z dôvodu, že táto platba bola realizovaná bez právneho dôvodu, čím žalovaný získal majetkový prospech. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, na základe akého právneho dôvodu mu mal žalobca plniť sumu vo výške 1.080 eur, nakoľko z vyššie uvedených dôvodov, nemohla byť týmto právnym dôvodom Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 tak, ako to tvrdí žalovaný.
1.14 Žalovaný súdu nepredložil ani žiadny dôkaz o započítaní pohľadávok, t. j. dôkaz o samotnom úkone započítania, z ktorého by vyplynulo aj to, čo sa započítava (§ 358 a § 359 Obchodného zákonníka). Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k názoru, že neexistuje žiadny právny titul na úhradu sumy 1.080 eur vyplatenej dňa 29.5.2020 zo strany žalobcu žalovanému. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi uplatnenú pohľadávku vo výške 1.080 eur, nakoľko v zmysle § 451 ods. 1 OZ žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa obohatil.
1.15 Žalobca v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.080 eur od 22.7.2020 až do zaplatenia. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu o sumu 1.080 eur, pričom žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou na vrátenie bezdôvodného obohatenia a žalovaný prevzal predžalobnú výzvu dňa 16.7.2020, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.080 eur od 22.7.2020 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný ako dlžník bol povinný plniť svoj dlh tak, ako ho žalobca ako veriteľ požiadal, t. j. v rámci 5 dňovej lehoty na zaplatenie dlhu od doručenia predžalobnej výzvy žalovanému. Takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s nariadením vlády č. 21/2013 Z.z.
1.16 Súd priznal žalobcovi aj náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v zmysle § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., na ktorú má žalobca právo.
1.17 O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
2. Rozsudok napadol v celom rozsahu včasným odvolaním len žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby z dôvodu jej nedôvodnosti, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii právneho dôvodu plnenia žalobcu voči žalovanému (zaplatenia sumy 1.080 eur žalobcom žalovanému dňa 29.5.2020) a vec aj nesprávne právne posúdil, keď žalobcom predložený listinný dôkaz (e-mailovú komunikáciu z 30.5.2020 medzi žalobcom a žalovaným) v odôvodnení svojho rozsudku nevyhodnotil (§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP).
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v priebehu konania predložil e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným z 30.5.2020, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalobca o úhrade žalovanej sumy vedel, s takouto úhradou vyjadril jednoznačný nepopierateľný súhlas a súčasne žalobca uznal, že voči žalovanému zostáva uhradiť ešte suma 282 eur s tým, že táto predstavovala zostatok neuhradených faktúr, ktorých zoznam žalovaný zaslal žalobcovi v prílohe totožného e-mailu. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné dôvodiť, že by sa týmto listinným dôkazom súd zaoberal, že by tento bol akýmkoľvek spôsobom vyhodnotený zo strany súdu, pričom práve tento listinný dôkaz je významným, zásadným dôkazom o tom, že žalobca nielenže o úhrade sumy 1.080 eur vedel, ale s touto dokonca aj súhlasil s vyjadrením svojho súhlasu i písomne, z čoho je možné vyvodiť jednoznačnú nedôvodnosť podanej žaloby.
2.2 Operácia realizovaná ako finančný zápočet bola bežnou obchodnou transakciou, ktorá sa na základe pokynu konateľa žalobcu bežne spriaznených spoločnostiach vykonávala i pri iných účtovných operáciách, pričom vždy išlo o štandardnú situáciu, keďže spoločnosť žalobcu, spoločnosť Autocambio s.r.o. a spoločnosť bh klima s.r.o. boli ovládané osobou Henricha Blaža, a tento priamo sám k takýmto účtovným operáciám, kedy v niektorej zo spoločností neboli finančné prostriedky na zaplatenie faktúr, dal pokyn k vykonaniu úhrady z inej spoločnosti, ktorá mala finančné prostriedky, pričom táto operácia vždy na základe pokynu bola označovaná ako zápočet a išlo o bežnú obchodnú činnosť spoločnosti. Takýto záver je jednoznačne preukázaný aj z e-mailovej komunikácie z 30.7.2019, ktorú odvolateľ pripája k odvolaniu.
3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5Cb/17/2020 je žaloba o zaplatenie 1.080 eur s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.080 eur od 22.7.2020 do zaplatenia, titulom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, a to plnením bez právneho dôvodu, a to aj s úrokom z omeškania, ako aj náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o neexistencii právneho dôvodu na poukázanie sumy 1.080 eur žalobcom žalovanému a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, ako rozhodnutia aj o trovách konania.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam (že na základe predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.5.2020 nevznikol žalobcovi voči žalovanému žiadny dlh, nakoľko postúpenie pohľadávky bolo bezodplatné a tým, že žalobca uhradil žalovanému platbu vo výške 1.080 eur dňa 29.5.2020, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil; táto platba bola realizovaná bez právneho dôvodu, čím žalovaný získal majetkový prospech, ktorý je povinný vydať), a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe považovať nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanému za plne dôvodné) s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
9. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
9.1 V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že žalobca vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale neuviedol ktorý konkrétny právny predpis súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, prípadne ktorý právny predpis nesprávne interpretoval a v čom táto nesprávnosť mala spočívať, a tak nemohol byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby sa odvolací súd bol oprávnený a povinný zaoberať konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len deklarovanie odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
10. Neobstojí námietka žalovaného, že z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom z 30.5.2020 (predloženej žalovaným počas konania súdu prvej inštancie) jednoznačne vyplynulo, že žalobca o úhrade žalovanej sumy vedel a že s takouto úhradou vyjadril jednoznačný, nepopierateľný súhlas a súčasne žalobca uznal, že voči žalovanému zostáva uhradiť ešte 282 eur, nakoľko žalovaným predložená e-mailová komunikácia z 30.5.2020 nie je komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným (ako sa to nedôvodne snaží podsúvať odvolaciemu súdu žalovaný), ale z jej obsahu vyplýva, že je komunikáciou medzi žalovaným a jeho dlžníkom - spoločnosťou Autocambio s.r.o., pričom z tejto komunikácie nemožno vyvodiť záver, že by žalobca (spoločnosť Agrocambio s.r.o.) o úhrade žalovanej sumy 1.080 eur žalobcom žalovanému dňa 29.5.2020 (v deň vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, ktorý deň ako jediný je rozhodný pre rozhodnutie v tejto veci a prípadná neskoršia vedomosť žalobcu o takejto transakcii nemá na vznik nároku žalobcu na plnenie, ktoré je predmetom tohto sporu žiaden vplyv) vedel, práve naopak z predmetného e-mailu je zrejmé, že spoločnosť Autocambio s.r.o. a osoba odosielajúca sporný e-mail z jej e-mailovej adresy v čase
poukázania tejto sumy žalobcom žalovanému (dňa 29.5.2020) o tom, že sa taká platba poukazuje nevedela, čo jednoznačne vyplýva z obsahu samotnej komunikácie, keď osoba konajúca za spoločnosť Autocambio s.r.o. uvádza, že R. Q. platbu 1.080 eur z účtu žalobcu v prospech žalovaného vykonala bez vedomia pisateľa predmetného e-mailu označeného ako H.B. (tu pozri obsah samotnej komunikácie
- citujem: „...dobre, uhradené máte „trojzápočtom“ 1.080 eur z účtu Agrocambio, s.r.o ., ublížilo to spoločnosti Agrocambio, s.r.o., bola tam nahratá platba, ktorá čakala na dostatok prostriedkov, urgoval som odberateľov, aby peniaze prišli a platbu ste predbehli tou svojou, zámer to takto riešiť ste nikomu nepovedali.„). Takáto námietka pre jej zjavnú nepravdivosť potom podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo obstáť. Pokiaľ súd prvej inštancie potom v odôvodnení svojho rozsudku nepodporil svoj správny záver o pasívnej legitimácii žalovaného aj vyhodnotením práve citovanej e-mailovej komunikácie z 30. mája 2020 predloženej žalovaným (predpokladajúc, že ním uvádzané dôvody o opodstatnenosti jeho záverov sú postačujúce), odvolací súd tak postupom podľa § 387 ods. 3 CSP vyššie uvedenou argumentáciou doplnil odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Pokiaľ ide o žalovaným v odvolaní uvádzané skutkové tvrdenia (prostriedky procesnej obrany), že finančná operácia označená ako finančný zápočet bola bežnou obchodnou transakciou, ktorá sa na základe pokynu konateľa žalobcu bežne v spriaznených spoločnostiach vykonávala, podporujúc takéto skutkové tvrdenia aj pripojenou e-mailovou komunikáciou z 30.7.2019 odvolací súd uvádza, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedok procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o taxatívne vymedzenie novôt, § 366 CSP pripúšťa nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu prípadne, ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad prejednávanej veci. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti. V prejednávanej veci žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že predmetné skutkové tvrdenia ako aj e-mailovú komunikáciu z 30.7.2019 nemohol v doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť a tak na takéto skutkové tvrdenia a takýto dôkaz predložený v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.
12. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní okrem vyššie uvedených námietok nepredniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.
13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.
14. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
14.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
14.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).