Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (54)Uznesenie_10CoP-15-2016.pdf
PDF · 123.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/15/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S.: V., nar. XX.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: matka - Mgr. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXXX/XX, C., v zastúpení Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie, W.. A. Q. XX, XXX XX C., otec - Ing. C. S., nar. XX.X.XXXX, Do F. XXX/X, C., v zastúpení - JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie Y. X, XXX XX C., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3P/62/2015-162 zo dňa 22. januára 2016, čo do zamietnutia jeho návrhu o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh otca na zverenie maloletej V. S., nar. XX.X.XXXX a maloletého H. S., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v tomto zrušenom výroku v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
N e d o t ý k a sa výroku, v ktorom okresný súd výživné zvýšil na maloletú V. na 180 eur mesačne a na maloletého H. na 70 eur mesačne na obe deti počnúc 1.1.2016 a n e d o t ý k a sa výroku o zameškanom výživnom.
Z r u š u j e rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania, v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti okresný súd vyhovel, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej V. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 70 eur mesačne počnúc u obidvoch maloletých detí dňom 1.1.2016. Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 1.1.2016 do vyhlásenia rozsudku na maloletú V. vo výške 110 eur a na maloletého H. vo výške 20 eur uhradí otec k rukám matky mal. detí do 31.3.2016. Vzhľadom na zmenu výšky (zvýšenie) výživného okresný súd zmenil pôvodné rozhodnutie
- rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 7P/56/2014-46 zo dňa 26.8.2014 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo rozhodované rozsudkom v konaní o rozvode manželstva rodičov detí zo dňa 26.8.2014 č. k. 7P/56/2014-46, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú V. vo výške 70 eur mesačne a na maloletého
H. výživné vo výške 50 eur mesačne. V aktuálnom konaní súd posudzoval návrhy obidvoch rodičov, skúmal tak hmotnoprávne podmienky pre zmenu výšky výživného (zvýšenie), ako aj hmotnoprávne predpoklady pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd v dotknutých otázkach postupoval pri právnom posúdení podľa § 24 ods. 2, 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá, veta druhá, § 78 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať, majú vytvorené aj vhodné výchovné podmienky, čo preukazuje aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny (poukaz súdu na č. l. 71) o prešetrení rodinných pomerov u obidvoch rodičov. Maloleté deti dobre poznajú, tak prostredie u matky, ako aj otca, sú obe na výchovné prostredie u oboch rodičov zvyknuté. Hoc sú zverené do osobnej starostlivosti matke, v pravidelných intervaloch sa nachádzajú aj vo výchovnom prostredí otca, nakoľko rodičia sa v starostlivosti o maloleté deti striedajú po dvoch dňoch. Okresný súd konštatuje záujem otca o výchovu a starostlivosť o maloleté deti, riadne zabezpečuje starostlivosť o ne v čase, keď sú u neho. Podľa názoru súdu správanie sa otca nie je účelové, naopak otec od rozvodu manželstva sa významnou mierou podieľa na starostlivosti o maloleté deti a už v konaní o rozvod manželstva žiadal ich zverenie do striedavej starostlivosti. Aj v aktuálnom konaní otec zdôrazňoval svoju požiadavku dať do súladu právny stav so stavom faktickým, to znamená, že reálnu situáciu - faktické striedanie sa v starostlivosti o maloleté deti riešiť medzi rodičmi aj rozsudkom súdu. Vzhľadom na tento záujem otca súd skúmal ďalej, či sú v zmysle hmotnoprávnej úpravy splnené podmienky pre nariadenie takejto formy starostlivosti rodičov o deti. Matka nepoprela, že fakticky sa s otcom v starostlivosti o maloleté deti striedajú po dvoch dňoch. Poukázala na dohodu s otcom detí, táto nadväzuje na jej rozvrh pracovných zmien v zamestnaní. Poukázala ale aj na závady, ktoré pri tomto faktickom striedaní sa v starostlivosti o maloleté deti nastávajú, tí komunikujú spolu len prostredníctvom sms. Obaja si plne uvedomujú tento problém, ktorého pravdepodobnou príčinou sú nevyriešené problémy partnerského charakteru z minulosti. Obaja prejavili snahu a aktivitu tento ich problém vyriešiť mimosúdnou cestou, aj odbornou konzultáciou u psychológa, konzultácie však neviedli k želanému záveru na obnovenie riadnej komunikácie medzi nimi, čo vyplýva aj z oznámenia psychológa Mgr. N. A. A.. Súd poukazuje aj na jednotlivé prejavy rodičov na pojednávaniach, v ich vystúpeniach sa dostala do popredia otázka vyhrocovania vzájomných postojov, ich rozdielne názory pri zabezpečovaní starostlivosti a výchovy detí, bez snahy o dohodu. Kategoricky zotrvávali na svojich odlišných stanoviskách. Na tomto základe potom súd uzavrel, že chýba splnenie hmotnoprávnej podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti rodičov o deti, a to schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým z rodičov, teda faktické striedanie sa v starostlivosti o deti a dohoda rodičov podľa názoru súdu nepostačuje pre naplnenie hmotnoprávneho kritéria, pretože okrem výkonu osobnej starostlivosti jedným alebo druhým rodičom je nevyhnutná aj schopnosť rodičov vymieňať informácie, operatívne určovať každodenné otázky súvisiace s výchovou, keď akékoľvek „komunikačné problémy, zádrhely, bloky“ môžu mať dôsledky v riadnom zabezpečení starostlivosti o deti. Bezproblémová rodičovská komunikácia je žiaduca aj z dôvodu zabezpečenia riadnej starostlivosti o maloletú V., u ktorej sa vyskytujú poruchy učenia a komunikácie, má zdravotné problémy neurologického, alergologického, kožného a oftalmologického charakteru, je nutné absolvovať s ňou množstvo návštev u lekárov, vyšetrení, zabezpečiť jej školskú dochádzku, ktorú táto navštevuje na Základnej škole internátnej pre deti s poruchami reči v Jamníku, čo súvisí aj s otázkou zabezpečenia internátu a stravy a tiež jej odvozu z Ružomberka do Jamníka a späť. Na rodičov sú nepochybne kladené vysoké nároky, je zložité sa s nimi vysporiadať aj v prípade, ak by ich komunikácia bola bezproblémová. Súd prihliadol aj na vyjadrenie pediatra maloletej V., riaditeľky ZŠ internátnej v Jamníku, ako aj centra špeciálno-pedagogického poradenstva Liptovský Mikuláš, v ktorých sa poukazovalo na túto skutočnosť a bolo odporučené zabezpečenie starostlivosti o maloletú V. jedným z rodičov, ktorý následne by informoval druhého rodiča. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletú V. nie je v súlade s jej záujmom. Vo vzťahu k maloletému H. nebol dôvod prijať rozdielny prístup, pretože deti sú na seba citovo naviazané, navyše nebol zistený rozdielny postoj maloletých detí v otázke starostlivosti o ne. Z týchto dôvodov návrh otca o zverenie maloletých detí do jeho striedavej starostlivosti súd zamietol, poznamenal však, že zamietnutie návrhu nevylučuje, aby otec vykonával starostlivosť o maloleté deti v nezmenenom rozsahu ako doposiaľ a to v rámci stretávania sa s nimi v súlade s ich želaním a podľa pôvodnej dohody s matkou s tým, že na matke, v starostlivosti ktorej zostávajú maloleté deti zverené, bude zodpovednosť zabezpečiť aj všetky otázky súvisiace s ich školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou a vykonania úhrad s tým spojených.
3. Súd za dôvodný hodnotil návrh matky o zvýšenie výživného. Zistil že od doby pôvodnej úpravy (rozsudok o rozvode manželstva rodičov sp. zn. 7P/56/2014-46 zo dňa 26.8.2014) nastala zmena
pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného. V dobe pôvodnej úpravy rodičia ešte žili spolu s deťmi v spoločnej domácnosti, starostlivosť o deti zabezpečovali obidvaja striedavo vzhľadom na pracovné povinnosti matky (matka bola zamestnaná v tom čase v diagnostickom centre Ružomberok ako vychovávateľka a pracovala na zmeny) a uhrádzali spoločne aj výdavky na domácnosť. Matka sa však s maloletými deťmi v novembri 2014 presťahovala do iného bytu, tak rodičia ukončili vedenie spoločnej domácnosti, teda, každý z rodičov si musí uhrádzať výdavky na svoju domácnosť. Maloletá V. v čase rozvodu manželstva bola žiačkou ZŠ internátnej s poruchami reči v Jamníku, bývala na internáte, rodičia uhrádzali poplatok za internát a stravné, taktiež uhradzovali výdavky spojené s dopravou maloletej do Jamníka. Otec na základe dohody uhradzoval výdavok na stravu a internát pre maloletú V., rovnako aj stravu v školskej jedálni pre maloletého H.. Taktiež, pokiaľ V. bola v jeho starostlivosti, zabezpečoval jej dopravu do školy v Jamníku na vlastné náklady, tiež sa podieľal na úhrade nákladov za výživový doplnok pre maloletú dcéru. Nakoľko však boli zistené neuhradené platby zo strany otca na uvedené účely, resp. jeho odmietavý postoj v niektorých prípadoch pri zvážaní maloletej do Jamníka a tiež ohľadom platby poplatkov za lieky, je vhodné, aby poplatky uhrádzala výlučne matka a túto okolnosť treba pretaviť aj do zvýšenej sumy výživného. Súd zohľadnil: 1/ že obaja rodičia majú svoje osobné výdavky, tie sú spojené s bývaním, so splácaním úveru, resp. úverov prevzatých za účelom nadobudnutia bytu, resp. výplatku druhého rodiča po rozvode, 2/ že maloleté deti sú v starostlivosti toho ktorého rodiča v porovnateľnom čase, teda obaja rodičia počas starostlivosti o ne uhrádzajú všetky výdavky spojené s bežnou starostlivosťou v porovnateľnom rozsahu, 3/ že daňový bonus a prídavky na deti sú v uplatňované matkou, čo predstavuje ďalší zdroj financovania potrieb detí pre matku 4. zvýšenie čistého mesačného príjmu otca o cca 150 eur oproti príjmu matky. Okresný súd na deti zvýšil výživné od 1.1.2016, mal za to, že až od uvedeného dátumu dochádza k prehľadnému a jasnému nastaveniu platenia výdavkov maloletých detí, pričom otec od začatia konania realizoval pre maloletú V. platbu stravy, internátu, pre maloletého H. platbu stravy v školskej jedálni, teda niektoré platby boli uskutočnené duplicitne tak matkou, ako aj otcom. Okresný súd odo dňa zvýšenia výživného do dňa rozhodnutia vyčíslil aj nedoplatok zameškaného výživného, ktoré otcovi vznikol ako rozdiel medzi pôvodne určenou sumou výživného a zvýšenou sumou. Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, jeho odvolanie smeruje do výroku rozsudku, v ktorom okresný súd zamietol jeho návrh o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozhodnutie súdu v tomto výroku považoval za nesprávne tak po vecnej ako i po právnej stránke. Argumentoval najmä tým, že vykonané dokazovanie preukázalo, že sa reálne na osobnej starostlivosti o deti podieľa striedavo s matkou, že deti sú takejto forme zabezpečenia starostlivosti o ne priaznivo naklonené, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie rodinných pomerov. Samotná matka pri šetrení svojich pomerov pracovníčke ÚPSVaR Ružomberok uviedla, že chce, aby to bolo ako doteraz, t.j. že si maloleté deti budú s otcom striedať v 2-dňových intervaloch, nakoľko takýto spôsob striedania sa rodičov v osobnej starostlivosti o deti vychádza z pracovnej doby ich matky a s takouto formou osobnej starostlivosti vyjadrili spokojnosť aj maloleté deti. Dokazovanie preukázalo aj rovnakú schopnosť obidvoch rodičov vo svojom rodinnom prostredí zabezpečiť starostlivosť o deti. Aj maloletý H. vo svojom výsluchu pred súdom potvrdil, že chce byť aj s mamou aj s otcom. Za nepochopiteľný pre otca vzhľadom na výsledok dokazovania vyznieva potom výrok súdu, ktorý neakceptoval striedavú starostlivosť rodičov o deti. Podľa názoru otca sa súd v danej otázke nedostatočne vysporiadal s dôvodmi nesúhlasu matky s touto formou výchovy. Napokon súd neprihliadol ani na záujem detí a ich názor, ktoré vyjadrili tak pred kolíznym opatrovníkom (obaja) ako aj pred súdom (maloletý H.). Dôvody nesúhlasu matky so striedavou starostlivosťou sa viazali k jej tvrdeniam, že on opakovane neuhradil náklady za internát a stravu pre dcéru, náklady stravy syna v školskej jedálni nie sú dôvodmi, ktoré by preukazovali zanedbávanie, či už jeho starostlivosti o deti, alebo neplnenie si vyživovacej povinnosti. Uvedené platby plnil dobrovoľne, uhrádzal dokonca aj viacero platieb nad rámec určeného výživného, napokon matka túto situáciu otočila v jeho neprospech. Aj v usporiadaných rodinných pomeroch sa môže stať, že jeden či druhý rodič pozabudne nejakú platbu realizovať, čo však neovplyvní kvalitu života dieťaťa a neohrozí jeho zdravie či život. Otec zvýraznil, že v podanom návrhu na nariadenie striedavej starostlivosti mu išlo o zosúladenie stavu faktického so stavom právnym a nečakal zo strany matky takýto nekonštruktívny a doslova konfliktný postoj nerešpektujúci ani záujmy detí, ani ich priania. Vytvorenie zdania nefungujúcej komunikácie zo strany matky v konaní nemôže byť dôvodom na to, aby súd striedavú starostlivosť nenariadil. Z vykonaného dokazovania pred súdom je zrejmé, že dôvody sporov medzi rodičmi sú práve pre nie jasne nastavené pravidlá, najmä spory o tom, kto má uhrádzať aké platby. Ak súd návrh na nariadenie striedavej starostlivosti zamietol,
mal riešiť otázku, kedy je on ako otec oprávnený sa stretávať s deťmi, čo však neurobil a nevykonal v tomto smere dokazovanie, hoc ide o vec starostlivosti súdu o maloleté deti a v takomto konaní nie je viazaný súd návrhmi účastníkov. On je v tomto smere preto odkázaný na to, ako sa dohodne s matkou detí, resp. ako matka uzná za vhodné, či a ako to vyhovuje jej samej. Takáto situácia spôsobuje nejasnosť vo vzájomných vzťahoch a je potenciálnym zdrojom konfliktov medzi rodičmi. Podľa otca práve jasné a jednoznačné pravidlá v starostlivosti o maloleté deti by vytvorili rámec pre fungujúcu komunikáciu medzi rodičmi. On žiadal zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti už aj v rozvodovom konaní, a to na dobu po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V tejto dobe ešte žili s matkou detí v spoločnej domácnosti a aj vzhľadom na túto okolnosť otázka striedavej osobnej starostlivosti doporučená riešiť nebola, pričom ustúpil zo svojich požiadaviek. Od doby rozvodového konania však nastala zmena pomerov, matka detí si vytvorila vlastnú domácnosť, je potom namieste, aby sa nanovo usporiadali vzťahy rodičov a detí o to viac, že reálne striedavá starostlivosť aj prebieha, a to dlhodobo a porovnateľne sa na starostlivosti o deti aj po odsťahovaní sa matky podieľal rovnako aj on ako matka detí. Otec v odvolaní poukazuje na obsahové znenie ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 4 Zákona o rodine, čo aj cituje. Otec zvýraznil, že on nie je pozbavený rodičovských práv, preto ohľadom rozhodovania o dieťati má rovnaké právomoci ako matka, nepochopenie toho zo strany orgánov starostlivosti o deti považuje za alarmujúce. On nemá čo byť informovaný následne, on ako otec má právo spolurozhodovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa a ak zhoda nenastane, ďalší postup predpokladá § 35 Zákona o rodine. Následný záver súdu, že nariadenie striedavej starostlivosti nie je v súlade so záujmom detí považuje otec za rozporné s vykonaným dokazovaním a takýto záver súdu podľa neho nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Napokon označuje za zarážajúci postoj súdu keď uvádza, že on ako otec môže starostlivosť o deti vykonávať v rovnakom rozsahu ako doposiaľ (teda striedavo s matkou) a že maloleté deti sú v starostlivosti toho ktorého rodiča v porovnateľnom čase - ale napriek všetkému vyššie uvedenému jeho návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd zamietol. Podľa názoru otca práve striedavá starostlivosť by dala obidvom rodičom jasnejšie pravidlá a nutnosť riešiť praktické otázky ohľadom maloletých detí spoločným konsenzom, čo opätovne je v záujme detí. Otec v odvolaní poukazuje aj na rozhodovaciu prax v obdobnej problematike, napr. Ústavného súdu ČR vyslovený v Náleze č. III. ÚS 1206/09, v Náleze č. I. ÚS 1554/14. V súhrne všetkých uvádzaných argumentov otec sa domáhal v odvolaním napadnutom výroku zrušenia rozhodnutia a žiadal vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žiadal návrhu vyhovieť a maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Spôsob/nastavenie striedavej starostlivosti rodičov o deti otec v odvolacom návrhu aj vymedzuje na predposlednej strane svojho odvolania (poukaz odvolacieho súdu na č.l. 184 spisu), obdobne vymedzuje aj realizáciu starostlivosti počas Vianočných sviatkov, počas letných prázdnin, jarných prázdnin, na poslednej strane svojho odvolania (poukaz odvolacieho súdu na č. l. 185 spisu).
5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila so zverením detí do striedavej starostlivosti rodičov, obdobne nesúhlasila s navrhovanou úpravou stretnutí rodičov s maloletými deťmi počas Vianočných, Veľkonočných, jarných, zimných, letných prázdnin v čase striedavej výchovy tak, ako to otec uvádza v odvolaní. Žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku pre vecnú správnosť. Poprela, že striedavá výchova detí je už realizovaná, ona počas výkonu svojej práce umožňuje otcovi, aby sa s deťmi stretával, s čím aj otec detí súhlasil, dokonca konzultovala ďalšie stretávanie sa otca s deťmi počas jej pracovných povinností v auguste 2015, hoc mala aj iné možnosti zabezpečiť si starostlivosť o deti. Rešpektovala rozhodnutie otca stretnúť sa s deťmi. Ona mu nijakým spôsobom nebráni stretávať sa s nimi, ani vo výkone jeho rodičovských práv a povinnosti. Otec sám priznal, že s deťmi trávi rovnaký čas ako ona a nie sú známe dôkazy, žeby mu akýmkoľvek spôsobom v neobmedzenom styku s deťmi bránila. Otec sám nemá jasno v čom spočíva neustála starostlivosť o deti, striedava osobná starostlivosť však nespočíva iba v zabezpečení vhodných podmienok bývania detí u otca. Matka poukazuje na náročnú osobnú starostlivosť najmä o mal. V., táto zahŕňa všetky potrebné špeciálne vyšetrenia (špeciálno-pedagogické, psychologické a logopedické). Ide o dieťa s ADD, s vývinovou dysfaziou, špecificky narušeným vývinom reči a vyvíjajúcimi sa poruchami učenia, o ktorých má otec maloletej veľmi obmedzené alebo žiadne vedomosti. Stav maloletej dcéry vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť, opakované návštevy u neurológa, alergológa, dermatológa, dentálneho ortopéda. Všetky spomínané vyšetrenia iniciovala ona, či už počas manželstva, ako aj po jeho zániku. Otec maloletej nikdy nevyvinul úsilie a vlastnú iniciatívu pri zabezpečení tejto starostlivosti, spoliehal sa vo väčšine prípadov na skutočnosť, že táto bude zabezpečená z jej strany, aj keď ako otec má voči maloletým deťom tie isté povinnosti ako ona. Napokon o výchovno-vzdelávacích problémoch maloletej V. bol pravidelne informovaný zo strany školy na konzultačných stretnutiach. Maloletá V. chodí do
špeciálneho zariadenia v Jamníku, ide o školu internátneho typu, maloletá býva na internáte od nedele do piatka. Aj detská psychiatrička MUDr. T. vo svojom vyjadrení odporučila, aby dieťa nebolo vytrhávané zo svojho režimu. Nejednotnosť v rodičovskom prístupe sa môže odzrkadliť na psychomotorickom vývoji maloletej V.. Matka uviedla, že ona je naďalej proti nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti, pretože by sa v skutočnosti neprihliadalo na potreby detí, ale na želania otca, súčasná úprava pomerov jej vyhovuje. K vyjadreniu maloletého H. pred súdom ohľadom striedavej osobnej starostlivosti matka uviedla, že deti v takomto veku nedokážu adekvátne posúdiť rozdiel v pojmoch striedavá osobná starostlivosť a osobná starostlivosť otca v čase, keď je matka maloletých detí v práci. Dcéra V. je na internátnej škole a realizácia dvojdňových intervalov odovzdávania dieťaťa matkou otcovi je nereálne a nie je v záujme maloletej dcéry. Matka si ani nevie predstaviť ako by sa mala realizovať starostlivosť podľa otca, t.j. matka by mala zobrať dieťa z internátnej školy v strede týždňa ráno do 8 hodiny a odovzdať otcovi, nevie si to predstaviť ako by realizoval riadny vyučovací proces u dcéry, aby z Ružomberka do Jamníka bola v školskom týždni riadne a včas v škole. Rovnako ani tento režim nikdy nebol realizovaný. Matka zvýraznila, že medzi ňou a otcom detí ako rodičmi je neustále komunikačná bariéra, majú iný pohľad na zabezpečovanie potrieb detí, najmä jeho financovaním. Ona súhlasila v rozvodovom konaní s nízkym výživným u V. 70 eur mesačne a H. 50 eur mesačne, pretože zo strany otca detí na ňu bol vyvinutý nátlak, napokon aj z dôvodu, že otec detí jej prisľúbil, že sa bude podieľať na financovaní stravy pre H., V. nad rámec výživného. Od septembra 2015 nastala postupná neochota otca podieľať sa na úhradách, preto bola nútená podať návrh na zvýšenie výživného. Matka na strane 4, 5 odvolania (viď na č.l. 202, 203 spisu) podrobne sa vyjadruje k absolvovaniu jednotlivých odborných konzultácií u psychologičky, poukazovala na postoje otca, či už v komunikácii ohľadom vyšetrení V. a pod. Vyjadruje sa aj k rozsahu odôvodnených potrieb detí v nadväznosti na nutnosť zvýšiť na ne finančný príspevok otca. Poukazuje na komunikáciu, ktorá podľa nej nie je len zdaním, spoločné konzultácie u psychologičky, obidve sedenia sa niesli v duchu vzájomných hádok, obviňovaní, potvrdila to aj správa z týchto sedení. Na základe dvoch spoločných konzultácii rodičov so psychologičkou nemôže byť ani zmienka o nejakej lepšej komunikácii. Svedkom ich nefungujúcej komunikácie bola aj zástupkyňa ÚPSVaR, podľa ktorej striedavá výchova nie je vhodná najmä pre nesprávnu komunikačnú bariéru medzi rodičmi. Otec aj podľa obsahu odvolania sleduje výlučne svoje záujmy, t.j. mať čo najnižšie výživné, opakovane zlyháva pri riešení bežných životných situácií, je opätovne prenášaná zodpovednosť na ňu, ktorá si to dohliadne. Pokiaľ ide o letné, Vianočné, Veľkonočné, jarné prázdniny, počas striedavej výchovy tu matka dáva do pozornosti, že otec detí má upravený neobmedzený styk s deťmi počas sviatkov, letných prázdnin, vedeli vždy dosiahnuť konsenzus, podľa nej nie je potrebné upravovať stretávanie súdnym rozhodnutím. Obdobne je tomu tak počas prázdnin, ani cez toto obdobie nie je daný objektívny dôvod, aby styk bol upravovaný tak, aby neodzrkadľoval aktuálne a prirodzené potreby detí. Vo vzťahu k maloletej V. je otcom navrhovaný spôsob striedavej osobnej starostlivosti podľa matky nevykonateľný, najmä s poukazom na týždenné pobyty maloletej V. na internáte a ak navrhuje otec, aby dieťa bolo vozené do Jamníka každý deň, nie je to na prospech maloletej dcéry, nakoľko doteraz nikdy nebola každodenne vozená do školy, takýmto spôsobom výchovy by bol narušený jej psychosomatický vývoj. Podľa matky by mal zobrať do úvahy finančnú motiváciu otca v súdenej veci, pretože ona pôvodne žiadala výšku výživného 500 eur na obidve deti, napokon riešenie tejto otázky ponechala na úvahe súdu, rozhodnutie aj rešpektuje a voči výške výživného sa neodvolala. Súd podľa nej správne zamietol návrh otca o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičom, vec správne skutkovo posúdil a na základe riadne vykonaného dokazovania dospel aj k správnemu právnemu názoru.
6. Otec v písomnom stanovisku k vyjadreniu matky detí k jeho odvolaniu zvýraznil výsledok vykonaného dokazovania, ktorý preukázal, že tak ako matka, o deti sa stará rovnako aj on, potvrdil túto skutočnosť aj kolízny opatrovník detí. On vždy vyšiel matke a jej pracovnej dobe svojim návrhom v ústrety. Bol ochotný rešpektovať jej pracovné povinnosti. Matka však v prípade svojho pracovného voľna, resp. prázdnin deti ponecháva len na svojej úvahe, či mu umožní byť s deťmi, alebo nie, s čím on stotožnený nie je. Preto aj z hľadiska faktického výkonu osobnej starostlivosti sa žiada zosúladenie so stavom právnym, najmä aby bola vyriešená otázka stretávania sa rodičov s deťmi aj počas prázdnin, sviatkov, o tom však súd prvého stupňa nerozhodol. On má úplne jasno v tom, v čom spočíva neustála starostlivosť o deti, pretože až do novembra 2014 žil s matkou detí a s deťmi v spoločnej domácnosti a o deti sa stará doteraz. Napokon ani sama matka nemá vedomosti aké vyšetrenia si stav maloletej vyžaduje. Jej zdravotný stav je sledovaný pediatrom, vyšetrenia iniciované ním na základe aktuálnych symptómov. Navrhovaná liečba a riešenia jej stavu sú stanovované špecialistom a nie matkou samotnou. Návštevy špecialistov zabezpečovala, pretože počas manželstva 10 rokov života detí bola 7 rokov na materskej a rodičovskej dovolenke a keď sa zamestnala, robila výlučne v poobedňajších hodinách, kedy mohla návštevy špecialistov zabezpečiť
a kedy on bol obvykle v práci. Keď ale bolo potrebné navštíviť odborníka mimo Ružomberka, on si brával voľno v práci a dopravu zabezpečoval osobne. On záujem o stav detí mal, a aj má a nie sú žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili potrebné vyšetrenia absolvovať. Podľa jeho názoru deti nebudú v prípade striedavej starostlivosti vytrhávané zo žiadneho prostredia, naopak, bude v ich prospech a v ich záujme ak obaja rodičia budú vykonávať osobnú starostlivosť o ne. Matka maloletých dobre vie ako funguje odvoz a dovoz maloletej V. do internátnej školy v Jamníku, nikto od nej nechce, aby dieťa o 8.00 hod. v stredu ráno išla vyzdvihnúť a odovzdať otcovi. Aj z týchto argumentov matky je zrejmé, že jej skutočnou snahou nie je ani tak dobro detí, ako vytváranie rôznych prekážok, prečo to podľa nej nemôže fungovať. Pokiaľ totiž bude maloletá na internáte, tak bude tam, ak by z rôznych dôvodov bola doma (nečakané voľno v škole, choroba a pod.), bolo by zrejmé, ktorý z rodičov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť. Komunikácia medzi nimi je podľa otca problematická zo strany matky. On má vôľu riešiť veci konštruktívne. Matka neuvádza žiadne relevantné a závažné argumenty, jej nesúhlas so striedavou starostlivosťou je vykonštruovaný, preto ho možno hodnotiť len ako výsledok jej zrejme negatívneho postoja k bývalému manželovi, nie je však postavený na relevantných dôvodoch. On žiadne vyšetrenia dcéry nezmaril, vyživovacej povinnosti sa nebránil, ohradzuje sa preto voči tvrdeniam matky, že zlyháva v bežných životných situáciách s deťmi a že je motivovaný čo najnižším výživným. Tieto tvrdenia matky sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, napokon s ním navrhovaným výživným sa stotožnil aj kolízny opatrovník, aj súd, a ani matka proti rozsudku do výživného odvolanie nepodala. Nazvať šikanózny jeho návrh o úprave stretnutí počas sviatkov a prázdnin nie je zo strany matky najvhodnejší prístup, o to viac, že na jednej strane uvádza neexistujúcu komunikáciu ako dôvod, pre ktorý nemá byť nariadená striedavá starostlivosť a na druhej strane uvádza, že sa ohľadom sviatkov a prázdnin vedeli vždy dohodnúť. Z toho je zrejmé, že matka účelovo mení svoje postoje ohľadom vzájomnej komunikácie s ním podľa toho, aký postoj sa jej v danej situácii hodí. Vykonané dokazovanie preukázalo jeho spôsobilosť vykonávať osobnú starostlivosť o deti, ako aj vôľu detí byť s oboma rodičmi v rovnakom rozsahu. Práve rozsudkom určenou striedavou starostlivosťou o deti a úpravou stretávania s nimi bude zabezpečené, že matka nebude umožňovať jeho stretávania sa s nimi len na základe vlastnej ľubovôle, svojvôle, ale na základe jednoduchého a zapamätateľného rozpisu, ktorý zabezpečí spravodlivý a pravidelne sa opakujúci rovnocenný styk rodičov s deťmi. Otec upozornil aj na to, že nikdy, ani v priebehu konania, ani v podanom odvolaní nenavrhol, aby maloletá V. bola do Jamníka vozená denne, ani to nežiada, nakoľko maloletá býva na internáte počas dní školského vyučovania. Uvedené tvrdenie matky je zavádzajúce, účelové, aby zdiskreditovala jeho a aby nezainteresovaná osoba nadobudla názor, že on chce meniť zaužívaný model, čo však pravdou nie je, naopak, chce si zachovať taký model, na ktorý si deti zvykli.
7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukazuje na to, že maloleté deti hoc sú zverené do osobnej starostlivosti matky, v pravidelných dvojdňových intervaloch sa nachádzajú v starostlivosti otca jednak z dôvodu rozvrhu pracovných zmien matky v Diagnostickom centre v Ružomberku a aj z dôvodu, že otec detí prejavuje záujem zabezpečovať starostlivosť o svoje deti. Obdive deti sú stotožnené s takouto formou starostlivosti, vyjadrili sa, že prostredie matky aj u otca dobre poznajú, o ich výchovu sa rodičia riadne starajú. Podľa kolízneho opatrovníka je pravda, že striedavá starostlivosť o deti sa realizuje, rodičia majú na to vytvorené vhodné podmienky, obaja sú spôsobilí deti vychovávať, nedokážu však spolu komunikovať, najmä v otázke vynakladania finančných prostriedkov na deti a aj z dôvodu rozdielnych predstáv ohľadom starostlivosti o ne. Každý z rodičov má svoju predstavu a tá je podľa neho tá správna. Obaja si uvedomovali, že potrebné je v záujme detí zlepšiť vzťahy, najmä komunikáciu ohľadne starostlivosti o ne, preto aj na základe doporučenia oddelenia SPODaSK vyhľadali pomoc psychológa, zúčastnili sa štyroch konzultácii, tieto však zatiaľ neviedli k zlepšeniu vzťahov a k obnoveniu dôvery a komunikácie medzi nimi. Oddelenie SPODaSK má za to, že je v záujme detí, aby starostlivosť o deti zabezpečovali obidvaja rodičia tak, ako sa to realizuje v súčasnosti. Pokiaľ sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím okresného súdu, ktorý zamietol návrh otca o zverenie detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, kolízny opatrovník mal za to, že potom je vhodné upraviť stretávanie maloletých detí s otcom z dôvodu, aby do budúcna nedochádzalo k ďalším nedorozumeniam a rozporom medzi nimi. Matka detí ale by mala prehodnotiť svoj výslovne negatívny postoj k striedavej starostlivosti z dôvodu, že takáto forma starostlivosti u deti reálne prebieha. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že za výchovu maloletých detí nesú zodpovednosť spoločne a základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem ich detí. Striedavá starostlivosť by mohla byť aj impulzom k zlepšeniu komunikácie a spolupráce medzi rodičmi.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu vo výroku napadnutom odvolaním (zamietnutie návrhu otca o zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie, obdobne je tomu tak aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Krajský súd sa nedotýkal tých výrokov rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli.
9. V posudzovanej veci predmetom konania je starostlivosť súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i bez návrhu, v takomto type konania platí zásada vyšetrovacia, súd nie je viazaný návrhom účastníkov, v rámci vyšetrovacej zásady môže vykonať dokazovanie aj nad rámec, teda aj o ďalších skutočnostiach, ktoré z hľadiska objektívneho uzavretia prípadu sú nevyhnutné, resp. podstatné. Krajský súd nepopiera, že okresný súd mal snahu vykonať čo najrozsiahlejšie dokazovanie, čo najúplnejšie zistiť skutkový stav, avšak rozhodovanie o návrhu otca, ktorým sa domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti okresný súd hodnotil iba v rovine formálnej, nezohľadnil špecifické podmienky života obidvoch rodičov a napokon ani špecifiká individuálneho prístupu v starostlivosti o maloleté deti. V posudzovanej veci je jednoznačne preukázané, že rodičia sa rozviedli, maloleté deti na základe rodičovskej dohody boli zverené na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode do individuálnej osobnej starostlivosti matky, napriek tomu rodina aj po rozvode manželstva istú dobu žila v jednej domácnosti. Tak ako matka, aj otec mal rovnakú možnosť zúčastniť sa na zabezpečení každodenných potrieb detí v rámci ich pravidelnej výchovy. Dokazovanie nediskvalifikovalo otca z realizovania jeho práv rodiča ani potom, keď sa matka s maloletými deťmi odsťahovala a začala viesť samostatný život. Obaja rodičia si uvedomujú (vyplýva to aj z ich postojov, z obsahu ich výsluchu, ale aj z ich písomných podaní), že im mimoriadne záleží na ďalšom napredovaní svojich detí. O tomto ich záujme ani krajský súd nepochybuje. Ani po odsťahovaní sa matky s deťmi zo spoločnej domácnosti sa väzby maloletých detí k otcovi neprerušili, naďalej boli zachované, deti v pravidelných intervaloch otca navštevujú. Aktívna účasť otca vo výchove a starostlivosti o deti je veľmi významná o to viac, že tak, ako prvok materinský vo výchove detí má nezastupiteľnú úlohu, takúto nezastupiteľnú úlohu vo výchove maloletých detí má aj prvok otcovský. Je správne, v prípade, že niektoré z maloletých detí trpí zdravotným problémom, aby druhý rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy sa podieľal aj na vážnejších rodičovských povinnostiach, napr. formou návštevy lekárov z dieťaťom a pod. Rodičia majú právo stráviť nielen príjemné chvíle svojho života zo svojimi deťmi, ale majú právo zúčastňovať sa (je to aj ich povinnosť) aj vážnejších okamihov etapy života svojho dieťaťa. Okresný súd iba vo formálnej a paušálnej rovine zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, nezohľadnil žiadne špecifiká, či už v prístupe k výchove maloletým deťom, alebo v rodinných podmienkach, v ktorých obaja rodičia žijú. Okresný súd návrh otca zamietol jedine na tom základe, že prijal názor o nedostatočnej komunikácii rodičov, čo v súdenej veci správne nie je za preukázanej situácie, že návštevy detí u otca sa realizujú so súhlasom matky zo zohľadnením jej pracovného zaradenia a pracovného zaťaženia. Nie je však možné pravidlá nastaviť tak, aby vyhovovali iba jednej strane, treba nastaviť taký model rodičovskej starostlivosti ( pravidlá jednoznačne vymedzené ), ktoré by zohľadnili reálne podmienky života obidvoch rodičov, špecifiká v prístupe k starostlivosti o maloleté deti, zároveň by aj eliminovali akékoľvek nejasnosti v komunikácii rodičov.
10. Hore uvedené úvahy viedli krajský súd k zrušeniu rozsudku v odvolaním napadnutom výroku a k tomu, že vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom štádiu konania okresný súd podrobne vypočuje obidvoch rodičov, predovšetkým na tú otázku, aký model prípadnej úpravy striedavej starostlivosti by prichádzal v úvahu, resp. aký model úpravy stretnutí otca s maloletými deťmi by mohol byť predstaviteľný z pohľadu a z pozície obidvoch rodičov, ale aj z pohľadu záujmu maloletých detí, vykoná aj prípadné ďalšie dokazovanie potrebné pre objektívne rozhodovanie vo veci. Stanoviská rodičov k otázke materiálneho zabezpečenia výchovy detí, v bezprostrednej súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca krajský súd za právne významné nepovažoval, keďže odvolanie do výroku o zvýšenie výživného ani jeden z rodičov nepodal. Zrušenie rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku viedol k zrušeniu rozsudku aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup rozhodovania odvolacieho súdu. K písomnému vypracovaniu rozsudku však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu Zákon č. 160/2015
Civilný sporový poriadok, Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, § 95 ods. 1, ods. 2 CMP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozhodnutia čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu, napr. pri číslovaní odsekov odôvodnenia rozsudku, pri uvedení mien členov senátu v záhlaví uznesenia rozhodujúcich vec.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .