Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_12Co-18-2016.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/18/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, A., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 80/22, Zvolen a JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo, so sídlom Hrádocká 2718, Lieskovec, IČO: 36 036 757, právne zastúpenému JUDr. Evou Horniakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozačeka 6, Zvolen, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o náhrade trov konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/174/2013-205 zo dňa 19. 11. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 1.822,71 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.723,21 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Františka Vavráča, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd rozsudkom č. k. 13C/174/2013 - 151 zo dňa 09. 06. 2014 rozhodol vo veci samej tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel a o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 2015. Následne na to okresný súd aplikujúc ust. § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 3 veta prvá OSP § 224 ods. 1,4 OSP a § 149 ods. 3 OSP rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania spolu vo výške 1.822,71 €. Pokiaľ ide o výšku základnej tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby okresný súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „Vyhláška“), čo podľa neho predstavuje hodnotu odplaty obsiahnutú v kúpnej zmluve, nahradenia prejavu vôle, ku ktorej sa navrhovateľka domáhala. Poukázal na ust, § 10 ods. 2 Vyhlášky, v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetnom súdneho sporu. Okresný súd tak priznal navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 € a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z tarifnej odmeny spolu za 9 úkonov právnej služby v celkovej sume 1 652,74 € a náhrady hotových výdavkov v sume 70,47 €.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá OSP) odvolanie odporca. Za nesprávne považoval vyčíslenie trov právneho zastúpenia, ktorých náhradu si v tomto konaní uplatnila navrhovateľka. Má za to, že nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 10 ods. 1, 2 Vyhlášky a súd mal vychádzať pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z 1/13- tiny výpočtového základu v zmysle § 11 vyhlášky, nakoľko predmetom konania bolo nahradenie prejavu
vôle ku kúpnej zmluve. Zdôraznil, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala nahradenia prejavu vôle odporcu ku kúpnej zmluve z titulu porušenia predkupného práva navrhovateľky, keď predmetom konania bolo rozhodnutie o existencii, platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), určenie či tu právo (právny vzťah) je alebo nie je.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správny potvrdil. Odvolanie smeruje podľa nej proti výroku o náhrade trov konania a je odôvodené v rozsahu § 205 ods. 1 písm. f/ tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie je odvolaním odôvodnené tým, že predmet konania, nahradenie prejavu vôle ku kúpnej zmluve z titulu porušenia predkupného práva je konaním o určenie existencie právneho vzťahu a z tohto dôvodu nejde o žalobu o splnenie povinnosti. Má za to, že predpoklad odvolateľa, že ak predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle odporcu ku kúpnej zmluve, že ide o určenie existencie právneho vzťahu je chybný. Predmet nároku je podľa nej predmet, ktorý je predmetom na plnenie. Plnenie spočíva v tom, že sa ukladá povinnosť, ktorou sa nahradzuje vôľa konajúceho z konkrétneho právneho vzťahu. Odvolanie preto považuje za nedôvodné pre nedostatok relevantných dôvodov.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/,h/ OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Okresný súd v prejednávanej veci rozhodol o náhrade trov konania aplikujúc ust. § 142 ods. 1 OSP. V tomto rozsahu považuje odvolací súd jeho postup za vecne správny.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založený, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci.
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil, v prípade odôvodnenie jeho rozhodnutia o náhrade trov konania pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 10 ods. 1,2 Vyhlášky. Okresný súd v odôvodnení tohto rozhodnutia neuviedol, na základe akých skutočností vychádzal pri určení výšky základnej tarifnej odmeny právne z ust. § 10 ods. 1,2 Vyhlášky a ako k uvedenému právnemu záveru dospel. Z odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia nie je možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. Okresný súd preto v odôvodnení svojho výroku o trovách konania konkrétne trovách právneho zastúpenia postupoval bez toho, aby účastníkom konania vysvetlil a dal odpoveď na otázku, akým spôsobom, na základe čoho, aké myšlienkové postupy a hodnotiace úvahy uplatnil pri rozhodovaní o aplikácii ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky, teda prečo vychádzal z tarifnej hodnoty veci, ak predmetom konania bola žaloba navrhovateľky o nahradenie prejavu vôle. Nedostatočné odôvodnenie zároveň robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR, vrátane rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. III ÚS 446/2010-16 zo dňa 07. 12. 2010,
ale i rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici napr. sp. zn. 17Co 99/2009, prípadne rozhodnutia iných všeobecných súdov SR, podľa ktorých je povinnosťou okresného súdu stručne špecifikovať predmet konania, ako ho okresný súd posúdil z hľadiska jeho oceniteľnosti a následne poukázať na ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktorý v súlade so svojimi zisteniami pri rozhodovaní o výške trov aplikoval. Záver okresného súdu, z ktorého pri výpočte náhrady trov konania v preskúmavanom konaní vo svojom rozhodnutí vychádzal, týkajúci sa oceniteľnosti nahradenia prejavu vôle ako predmetu tohto konania, vzhľadom na nedostatok dôvodov možno považovať za arbitrárny resp. nemajúci podklad v platnej zákonnej úprave. Okresný súd totiž v prejednávanom prípade nerozhodoval o povinnosti zaplatiť pohľadávku v určitej výške, ani nerozhodoval o vlastníckom práve, ale len zisťoval, či na strane navrhovateľky v konaní o nahradenie prejavu vôle existuje právny nárok na nahradenie prejavu vôle. Účelom predmetného konania bolo zistenie existencie alebo neexistencie nároku navrhovateľky vo vzťahu k nahradeniu prejavu vôle. V predmetnom prípade je potrebné vychádzať iba zo základu nároku, ktorým je vydanie rozhodnutia o nahradení prejavu vôle odporcu.
Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Úvahou okresného súdu bude preto opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií rozhodnutia odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov konania opätovne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci a to i o náhrade trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.