Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/57/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 337927795, proti žalovanej R. V., D.. XX. XX. XXXX, N. U. O., C. XXX/X, v konaní o zaplatenie 8 360,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 043,42 eur s úrokmi z omeškania 8,0 % ročne od 10. 06. 2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 03. 2016, žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 8 360,77 eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne od 16. 02. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ, uzatvoril so žalovanou, ako dlžníčkou, dňa 16. 12. 2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 4 200,- eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 140,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 10. 02. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15. 02. 2016, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 8 360,77 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom do dňa 15. 02. 2016, a preto od 16. 02. 2016 žiadal priznať úroky z omeškania.

Podaním zo dňa 10. 06. 2016, ktorým žalobca reagoval na výzvu tunajšieho súdu, zotrval na podanej žalobe pričom uviedol, že žalovaná suma 8 360,77 eur pozostáva z istiny 4 124,32 eur, poplatkov 172,85 eur, štandardného úroku 3 216,89 eur a sankčného úroku 846,71 eur. Uviedol, že žalovaný vyplnil žiadosť o aktiváciu karty T-Mobile, pričom v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s., v spolupráci

so spoločnosťou SKK, a. s., platných a účinných v čase podpísania žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile zo strany banky došlo k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená 16. 12. 2005. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný, ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného, vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 4 200,- eur, so zmluvným úrokom 18 % ročne, štandardnou splátkou vo výške 140,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 27. 12. 2015. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. v súlade s čl. V. bod 31 písm. b/ Obchodných podmienok, listom zo dňa 01. 05. 2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku (z dôvodov žaloby nevyplýva, na základe čoho sa žalobca odvoláva na Obchodné podmienky spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., keď tejto subjekt nie je účastníkom konania). Žalobca uviedol, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže trvať neurčitú dobu. Z toho dôvodu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Poukázal pritom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a na predložené Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, vydaných Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so spoločnosťou SKK, a. s., kde sa nachádzajú aj indikátory výpočtu RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 18 % a výške schváleného úverového rámca 4 200,- eur. Pretože RPMN v Zmluve nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov, úver vo forme revolvingu nie je bezúročný. Zo špecifikácie, obsiahnutej v tomto podaní žalobcu vyplýva, že žalovaná vyčerpala spolu 94 911,70 Sk (3 150,49 eur) do 31. 12. 2008 a od 01. 01. 2009 do 25. 10. 2012 spolu 5 263,59 eur, teda spolu mal súd preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej na základe kreditnej karty vo výške 8 374,08 eur. Žalovaná podľa tejto špecifikácie zaplatila v prospech kartového účtu spolu sumu 7 330,66 eur.

Žalobca sa neustanovil na pojednávanie nariadené na deň 30. 06. 2016, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal aj v jeho neprítomnosti. Žalovaná uviedla, že si nie je vedomá poskytnutia úverového rámca 4 200,- eur. Potvrdila, že v roku 2015 jej mobilný operátor T-Mobile ponúkol produkt, ktorý však mal byť sprostredkovaný cez Consumer Finance Holding alebo cez inú spoločnosť. Všetky splátky však boli zasielané na účet VÚB. Úver začala čerpať s nižším úverovým rámcom a keď to splácala, tak jej úverový rámec bol postupne zvyšovaný, až na sumu 4 100,- eur. Úver 8 rokov splácala, potom sa ocitla vo finančnej tiesni, a preto so splátkami prestala. Naposledy úver splácala po 140,- eur, z čoho 70,- eur boli splátky na už poskytnutý úver a 70,- eur na to, že môže naďalej tento úver čerpať. Žalovaná potvrdila, že podpísala žiadosť o aktiváciu karty T-Mobile. Odvtedy však s nikým nerokovala o nových podmienkach Zmluvy. Ak niečo podpísala, tak jej to muselo prísť poštou. Špecifikáciu jednotlivých platieb, výberov a úhrad, uvedenú vo vyjadrení žalobcu zo dňa 10. 06. 2016, žalovaná nenamietala.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná podpísala listinu s názvom „Žiadosť o aktiváciu karty T-Mobile“, číslo žiadosti XXXXXXXXXX, číslo Zmluvy XXXXXXXX (dátum podpísania žiadosti nie je v listine vyznačený). VÚB, a. s., ako poskytovateľ, za ktorého konala spoločnosť Slovenské kreditné karty, a. s., uvedenú listinu podpísala dňa 16. 12. 2005 v Poprade. Podľa obsahu tejto listiny žalovanej bol schválený úverový rámec 24 000,-Sk (796,65 eur) a schválená mesačná splátka 800,- Sk (26,56 eur). Žiadne ďalšie dojednania uvedená listina neobsahuje. Žalobca predložil ako listinný dôkaz dve návratky, týkajúce sa Zmluvy č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Žalovaná dňa 15. 05. 2007 podpísala návratku, obsahujúcu nový schválený úverový rámec 30 000,-Sk (995,82 eur) bez ďalšieho dojednania a dňa 13. 12. 2007 žalovaná podpísala návratku obsahujúcu nový úverový rámec 39 000,-Sk (1 294,56 eur) s uvedením novej minimálnej mesačnej splátky 1 300,- Sk (43,15 eur). Iné listiny, preukazujúce rokovanie o inej výške úverového rámca, súdu predložené neboli. Žalobca predložil aj výpisy z karty T- Mobile za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2016, pričom všetky tieto výpisy obsahujú údaj o úverovom rámci vo výške 4 200,- eur. Z týchto výpisov vyplýva, že žalovaná čerpala finančné prostriedky od 27. 12. 2005 do 25. 10. 2012 a za celú dobu jej formou kreditnej karty bola poskytnutá suma 8 374,08 eur. Žalovaná uhrádzala na uvedený účet finančné prostriedky od 16. 01. 2006 do 17. 11. 2012 s tým, že za celú dobu uhradila spolu 7 330,66 eur.

Zmluvu, z ktorej žalobca odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, uzatváral žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti (banka) so žalovanou, ako fyzickou osobou. Z obsahu Zmluvy nevyplýva, že by žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Potom sa jedná o spotrebiteľský úver a na vzťahy účastníkov v tomto konaní sa primárne použijú predpisy na ochranu spotrebiteľa. V prípade, ak tieto predpisy neupravujú niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa jedná o tzv. absolútny obchod, ustanovenia Obchodného zákonníka by na daný vzťah bolo možné aplikovať iba za predpokladu, ak by táto úprava bola výhodnejšia pre spotrebiteľa, ako úprava Občianskeho zákonníka.

Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil iba Zmluvu uzavretú dňa 16. 12. 2005 s tým, že v roku 2007 došlo dvakrát k navýšeniu úverového rámca, naposledy na sumu 39 000,- Sk, čo je 1 294,56 eur. Žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali uzavretie písomnej Zmluvy, kde by boli dojednané iné podmienky poskytnutia úveru, žalobca súdu nepredložil. K uzavretiu Zmluvy o aktivácii karty T-Mobile došlo dňa 16. 12. 2005, teda už za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník, ktorým do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica Rady č. 93/15/EHS.

Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „Obč. zák“), (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 54 Obč. zák.

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom do 31. 12. 2007, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g/ ZSÚ v znení platnom do 31. 12. 2007

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí) obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa domáhal priznania nároku na základe písomnej Zmluvy, uzavretej dňa 16. 12. 2005. Nakoľko z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva, že uvedené finančné prostriedky poskytol žalovanej formou kreditnej karty, vzťahuje sa na túto Zmluvu zákon č. 258/2001 Z. z. (§ 1 ods. 3 citovaného zákona). Obligatórnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase jej uzatvárania bol údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa jedná o Zmluvu o revolvingovom úvere, pri ktorej nie je možné určiť RPMN, súd mal za to, že pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský úver, uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve o úvere uvedená. Skutočnosť, že Zmluva zo dňa 16. 12. 2005 tento údaj neobsahuje má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, žalobca tvrdil, že došlo k zmene úverového rámca až na sumu 4 200,- eur, ale predložil iba listiny preukazujúce navýšenie úverového rámca len do sumy 39 000,- Sk, čo je 1 294,56 eur. Z predložených listinných dôkazov, aj z výpovede žalovanej vyplýva, že došlo k navýšeniu tohto limitu, ale žalobca nepreukázal, že by v súvislosti s tým došlo k uzavretiu písomnej Zmluvy, ktorá bola za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z., ale aj za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere. Obidva právne predpisy sankcionujú nedostatok písomnej formy tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobca umožnil vyčerpať žalovanej prostredníctvom kreditnej karty finančné prostriedky celkom vo výške 8 374,08 eur, pričom žalovaná splatila spolu 7 330,66 eur. Pokiaľ sa preto žalobca domáhal priznania rozdielu vo výške 1 043,42 eur, súd jeho návrhu vyhovel. V časti, pokiaľ však žalobca žiadal priznať vyššiu sumu, svoj nárok nepreukázal, a preto vo zvyšku súd žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení platnom do 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný žiadal priznať úroky z omeškania od 16. 02. 2016, pričom počiatok vzniku omeškania odvodzoval s vystavenia nového výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15. 02. 2016. Žalobca nepreukázal, že by bol vyzval žalovanú na uhradenie takto zistenej dlžnej sumy ku dňu 10. 02. 2016, a preto sa žalovaná o uplatnenom nároku 8 360,77 eur dozvedela až zo žaloby, ktorá jej bola doručená súdom dňa 08. 06. 2016. Potom v zmysle ustanovenia § 563 Obč. zák. bola žalovaná povinná splniť nasledujúcim dňom, t. j. 09. 06. 2016 a do omeškania sa dostala dňom 10. 06. 2016. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,00 % a nakoľko úroky z meškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny 1 043,42 eur aj úroky z omeškania 8 % ročne od 10. 06. 2016 do zaplatenia. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať vyššie úroky, z vyššej sumy a za dlhšie obdobie, jeho nárok dôvodný nebol, a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

Žalovaná poukázala na svoju zložitú sociálnu situáciu, keď je rozvedená, bývalý manžel je cudzinec a žije v zahraničí. Po rozvode zostal nevysporiadaný majetok, najmä byt, v ktorom žalobkyňa býva a s ktorým bez súhlasu bývalého manžela nemôže disponovať. Žalovaná mesačne zarobí len 344,- eur a za byt platí mesačne 180,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p., povolil žalovanej na zaplatenie priznanej sumy spolu s úrokmi z omeškania, mesačné splátky po 20,- eur. Uvedené splátky je žalovaná povinná poukazovať vždy do konca toho ktorého mesiaca, prvú splátku v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ale vzhľadom na výsledok konania, by náhrada trov v pomernej výške patrila žalovanej. Táto si trovy neuplatnila, zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.