Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/935/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L. W. H., a.s., so sídlom X. XXXX/XXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi G. W., bytom X. Y. XXX, zastúpený opatrovníkom Mgr. G. Y. D., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu P. D. nad J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu V. , právne zastúpený JUDr. N. W., advokátom so sídlom J. U. X/A, O., o zaplatenie 421,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. augusta 2015, č. k. -49, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. -27 zo dňa 27.02.2015. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 421,63 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 3,51 eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 421,63 eur od 12.08.2014 do zaplatenia. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 23,50 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 173 ods. 2, § 115a ods. 1, 2, § 200ea ods. 1, § 156 ods. 3 O.s.p., § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., § 544 ods. 1, 2. § 517 ods. 1 veta práva, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 10.09.2013 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Odporca neuhrádzal včas mesačné splátky, čím sa dostal do omeškania s platením dlhu, a to v celkovej výške 397,31 eur, z toho istina tvorí 340,66 eur a úroky 39,97 eur. Navrhovateľovi z dôvodu porušenia základnej povinnosti odporcu, riadne nesplatenie úveru v splátkach, vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ktorú si uplatnil v rozsahu 17 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany odporcu, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v rozsahu § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 25,50 eur.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 23,50 eur. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že neoznámením o zrušení platobného rozkazu súd prvého stupňa odňal vedľajšiemu účastníkovi v predmetnom konaní možnosť ďalej konať. Znemožnil mu aktívne brániť spotrebiteľské práva odporcu v konaní. Vedľajší účastník sa k meritu veci nijakým spôsobom

nevyjadril, a teda v dôsledku jeho aktivity, resp. neumožneniu aktivity, nemohol logicky v konaní žiadne trovy spôsobiť. Poukazoval na tú skutočnosť, že stal účastníkom konania až po podaní návrhu. Bez ohľadu na procesný charakter a postavenie vedľajšieho účastníctva II. skupiny, považuje a priori a principiálne za vylúčené a logicky neúnosné, aby znášal vedľajší účastník, resp. akýkoľvek iný účastník konania náhradu trov konania aj za úkony, ktoré navrhovateľ uskutočnil ešte v čase, keď vedľajší účastník, ktorý nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, ani nebol účastníkom konania. Zastával názor, že vedľajší účastník II. skupiny nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalobného nároku spoločne a nerozdielne s odporcom, ktorého podporuje (pokiaľ vystupuje na žalovanej strane) a takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznané ani právo na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej navrhovateľom, ktorého prípadne podporuje. Mal za to, že povinnosť vedľajšieho účastníka II. skupiny znášať náhradu trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne so stranou sporu, ktorú v konaní podporuje by mohla pripadať do úvahy len výnimočne a len za určitých výnimočných objektívne zdôvodniteľných skutočností, ktoré v posudzovanej veci neexistujú. Dôvodil, že inštitút vedľajšieho účastníctva II. skupiny má vytvárať predovšetkým platformu a priestor pre uplatnenie právnických osôb - neziskových, nekomerčných organizácií v súdnych konania pri ochraňovaní verejnoprospešných záujmov a zákonom chránených práv a slobôd. Činnosti a aktivity vedľajších účastníkov II. skupiny, čo je nesporne preukázateľné v prípade V. na základe jeho niekoľkoročných výsledkov, tak v praxi dopĺňajú, resp. nahrádzajú určité pozitívne úlohy a funkcie štátu a štátnych orgánov, čo je potrebné brať náležite na zreteľ pri rozhodovaní súdu aj pri náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajším účastníkom II. skupiny. Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový súd si zamenil svoju úlohu a namiesto ex offo ochrany záujmov spotrebiteľa, chráni „akoby z úradnej povinnosti“ majetkové záujmy navrhovateľa.

Navrhovateľ a odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolaním nenapadnutých výrokov rozsudku, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom sa odvolací súd nedotýkal, tieto nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bol výlučne výrok o náhrade trov konania.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 421,63 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 421,63 eur, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 3,51 eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 421,63 eur od 12.08.2014 do zaplatenia. Vzhľadom na plný úspech navrhovateľa vo veci, súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcu a vedľajšieho účastníka, ktorí vystupovali na jednej strane zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 23,50 eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne náhrady trov konania. V konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, preto súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa taktiež správne zaviazal k ich náhrade spoločne s odporcom solidárne aj vedľajšieho účastníka, pretože pokiaľ je takáto povinnosť daná na strane účastníka, v tomto prípade odporcu, podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je daná i na strane vedľajšieho účastníka. Pokiaľ ide o formu takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z princípu plnej zodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania, v súlade s ktorým zaviazal súd prvého stupňa odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Postavenie navrhovateľa,

ktorému prináleží náhrada trov konania, by pri akejkoľvek inej forme bolo zhoršené, čo by na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania, pre ktorý postup by museli byť dané dôvody na jeho strane. Takéto dôvody však odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Je tiež potrebné poukázať na to, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu účastníka -spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§§ 142 - 150 O.s.p.), ktorá by na zavedenie tohto nového inštitútu reagovala. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému sa pridružil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť procesne neúspešnému odporcovi ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spoločne a nerozdielne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, naviac mu ani v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.