Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/4/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s., IČO: 36 572 586, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiely SA vo vložke č. 5809/B v konaní zastúp. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiely s.r.o. vo vložke č. 60064/B, so sídlom Gröslingova 4, 811 09 Bratislava, prito žalovanému: Ing. JUDr. Bohumil Husťák, IČO: 17 072 735, Žriedlová 3, 040 01 Košice, v konaní zast. spoločnosťou Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., zast. konateľkou a spoločníčkou JUDr. Martinou Hopferovou, Bajzova 2, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 2 706,48 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100% .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 19.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu istinu vo výške 2 706,48 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj nahradiť trovy konania, ktoré vyčísli a doručí súdu v lehote 3 pracovných dní.

2. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej len EP), dňa 30.7.2013 podal viacero návrhov na zmenu súdneho exekútora, ktorými navrhol aby exekučný súd rozhodol o ukončení výkonu špecifikovanej exekúcie žalovaným a poveril ďalším výkonom novooznačeného súdneho exekútora. Ďalej uviedol, že vecne a miestne príslušný exekučný súd postupoval podľa normatívnej úpravy a rozhodol o zmene uznesením.

3. Voči predmetnému uzneseniu podal žalovaný odvolanie a to napriek tomu, že ako osoba znalá právna musel vedieť, že exekučný poriadok v ust. § 37 určuje okruh účastníkov exekučného konania. Ďalej poukázal na ods. 1 citovaného paragrafu, v ktorom je presne stanovený okruh účastníkov a to nasledovné : účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby, v ktorom im je presne stanovený okruh okruh účastníkov, a to nasledovné: účastníkmi konania sú oprávnení a povinní. Iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je uznaným za účastníka konania len vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách. Vo vzťahu k iným rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní súdny exekútor nie je účastníkom konania.

4. Ďalej poukázal na ust. § 201 O.s.p., na základe ktorého účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Teda právny poriadok umožňuje podať odvolanie len oprávnenej osobe, ktorou je účastník konania. Mal za to, že odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá smeruje voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora sa netýka trov exekúcie a v tejto časti súdny exekútor nie je účastníkom konania.

5. Ďalej uviedol, že exekučný súd v zmysle záväzných procesných postupov vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu. V reakcii na výzvu súdu žalobca spotreboval právne služby nutné k predloženiu obrannej právnej argumentácie. JE faktom, že predmetné právne služby by nemuseli byť využité, ak by žalovaný rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu a odvolanie, ktoré nemá nádej na úspech by nepodal. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na predloženie svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného v celkom sedemdesiatich prípadoch. K tomu žalobca doložil aj sedemdesiat vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora na jednotlivé súdy, v ktorých prebiehali exekučné konania. Ďalej vo svojej žalobe uviedol, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi materiálna škoda, ktorá bola za obdobie od 27.2.2014 do 31.3.2014 vyčíslená vo výške 2 706,48 Eur a to z titulu náhrady nákladov vynaložených na právne služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie vyjadrenia na výzvu súdu k podanému odvolaniu.

6. Ďalej poukázal na ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z takýchto úkonov právnej služby, ako je výkon rozhodnutia alebo exekúcia a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takémuto odvolaniu. Ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje výlučne náhradu základnej sadzby z najnižšej tarifnej odmeny do 165,97 Eur, teda 16,60 Eur za jeden úkon právnej služby a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a 16,60 Eur za druhý úkon právnej služby , t. j. spísanie vyjadrenia k odvolaniu. Tieto obidve sadzby krátil o polovicu v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy a 2x paušálnu náhradu vo výške 7,81 Eur, teda celkovo v jednej exekučnej veci celkom sumu 32,22 Eur.

7. Ďalej uviedol, že zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý vykonával právne služby v exekučných konaniach, vo vzťahu k odvolaniam žalovaného bola žalobcovi vystavená faktúra za tieto právne služby a to na sumu 2 706,48 Eur s DPH. Žalobca za poskytnuté právne služby odmenu advokátovi riadne zaplatil. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s faktúrou č. 140320 zo dňa 5.5.2014 na sumu 697,20 Eur s DPH, ako aj faktúrou č. 14254 zo dňa 4.4.2014 na sumu 2 209,28 Eur s DPH. Súd sa taktiež oboznámil s jednotlivými vyjadreniami k odvolaniu súdneho exekútora v jednotlivých exekučných veciach.

8. Zo spisu súd ďalej zistil, že žalobca vyzval žalovaného výzvou na úradu materiálnej škody vo výške 2 706,48 Eur s DPH dňa 26.5.2014. Ako ďalej žalobca uviedol, žalovaný k dňu podania žaloby mu predmetnú škodu nenahradil. Žalobca svoj nárok odôvodňoval aj ust. § 33 ods. 2 EP, na základe ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Zároveň svoj nárok opieral aj o ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 514/2013 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na základe ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci poľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Exekučnou činnosťou je podľa ust. § 2 ods. 1 EP, vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Žalobca mal za to, že súdny exekútor pri podávaní odvolaní voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nevykonával nútený výkon exekučného titulu, ale vykonával inú činnosť podľa zákona č. 233/1995 Z.z., teda exekučného poriadku. Ak v súvislosti s touto činnosťou vznikla žalobcovi škoda, nejde o škodu, za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle ust. zákona č. 514/2003, ale ide o priamu zodpovednosť za škodu súdneho exekútora vychádzajúc z tejto právnej úpravy. Žalobca touto žalobou žaluje priamo súdneho exekútora ako žalovaného. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.2.2010 sp. zn. , na základe ktorých je zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle citovaného ust. § 33 ods. 1 EP koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, preto zodpovednosť exekútora vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo jeho úmyselným alebo nedbanlivostným konaním. Žalobca sa ďalej vo svojej žalobe opieral aj o ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, alebo jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa exekučného poriadku, t.j. postup v rozpore s týmto právnym predpisom a príčinná súvislosť medzi týmto konaním, alebo opomenutím a vznikom škody. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje škodu ako skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v podobe zníženia jeho majetku v dôsledku vzniku povinnosti zaplatiť odmenu advokátovi, ktorá je vyčíslená vyššie a je preukázaná vyššie označenými faktúrami. Žalobca mal za to, že protiprávnosť konania žalovaného spočíva v tom, že žalovaný nie je zo zákona

osobou oprávnenou na podanie odvolania voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a napriek tomu žalovaný takéto odvolanie podal. Protiprávnosť spočíva aj v tom, že voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nie je odvolanie prípustné a žalovaný napriek tomu takéto odvolanie podal.

9. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je daná tým, že žalobcovi by nebola vznikla povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytnuté právne služby vo vzťahu k neoprávnene podaným odvolaniam ak by ich bol na súde podal. Priamo z príčinnej súvislosti vyplýva aj z ust. § 209 a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého doručí súd I. stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, výzve účastníkov aby sa k odvolaniu vyjadrili. Preto I. stupňový súd je vždy povinný vždy zaslať akékoľvek odvolanie ostatným účastníkom a vyzvať ich na vyjadrenie sa k tomuto odvolaniu.

10. Dňa 14.8.2014 žalovaný doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa, pretože nebola preukázaná jeho existencia navrhovateľom a neboli predložené dôkazy, ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu a zároveň uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s jednotlivými vyjadreniam k odvolaniu súdneho exekútora, ktoré adresoval k jednotlivým sp. zn. exekučných konaní, ktoré boli vedené na Okresnom súde Bratislava I v počte 1 ks, Bratislava V 2 ks, Humenné 4 ks, Okresný súd Komárno 1 ks, Košice I 2 ks, Okresný súd Levice 2 ks, Okresný súd Michalovce 4ks, Okresný súd Nitra 1 ks, Okresný súd Nové Zámky 1 ks, Okresnú súd Revúca 2 ks, Okresný súd rimavská Sobota 30 ks, Okresný súd Rožňava 3 ks, Okresný súd Spišská Nová Ves 3ks, Okresný súd Trebišov 7 ks, Okresný súd Veľký Krtíš 1 ks, Okresný súd Vranou nad Topľou 1 ks a okresný súd Zvolen 5 ks. Na pojednávaní konanom dňa 4.7.2016 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal aby súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal nahradiť trovy tohto konania. Ďalej vo svojej výpovedi právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako osoba znalá práva musel vedieť, že odvolanie nie je prípustné a to s odkazom na ust. § 37 EP, ktorý určuje okruh účastníkov exekučného konania.

11. Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa iba v tom prípade, ak to nie je vylúčené a poukázal na to, že právny poriadok umožňoval podať odvolanie iba účastníkovi konania. Odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora sa netýka trov exekúcie a teda súdny exekútor v tejto časti nemôže byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že žalovaný aj napriek tomu aj najďalej podával odvolania voči uzneseniam a teda aj voči výrokom uznesenia, ktorými príslušné súdy rozhodovali o vylúčení súdneho exekútora. Mal za to, že na základe náhrady nákladov vynaložených na tieto právne služby vznikla v priamej príčinnej súvislosti žalobcovi škoda, ktorá ku dňu 31.3.2014 bola vyčíslená na sumu 2 706,48 Eur. Mal za to, že súdny exekútor pri podávaní odvolaní proti rozhodnutiam o zmene súdneho exekútora nevykonával nútený výkon exekučného titulu a nevykonával exekučnú činnosť z poverenia súdu podľa exekučného poriadku, ale vykonával inú činnosť podľa exekučného poriadku. Teda ak v súvislosti s touto činnosťou vznikla žalobcovi škoda, nejde o škodu za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle ust. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, ale ide o zodpovednosť priamo súdneho exekútora. Preto je zrejme, že konanie súdneho exekútora nad rámec výkonu zverenej štátnej moci na základe exekučného poriadku nemôže používať ochranu a ani za takúto činnosť nemôže štát preberať zodpovednosť. S týmto tvrdením právneho zástupcu žalobcu súd jednoznačne súhlasí. Právny zástupca žalobcu ďalej na pojednávaní do zápisnice uviedol, že zodpovednosť súdneho exekútora vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda či k vzniku škody došlo z jeho nedbanlivosti, alebo úmyselným konaním. V spojení s § 420 Občianskeho zákonníka, predpokladom tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne konanie, alebo opomenutie exekútora, alebo jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa exekučného poriadku a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody. Mal za to, že protiprávnosť konania žalovaného spočíva v tom, že žalovaný nie je zo zákona osobou oprávnenou na podanie odvolania voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a napriek tomu žalovaný takéto odvolanie podával. Protiprávnosť žalovaného spočíva aj v tom, že nie je odvolanie prípustné a žalovaný napriek tomu takéto odvolania podával. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť medzi podaným odvolaním a vzniknutou škodou je daná tým. že žalobcovi by nebola vznikla daná povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytnuté služby k vzťahu neoprávnene podaným odvolaniam. Zároveň poukázal opätovne na ust. § 209 a Občianskeho súdneho poriadku z ktorého vyplýva, že navrhovateľ preukázal, že jeho návrh je oprávnený.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 4.7.2016 vo svojej výpovedi uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, považuje ju za nedôvodnú a to z toho dôvodu, že na to, aby bola žaloba úspešná musia byť splnené všetky tri podmienky, avšak má za to, že ani jedna z týchto troch podmienok v súčasnosti nie je splnená. Ďalej uviedla, že čo sa týka protiprávneho konania, má za to, že súdny exekútor iba využil svoje právo na podanie odvolania, teda svoje právo obrátiť sa na súdy Slovenskej republiky s podaniami, ktoré by mali byť vyhodnocované podľa zákona, podľa obsahu. Ďalej uviedla, že jej klient, teda súdny exekútor bol v mnohých prípadoch so svojimi podaniami úspešný a poukázala na tom že zo žiadnom z vyjadrení, ktoré sú súčasťou tohto spisu, si žalobca v samotnom konaní nárok na náhradu trov konania neuplatňoval, pričom v zmysle ešte v čase účinného O.s.p. si tieto trovy konania v danom odvolacom konaní uplatňovať mohol a mal a súd by mal o nich rozhodnúť. Ďalej poukázala na to, že účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia žalobcov v jednotlivých exekučných konaniach nebola preukázaná, nakoľko všetky vyjadrenia sú absolútne totožné s výmenou len účastníka konania a sp. zn.. Ďalej uviedla, že žalobca do dnešného dňa nepredložil vôbec ani jednu výzvu súdu, ktorou by preukázal, že sa vo všetkých týchto konaniach musel vyjadrovať a tak isto nepredložil ani jedno rozhodnutie odvolacieho súdu, napriek tomu, že vo väčšine prípadoch, ktorých sa domáha tejto náhrady škody bolo rozhodnuté odvolacím súdom. Keby bolo rozhodnutia odvolacieho súdu predložil, bolo by zrejme, že nebol súdny exekútor vo svojich konaniach neúspešný v plnom rozsahu a teda nie je tu daný dôvod na priznanie škody.

13. Súd v rámci dokazovania po dôkladnom oboznámení sa s jednotlivými vyjadreniami adresovanými jednotlivým súdom, na ktorých prebiehali exekučné konania zistil, že tieto vyjadrenia sú obsahovo totožné a sú menené iba sp. zn. a účastníci konania.

14. Podľa ust. § 33 EP v platnom znení, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

15. Podľa ust. § 37 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách konania, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.

16. Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

17. Podľa ust. § 2 zák. č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán,2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

18. Podľa ust. § 3 zák č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa ust. § 4 zák č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

20. Podľa ust. §15 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

21. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorý spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa ust. § 201 O.s.p, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že v danom prípade sa nejedná o zodpovednosť súdneho exekútora za škodu, ktorá by súvisela s núteným výkonom exekučného titulu. Strany konania mali za to, že nejde o škodu, za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca jednoznačne tvrdil, že sa jedná o inú činnosť súdneho exekútora podľa exekučného poriadku a jedná sa o priamu zodpovednosť súdneho exekútora podľa § 33 EP a podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

24. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca ani v jednom prípade zo 70 vyjadrení, teda 70 exekučných konaní nepredložil súdu ani 1 rozhodnutie exekučného súdu, v ktorom by bolo rozhodnuté o trovách exekučného konania, ako aj o trovách konania. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady vzniku škody, ktoré ustanovuje § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 33 EP. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon. Ide o také konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. V danom prípade nedošlo na strane žalovaného k porušeniu právnej povinnosti. Žiadny právny predpis nezakazuje a ani nezakazoval žalovanému podať také podania, aké podal v predmetných veciach. Súd má za to, že neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Pri príčinnej súvislosti je nevyhnuté aplikovať zásady bezprostrednosti a priamosti. Vzťah medzi príčinou a následkom nesmie byť sprostredkovaný, ale musí byť bezprostredný. Keď žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora, tento jeho úkon automaticky nespôsobil žiadne náklady na strane žalobcu. Ďalej súd považuje opätovne poukázať na tú skutočnosť, nakoľko žalobca nepredložil súdu rozhodnutia súdov v jednotlivých exekučných konaniach a súdu nie je známe ako bolo rozhodnuté o trovách konania a trovách exekúcie, že žalobca si je oprávnený uplatňovať tieto trovy v jednotlivých exekučných konaniach. V opačnom prípade by mohol nastať stav, že exekučné súdy, ktoré rozhodujú v daných exekučných veciach môžu priznať náhradu týchto trov a v prípade ak by súd priznal túto náhradu trov aj v tomto konaní mohlo by jednoznačne dôjsť k duplicitnému priznaniu náhrady trov. Teda záverom ešte raz súd poukazuje na to, že ak žalobcovi vznikli trovy v súvislosti s uplatnením svojich nárokov, mohol a mal si ich uplatniť v konaniach, v ktorých mu tieto trovy vznikli.

25. Žalovaný si zároveň uplatnil aj náhradu trov tohto konania v celkovej výške 239,62.- Eur. O trovách konania v zmysle ust. § 262 súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a z toho dôvodu súd žalobu zamietol a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní od jeho doručenia v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.