Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. L., nar. XX.X.XXXX, K. Š. XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, Holíčska 28, Bratislava, proti odporkyni: Ing. P. L., rod. N., nar. XX.X.XXXX, G. XX, G., o rozvod manželstva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -48, zo dňa 15.1.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa I. L., nar. XX.X.XXXX a odporkyne Ing. P.Š. L., rod. N., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, pred Miestnym národným výborom v K. Š., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane 178, pod por. č. 7. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva, ktoré považoval za dlhodobo nefunkčné, neplniace žiadnu zo svojich funkcií, keď nie je predpoklad, že by sa vzťahy manželov upravili. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v manželstve účastníkov asi od roku 1991, kedy začala odporkyňa podnikať, došlo k vážnejším nezhodám v dôsledku nadradeného správania odporkyne k nemu, čo malo negatívny vplyv na ich vzájomné vzťahy.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané splnenie podmienok pre rozvod manželstva stanovených § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú trvalo a vážne narušené vzťahy medzi manželmi. Rozvrat vzťahov vzhľadom na dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov medzi manželmi posúdil ako nenapraviteľný. Vychádzal z toho, že pokiaľ v zmysle § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, v ktorom bude zabezpečená riadna výchova detí, tento účel manželstvo účastníkov už dávno neplní. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu zo svojich funkcií (funkcia hospodárska, vzájomnej pomoci, biologická, výchovná), pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní, manželia spolu nežijú, neuspokojujú potreby rodiny, nestarajú sa spoločne o domácnosť, intímne sa nestýkajú, navrhovateľ si plánuje spoločnú budúcnosť s inou partnerkou.

Manželstvo účastníkov súd prvého stupňa považoval už len za formálno-právny zväzok dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich manželstvo je v súčasnosti trvalo rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva, ktorá viedla k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, ustálil v dlhodobom nesúlade v názoroch medzi manželmi, ktoré mali za následok vážne narušenie ich vzťahov, ako i citové odcudzenie manželov.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže v konaní o rozvod manželstva niet procesne úspešného a procesne neúspešného účastníka konania, a dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v tomto prípade priznať nárok na náhradu trov konania niektorému z účastníkov, zistené neboli.

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že ju a ani jej právneho zástupcu nevyzval podľa § 118 ods. 4 O.s.p., aby pred skončením pojednávania, ktoré sa neodročovalo, zhrnula svoje návrhy a vyjadrila sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 30.11.2011). Ďalší závažný nedostatok v postupe súdu prvého stupňa videla v tom, že nevykonal navrhnutý dôkaz, výsluch syna účastníkov konania, ktorý mal ozrejmiť dôvod rozporov a nezhôd medzi účastníkmi konania. Súd prvého stupňa tak neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Mala za to, že v predmetnom konaní boli výpovede účastníkov tak diametrálne odlišné, že vykonanie predmetného dôkazu sa javilo ako kľúčové. Konštatovala, že ak je skutočným motívom navrhovateľa pre podanie návrhu na rozvod manželstva vyriešenie si jeho finančných problémov, potom nie sú splnené podmienky na rozvod manželstva podľa § 23 Zákona o rodine.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že manželstvo je od roku 1993 nefunkčné, neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je perspektíva, že by sa vzťahy účastníkov zlepšili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie na pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., zopakoval dokazovanie podrobnými výsluchmi účastníkov konania, vyzval účastníkov na zhrnutie návrhov, vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

V zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine možno manželstvo rozviesť len v prípade, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážne narušenie vzťahov a ich trvalé rozvrátenie musia byť v konaní preukázané vykonaným dokazovaním. Zistenie prípadnej príčiny rozvratu manželstva slúži k posúdeniu intenzity, hĺbky narušenia a rozvrátenia vzťahov a časového trvania tohto narušenia a rozvrátenia. Pre prípad rozvodu zákon vyžaduje kvalifikované narušenie a rozvrat vzťahov, t.j. nie akékoľvek narušenie či rozvrat. Vážnosť narušenia a rozvratu vzťahov sa posudzuje aj na tom základe, ako sa prejavuje v plnení účelu manželstva.

Odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie výsluchmi účastníkov podľa § 131 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s odporkyňou už nemajú žiadne spoločné názory, intímne nežijú od roku 1996, našiel si partnerku, s ktorou chce viesť normálny život. V názoroch sa s odporkyňou rozišli, keď ona začala podnikať, bolo to v rokoch 1993-1994. S odporkyňou nekomunikuje, nemá k nej citový vzťah, cíti k nej neprekonateľný odpor, spôsob jej komunikácie voči nemu vníma ako

ponižujúci. Odporkyňa potvrdila, že s navrhovateľom spoločne nehospodária, spoločne sa nestarajú o uspokojovanie potrieb rodiny, že nemá citový vzťah k navrhovateľovi, okrem toho, že je jej ho veľmi ľúto.

Hlavnou príčinou nezhôd medzi účastníkmi boli názorové rozdiely účastníkov na spoločný život, ktorý pociťoval najmä navrhovateľ po tom, čo odporkyňa začala podnikať a odkedy začal pociťovať, že si ho dostatočne neváži. Nezhody mali za následok narušenie vzťahov medzi účastníkmi a úplné ochladnutie vzťahu navrhovateľa k odporkyni. Účastníci v súčasnosti spolu nežijú a nehospodária. Účastníci spolu intímne nežijú, každý z nich mal mimomanželskú známosť, s ktorou sa ani jeden netajil. Odporkyňa v priebehu konania tvrdila, že napriek týmto skutočnostiam manželstvo je možné zachovať, no samotná dĺžka obdobia, po ktoré si manželstvo neplní svoje funkcie a nemenný postoj navrhovateľa k zachovaniu manželstva, a to aj v odvolacom konaní, svedčí o opaku. Navrhovateľ nemá skutočný záujem na obnovení spolužitia, resp. ani na pokuse o takéto obnovenie. Nie je preto predpoklad zlepšenia vzťahov prípadnou návštevou psychologickej poradne, ako navrhovala v konaní pred súdom prvého stupňa odporkyňa; v priebehu konania nenavrhla také riešenie pre obnovenie manželského spolužitia, s ktorým by sa stotožnil aj navrhovateľ. Záver súdu prvého stupňa o vážnom narušení vzťahov medzi účastníkmi, ktoré sú trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, je správny a vychádza zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania.

Vykonaným dokazovaním tak bolo v konaní preukázané vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi účastníkmi, manželstvo ktorých neplní svoj účel. Rozvrat vzťahov medzi manželmi bol preukázaný samotnými výpoveďami účastníkov, s čím sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu. Ďalšie navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, synov účastníkov konania, nepovažoval odvolací súd už vzhľadom na jednoznačnosť predchádzajúcich zistení, za dôležité, a preto od ich výsluchu upustil.

Námietka odporkyne vznesená proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý jej v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p. nedal možnosť zhrnúť jej návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola dôvodná. Z obsahu spisu je zrejmé, že na poslednom pojednávaní súd prvého stupňa pred vyhlásením dokazovania za skončené nevyzval účastníkov na zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie k dokazovaniu a k právnej stránke veci. V rámci odvolacieho konania však odvolací súd tým, že po doplnení dokazovania dal možnosť účastníkom vyjadriť sa k vykonaným dôkazom ako aj k právnej stránke veci, tento nedostatok konania pred súdom prvého stupňa odstránil; odporkyni bola daná možnosť toto svoje právo realizovať v rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd na uvedenom základe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 144 veta prvá O.s.p., keď okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov priznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 144 veta druhá O.s.p. neodôvodňovali.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.