Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-243-2015.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/243/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Truck & Trailer Transport s. r. o. so sídlom 991 05 Sklabiná č. 311, IČO: 35 859 776, zast. JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom AK, SNP 1a, Veľký Krtíš proti odporcovi G. E. OM-P s miestom podnikania 990 01 Veľký Krtíš, Ľ. Štúra 571/36, IČO: 37 269 691, zast. JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom AK Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 42.285,84 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9Cb/4/2012-553 zo dňa 7. marca 2015 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9Cb/4/2012-553 zo dňa 7. marca 2015 v napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 42.221,79 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14.629,21 Eur od 15.05.2010 do 07.06.2010, zo sumy 14.332,49 Eur od 08.06.2010 do 21.07.2010, zo sumy 13.982,99 Eur od 22.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 13.485,12 Eur od 15.06.2010 do zaplatenia a zo sumy 14.753,68 Eur od 15.07.2010 do zaplatenia zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č.k. 9Cb/4/2012-553 zo dňa 7. marca 2015 zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 42.221,79 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu v sume 64,05 Eur zamietol. Zároveň priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 100%.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 42.285,84 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že v návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 01.09.2008 uzavrel s odporcom ako nájomcom živnostenskú nájomnú zmluvu o nájme motorového vozidla zn. P. W. Y. XXXX, evidenčné číslo Q. XXX Y.. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ nadobudnutým spôsobom odovzdal odporcovi vozidlo do užívania ( nájmu ) a uhrádzal všetky prevádzkové náklady a poplatky súvisiace s prevádzkou tohto vozidla po celej Európskej únii. Tieto prevádzkové náklady spolu s nájomným mesačne odporcovi fakturoval. Odporca neuhradil časť sumy z faktúry č. 5110040001 vystavenej 30.04.2010 so splatnosťou 14.05.2010 vo výške 13.982,99 Eur, z faktúry č. 5110050001 vystavenej 31.05.2010 so splatnosťou 14.06.2010 vo výške 13.485,12 Eur, z faktúry č. 5110060004 vystavenej 30.06.2010 so splatnosťou 14.07.2010 vo výške 14.753,68 Eur a z faktúry č. 511108005 vystavenej 30.08.2011 so splatnosťou 14.09.2011 vo výške 64,05 Eur, teda spolu neuhradil sumu 42.285,84 Eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania, ktorý vyčíslil v súlade s ust. § 369 ods.1 Obch. zák., § 517 ods.2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne. Odporca sa v konaní bránil tým, že síce dňa 01.09.2008 uzavrel písomne živnostenskú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nákladného motorového vozidla P. W. Y. XXXX, evidenčné číslo Q. XXX Y.. Potom čo zistil, že tento vzťah je pre neho nevýhodný, chcel zo zmluvného vzťahu vystúpiť. Uviedol, že vozidlo, ktoré bolo predmetom živnostenskej zmluvy mu nebolo riadne odovzdané.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že záväzkový vzťah účastníkov označený ako živnostenská nájomná zmluva uzavretá dňa 01.09.2008 považoval ako zmluvu
o nájme dopravného prostriedku. Z takéhoto záväzkového vzťahu si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 42.285,84 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že pre platnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa vyžaduje písomná forma a dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú určenie subjektov, určenie predmetu záväzku. Živnostenská nájomná zmluva má písomnú formu a má obligatórne náležitosti. Ďalej uviedol, že režim zákonnej úpravy tohto typu záväzkového vzťahu nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na iných fakultatívnych náležitostiach zmluvy, absenciou ktorých sa nestáva zmluvný vzťah neplatný. Zmluvné strany si takéto fakultatívne náležitosti dohodli v čl. III zmluvy, kde si zakotvili, že všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla, dane, havarijnú a zákonnú poistku platí nájomca v pomernej časti v mesačnej splátke, nakoľko prenajímateľ zabezpečí všetky potrebné poistky, dane a prevádzkové náklady. Konštatoval, že pri uzavretí zmluvy nebol stranám sporný výklad jej obsahových ustanovení. Účastníci konania zhodne uviedli a potvrdili to aj výpovede svedkov O. a C. a vyplýva to aj z listinných dôkazov, že mali záujem a vôľu uzavrieť zmluvný vzťah s podmienkou, že prenajímateľ poskytne nájomcovi dohodnuté motorové vozidlo do nájmu a nájomca sa zaviaže za užívanie tohto vozidla za dohodnutých podmienok splácať mesačné splátky a uhrádzať prevádzkové náklady vo výške, aká mu bude prenajímateľom fakturovaná. Podmienkou takéhoto dojednania bola povinnosť spoločnosti O. Transport uhrádzať nájomcovi cenu prepravných nákladov, ktoré si nájomca voči tejto spoločnosti bude fakturovať. Z predložených účtovných dokladov účastníkmi konania súd zistil, že navrhovateľ mesačne fakturoval odporcovi náklady na vozidlo ev.č. Q. XXX Y.. Odporca si túto nákladovú faktúru vždy zahrnul do svojho účtovníctva, čo potvrdila aj svedkyňa C. a na to vystavil v každom mesiaci faktúru výnosovú, do ktorej zahrnul svoje dopravné výkony a túto doručil spoločnosti O. Transport na úhradu. Spoločnosť O. Transport, ako uviedol svedok O., majiteľ spoločnosti (ktorá je P. navrhovateľa) odporcovi faktúry za dopravu vždy uhradila. Obidvaja účastníci tohto konania boli v rozhodnom čase platcami DPH. Pri dohodnutom a zaužívanom finančnom styku medzi nimi sa navrhovateľ zaťažil daňou z pridanej hodnoty na výstupe. Odporcovi vzniklo právo na tzv. vratke DPH, čo si aj voči príslušnému daňovému úradu uplatňoval, čiže bol daňovým subjektom dane z pridanej hodnoty na jej vstupe. Pokiaľ teda odporca sa na pojednávaniach bránil tým, že v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom bol v nevýhodnej pozícii a nemohol si uplatňovať daň na výstupe za dopravné výkony fakturované pre spoločnosť O. Transport, jeho obranu súd uznať nemohol, keďže predmetom konania nebolo plnenie zo záväzkového vzťahu medzi odporcom a spoločnosťou O. Transport. V konaní ďalej nebolo sporné, že navrhovateľ medzi inými faktúrami doručil odporcovi aj faktúry č. 5110040001 s dátumom vystavenia 30.04.2010 na sumu 14.629,21 Eur so splatnosťou 14.05.2010, ďalej faktúru č. 5110050001 s dátumom vystavenia 31.05.2010 na sumu 13.485,12 Eur so splatnosťou 14.06.2010, faktúru č. 5110060004 s dátumom vystavenia 30.06.2010 na sumu 14.753,68 Eur so splatnosťou 14.07.2010 a faktúru č. 511108005 s dátumom vystavenia 30.08.2011 na sumu 64,05 Eur so splatnosťou 14.09.2011. Nebolo sporným ani to, že z faktúry č. 5110040001 bola vykonaná dňa 07.06.2010 čiastková úhrada 296,72 Eur a dňa 21.07.2010 suma 349,50 Eur, teda zostal nesplatený zostatok 13.982,99 Eur. Navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní právo na zaplatenie celkovej sumy 42.285,84 Eur, čo korešponduje s vystavenými a doručenými faktúrami odporcovi, ktoré neboli uhradené. Z faktúry č. 511108005 na sumu 64,05 Eur sa potvrdzuje, že ňou bol fakturovaný vecný náklad za nakúpené diaľničné poplatky v mesiaci 2011, čo už nespadá do obdobia refundácie prevádzkových nákladov v zmysle ustanovení živnostenskej nájomnej zmluvy. Súd preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. V zostávajúcej časti súd považoval návrh za preukázaný a dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel, zároveň priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných súm za dobu do ich úhrady.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods.1 O.s.p. odporca v časti, v ktorej bol zaviazaný k zaplateniu sumy 42.221,79 Eur s príslušenstvom. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pod sp.zn. 41Cob/76/2013, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu mal vykonať dokazovanie smerujúce k analýze a výkladu živnostenskej nájomnej zmluvy. Uviedol, že je možné súhlasiť s názorom súdu, že uzatvorená živnostenská nájomná zmluva vykazuje prvky , ktoré je možné po obsahovej stránke druhovo subsumovať pod pomenovanú zmluvnú konštruovanú v § 630 Obch. zák., t.j. zmluvu o nájme dopravného prostriedku. V čl. IX zmluvy sú presne špecifikované mesačné splátky. Vzhľadom k spôsobu určenia obsahovej formulácie čl. IX živnostenskej nájomnej zmluvy nie je podľa odvolateľa možné berúc do úvahy či už gramatickú alebo logickú interpretáciu predmetnej zmluvy spájať a vykladať určenie mesačných splátok s čl. III, kde je uvedené, že všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla, dane, havarijnú a zákonnú poistku platí nájomca v pomernej časti v mesačnej splátke, nakoľko prenajímateľ zabezpečí všetky potrebné poistky, dane, prevádzkové náklady tak, ako sa to realizovalo v praxi
po vyúčtovaní nákladov a výnosov. Ako vyplýva z príloh, ktoré boli súčasťou vystavovaných faktúr, nákladové položky boli rôznorodé, niektoré nielenže nemali súvis s prevádzkou vozidla, ale tieto dokonca ani neboli tvorené prenajímateľom, ale treťou osobou (napr. O. - telefón, lístok na vlak a ďalšie ad hoc účtované náklady). Je taktiež ťažko predstaviteľné počítať do prevádzkových nákladov na motorové vozidlo napr. mzdu, resp. pokutu cudzieho pracovníka, čo mesačne predstavovalo čiastku aj 3.000,- Eur. Pokiaľ by bolo možné prijať takúto interpretáciu, tak by logicky musel byť prijatý záver, že uzatvorená živnostenská nájomná zmluva je absolútne neplatná, nakoľko neobsahuje jednu z podstatných náležitostí, a to určenie nájomného. Naviac vychádzajúc zo spôsobu a formy zaužívanej spolupráce v súvislosti s realizovaním živnostenskej nájomnej zmluvy odporca nemal nijakú možnosť korigovať výšku a efektivitu fakturovaných nákladov a nikdy nemal k dispozícii akékoľvek podklady, z ktorých sa náklady mali skladať. Podľa názoru odvolateľa vykonaním výsluchov svedkov O. a C. sa prvostupňovému súdu nepodarilo posúdiť nárok z titulu nároku uplatneného zo živnostenskej nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2008 a zároveň sa vysporiadať s výškou nájomného dohodnutého v čl. IX predmetnej zmluvy v celkovej výške 2.451,40 Eur tak, ako to bolo uložené odvolacím súdom. Ďalej namietal v odvolaní, že odporca nikdy nemohol zobrať na seba zodpovednosť a nebezpečenstvo prevzatím vozidla v zmysle čl. III uzatvorenej zmluvy, keďže mu vôbec nebolo odovzdané vozidlo a navrhovateľ odporcovi nikdy žiadnu službu neposkytol, nakoľko mu prenajaté vozidlo spôsobom uvedeným v nájomnej zmluve do akejkoľvek dispozície neposkytol. Predmetná skutočnosť jednoznačne vyplýva z vykonaných dôkazov, pričom prvostupňový súd sa s ňou nijakým spôsobom nevysporiadal. Povinnosťou prevádzkovateľa vozidla je všetky prevádzkované vozidlá či už prenajaté alebo vlastné registrovať na tzv. podnikovú kartu, ktorou sa registruje vozidlo na C., na základe čoho prevádzkovateľ disponuje následne výpisom z elektronického tachografu. Takúto evidenciu ohľadom prenajatého vozidla v zmysle živnostenskej nájomnej zmluvy vlastní navrhovateľ na rozdiel od iných dvoch vozidiel, s ktorými odporca naozaj spolupracoval s navrhovateľom, resp. špedičnou spoločnosťou O. Transport GmbH. V skutočnosti spolupráca na základe uzavretej živnostenskej nájomnej zmluvy medzi sporovými stranami prebiehala tak, že odporca obdržal od navrhovateľa nákladové faktúry, ako aj podklady na fakturáciu pre spoločnosť O. Transport GmbH Rakúsko, čo bolo úplne v rozpore s písomne dohodnutou spoluprácou v živnostenskej nájomnej zmluve, na ktorú sa v žalobnom návrhu odvoláva navrhovateľ. Od začiatku spolupráce odporca neustále poukazoval na danú skutočnosť, nikdy svoj zisk nijakým spôsobom nemohol ovplyvňovať, z ktorého dôvodu sa dožadoval odovzdať predmetné vozidlo a dať veci na takú mieru, aby to bolo v súlade s podpísanou zmluvou. Keďže navrhovateľ a odporca mali dobré vzťahy, nevenoval tomu primárnu pozornosť a veril, že sa veci dajú do poriadku, vlastne si odporca svoju stratu ani úplne neuvedomoval. Podľa názoru odvolateľa z charakteru fakturácie je zrejmé, že odporca mal na tejto spolupráci len čistú stratu a navrhovateľ si optimalizoval daňový základ, čiže mal berúc do úvahy vystavené faktúry jednoznačne zisk, pričom disponoval predmetným vozidlom, ktoré odporcovi nikdy neodovzdal a je možné predpokladať, že mal z neho ešte väčšie zisky. V žiadnom prípade však nemal žiadnu stratu a vychádzajúc z algoritmov a podstaty vystavovania faktúr ani mať nemohol. Je potrebné poukázať na to, že spoločnosť Track and Trailer s.r.o. ako navrhovateľ a O. Transport GmbH sú síce dva de iure subjekty, avšak vychádzajúc z personálneho prepojenia a vzájomného obchodného vzťahu matka a dcéra sa de facto jedná o jeden subjekt, resp. jeden ekonomický záujem. Uviedol, že je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k vzájomným plneniam obchodného právneho charakteru, avšak podaná žaloba takýto charakter neobsahuje. Zo žalobného návrhu jednoznačne vyplýva, že na základe zmluvy o nájme motorového vozidla P. W. Y. XXXX, evidenčné číslo Q. XXX Y. zo dňa 01.09.2008 navrhovateľ riadne odovzdal odporcovi nákladné motorové vozidlo do užívania a zároveň uhrádzal všetky jeho prevádzkové a iné náklady a poplatky súvisiace s jeho prevádzkou po celej Európskej únii. Obligatórne prevzatie vozidla predpokladá aj uzatvorená živnostenská nájomná zmluva, z ktorej žalobný návrh vychádza. Vykonanými dôkazmi pred súdom prvého stupňa však bolo jednoznačne preukázané, že žiadne vozidlo navrhovateľ odporcovi neodovzdal. Keďže odporca nemá v súvislosti s vozidlom žiadnu dispozíciu, nemohol dokonca ovplyvňovať ani efektívnosť jeho výnosov a realizovaných nákladov, ktoré mu boli účtované bez akýchkoľvek podkladov v rozpore s uzatvorenou dohodou, a preto mal za to, že takto koncipovaný žalobný návrh mal prvostupňový súd zamietnuť. Z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 506,21 Eur.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedol, že v čl. III bolo jednoznačne dohodnuté, že všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla, dane, havarijnú a zákonnú poistku platí nájomca z pomernej časti v mesačnej splátke, nakoľko prenajímateľ zabezpečí všetky potrebné poistky, dane, prevádzkové náklady. Uviedol, že ak by sa oddelil čl. IX čl. 3, potom možno dôjsť k jedinému
spravodlivému záveru v čl. IX je dohodnutá výška nájomného za používanie motorového vozidla. Túto čiastku v mesačných vyúčtovaniach voči odporcovi v predmetnom spore si uplatnili a zobrali do mesačných faktúr. Ďalej odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že živnostenská nájomná zmluva bola uzatvorená 01.09.2008 a počnúc týmto mesiacom začala sa spolupráca tým spôsobom, ako ju opísal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 opds.1 písm.a/ zrušil a podľa ods.2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 42.221,79 Eur s príslušenstvom.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 01.09.2008 živnostenskú nájomnú zmluvu - o nájme motorového vozidla P. W. Y. XXXX, evidenčné číslo Q. XXX Y.. V čl. IX bola dohodnutá výška nájmu citovaného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu, že odporca neuhradil navrhovateľovi vyfakturované čiastky, a to faktúrou č. 511004001, č. 511005001, č. 51100600004 v uplatnenej výške 42.285,84 Eur, domáhal sa jej zaplatenia rozhodnutím súdu. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný vo výške 42.221,79 Eur, ktorej žalobe s príslušenstvom vyhovel, žalobu v sume 64,05 Eur vyfakturovanej faktúrou č. 511108005 zamietol, pretože nebol fakturovaný vecný náklad za nakúpené diaľničné poplatky v mesiaci august 2011, čo nespadá do obdobia refundácie prevádzkových nákladov v zmysle ustanovení živnostenskej nájomnej zmluvy.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že v zrušujúcom rozhodnutí č. k. 41Cob/76/2016 zo dňa 18.12.2013 uložil súdu prvého stupňa posúdiť uplatnený nárok z titulu uzavretej živnostenskej nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2008. zároveň uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s výškou nájomného dohodnutého v čl. IX danej zmluvy v sume 2.451,40 Eur.
Súd prvého stupňa posúdil uzavretú živnostenskú zmluvu ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka a odporcu zaviazal k úhrade sumy 42.221.79 Eur.
Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nevyplynula skutočnosť, že navrhovateľa odovzdal vozidlo odporcovi ako jeden zo základných pojmových znakov skutkovej podstaty ust. § 630 ods. 1 obchodného zákonníka.
Odvolací súd ďalej uvádza, že čl. IX Zmluvy upravuje výšku mesačnej splátky, ktorú bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi v celkovej výške 2.451,40 eur podľa špecifikácie v čl. IX uvedenej. Podľa názoru odvolacieho súdu č. IX neodkazuje na čl. III tak, ako to tvrdil v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ, a ako si potom uplatnil celkovú výšku nájmu. Z doposiaľ predložených a označených dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľom nie je možné viazať čl. IX na čl. III zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa, ktorý bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nevykonal náležité dokazovanie a zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s dôvodmi vytýkanými odvolacím súdom.
V zmysle ust. § 224 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.