Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-112-2016.pdf
PDF · 98.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX C., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou R. C., pracovníčkou Okresného súdu Y., o zaplatenie sumy 114,89 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 19,51 eur od 26.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,56 eur od 26.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 41,02 eur od 26.06.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10,89 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 39,03 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.06.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 114,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 39,31 eur od 26.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,56 eur od 26.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 41,02 eur od 26.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúru číslo 7107831168, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 39,31 eur, faktúru číslo 7105587913, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 41,02 eur a faktúru číslo 7106698943, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 34,56 eur. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 22.11.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenia dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 114,89 eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
Opatrovníčka žalovaného sa vo veci nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve, faktúrami č. 7107831168, č. 7105587913, č. 7106698943, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 a identifikáciou postúpenej pohľadávky a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 16.11.2015 pôvodný veriteľ a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ uzatvorili Zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Ty a ja.
Z tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 05.01.2008 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý program 100(200) viac. Dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma zmluvnej pokuty bola stanovená vo výške 10 000,- Sk.
Podľa bodu 1. písm. a) a b) dodatku k zmluve, jeho predmetom zmena programu služieb a to vo vzťahu k SIM karte uvedenej v tabuľke 1. tohto dodatku. Účastník sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom.
Dňa 30.01.2010 bol k vyššie uvedenej zmluve medzi pôvodným veriteľom a žalovaným uzatvorený ďalší dodatok, predmetom ktorého bola zmena účastníckeho programu na program Podľa seba 3(3000). Doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru číslo 7105587913 s dátumom splatnosti do 25.08.2011 na sumu 41,46 eur, v tomto konaní je z faktúry žalovaná suma 41,02 eur, faktúru č. 7105587913 s dátumom splatnosti do 25.06.2011 na sumu 42,81 eur, z toho suma 3,50 eur predstavuje poplatok za upomienku, ktorý nie je predmetom konania a suma 19,80 eur poplatok za prerušenie služieb pre neplatenie, faktúru č. 7106698943 s dátumom splatnosti do 25.07.2011 na sumu 38,06 eur, z ktorej žaluje iba sumu 34,56 eur.
Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Ako vyplýva z ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 16.11.2005 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý
v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd mal dostatočne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 16.11.2005 Zmluva o pripojení, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému dohodnuté služby a žalovaný na jej základe bola povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Vo vzťahu k predloženým faktúram, ktorými pôvodný veriteľ žalovanému vyúčtoval cenu poskytnutých služieb, súd mal za preukázané, že žalovaný si neplnil svoju základnú povinnosť zo zmluvy a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Celková dlžná suma za využitie týchto komunikačných služieb tak činí 95,09 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú sumu uhradil a to čo i len čiastočne, súd žalobe v tejto časti vyhovel.
Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturovanú sumu za mesačné poplatky riadne a včas v lehote splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi okrem nároku na zaplatenie istiny vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Nárok na úrok z omeškania súd žalobcovi priznal v zákonnej výške 9,25 % ročne a 9,50 % ročne, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyúčtovacích faktúr.
Faktúrou č. 7107831168 pôvodný veriteľ okrem nároku na cenu poskytnutých služieb vyúčtoval žalovanému aj nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie pre neplatenie vo výške 19,80 eur, ktorý bol pôvodným veriteľom voči žalovanému uplatnený v zmysle cenníka pôvodného veriteľa.
V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
Vyššie uvedený poplatok bol uplatnený voči žalovanému v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa zmluvy bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatkov z dôvodu neplatenia zo strany účastníka - žalovaného, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti
žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane určenia poplatkov za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie poplatkov zároveň nie je možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto súd žalobu v časti vyššie uplatneného poplatku s prísl. považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/193 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 19,80 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do sumy 95,09 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 83 % a žalovaný v rozsahu 17 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (83 % - 17 %), žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 % z jeho celkových priznaných trov konania.
Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur podľa vyčíslenia trov konania v žalobnom návrhu.
Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,14 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume 39,84 eur s DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania ........................................................ 16,60 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh ......................................... 16,60 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 19,30 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok 2014 vo výške 2 x 8,04 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, keď žalobcovi vnikol má nárok na náhradu trov konania vo výške 66 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo výške 10,89 eur za zaplatený súdny poplatok (66 % zo sumy 16,50 eur) a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 39,03 eur ( 66 % zo sumy 59,14 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.