Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1C-8-2014.pdf
PDF · 74.94 KB
No categories available
1C/8/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. X, E., okres H. X., o zaplatenie 1.018,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 6,10 eur pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, to všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
II. V prevyšujúcej časti požadovanú náhradu trov konania súd žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou, z dôvodov v nej uvedených, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 14.10.2013 domáhal voči žalovanému G. D. (pôvodne žalovaný v 2. rade) a žalovanému N. D. (pôvodne žalovaný v 1. rade) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1.018,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.018,55 eur od 9. 7. 2013 do zaplatenia, náhrady nákladov za preklad (t. j. nákladov spojených s uplatnením práva) vo výške 93,99 eur a náhrady trov konania; taktiež voči pôvodne žalovanému v 1. rade N. D. samostatne zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.068,55 eur od 3. 8. 2012 do 29. 10. 2012 a zo sumy 1.018,55 eur od 30. 10. 2012 do 8. 7. 2013. O čiastočnom späťvzatí žaloby v zmysle podania doručeného dňa 14. 10. 2013 rozhodol súd platobným rozkazom vydaným v rozsahu podania žalobcu doručeného súdu 14. 10. 2013 (§ 172 ods. 6 O.s.p.). Uvedený platobný rozkaz v časti týkajúcej sa výlučne pôvodne žalovaného v 1. rade, N. D., nadobudol právoplatnosť; v časti, v ktorej platobným rozkazom bola uložená obom pôvodne žalovaným povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne bol uznesením tunajšieho súdu č .k. 1C/8/2014 - 76 zo dňa 9. 4. 2014 vydaný platobný rozkaz zrušený postupom podľa § 173 ods. 2 O.s.p..
V ďalšom priebehu konania pôvodne žalovaný v 1. rade zomrel a na základe výsledku dedičského konania po ňom rozhodol súd v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. o pokračovaní v tomto konaní so žalovaným G. D. (uznesenie č. k. 1C/8/2014 - 125 zo dňa 21. 3. 2016).
Dňa 21.4.2016 súd uznesením č. k. 1C/8/2014-147 schválil zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania. V zmieri bolo okrem iného dojednané, že žalovaný sa zaväzuje nahradiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania v druhu a výške ako bude rozhodnuté súdom po právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Uznesenie o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2016. Žalobca vyčíslil trovy prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním podaným na poštovú prepravu dňa 25.4.2016, teda v zákonom stanovenej lehote, a to v celkovej výške 1.296,64 eur, pričom požadoval 61,- eur z titulu
zaplateného súdneho poplatku , 93,99 eur z titulu zaplatených poplatkov za preklad a 1.141,65 eur z titulu trov právneho zastúpenia.
Podľa § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prvom rade súd poukazuje na to, že uznesením, ktorým schválil v danej veci zmier, zároveň rozhodol o vrátení sumy 54,90 eur zo zaplateného poplatku z návrhu na začatie konania žalobcovi, čo zrejme ušlo pozornosti príslušného zamestnanca právneho zástupcu žalobcu pri vyčísľovaní trov konania (inak v celom konaní zamestnanci právneho zástupcu žalobcu podávali zmätočné podania čo do obsahu požadovaných nárokov), preto súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich iba z časti uvedeného súdneho poplatku, ktorá v súvislosti s uzavretím zmieru nebola v zmysle zákona vrátená, teda iba v časti 6,10 eur.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že absolútne nedôvodné bolo i požadovanie „poplatkov za preklad“ v sume 93,99 eur, nakoľko na zaplatenie tejto sumy, ako „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“ bol, resp. je už žalovaný zaviazaný priamo súdom schváleným zmierom.
Čo sa týka požadovaných trov právneho zastúpenia, tuto odhliadnuc od zrejmej ich neúčelnosti v súvislosti s úkonom „čiastočné späťvzatie zo dňa 15.5.2014“ - jednak vzhľadom na výšku sumy, v ktorej bola žaloba vzatá späť, jednak vzhľadom na to, že daný úkon bol učinený deň pred pojednávaním nariadeným na 16.5.2014 (teda účelovo v snahe o navýšenie trov konania), odhliadnuc od skutočnosti, že pojednávania i v dňoch 10.7.2014 a 9.12.2014 boli odročené bez prejednania veci samej, má súd za to, že v prípade žalobcom požadovanej náhrady trov konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia v tomto konaní je dôvodné použitie postupu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a ich celkové nepriznanie žalobcovi. Dané ustanovenie znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. V citovanom ustanovení je teda upravené právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Významným faktorom z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde a postoj účastníkov konania v priebehu konania. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
Je nesporné, že účastník konania má v priebehu konania právo byť zastúpený advokátom. V uvedenom prípade je však žalobca právnická osoba (verejná inštitúcia), osobitne zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, teda predmetom činnosti, a to i po odbornej právnej stránke je na strane žalobcu priamo daná i činnosť v rámci vymáhania dobrovoľne nezaplatených plnení. Už s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 2 písm. i/ zákona č. 381/2001 Z.z. (podľa ktorého na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným poskytuje informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody) nepochybne jej zamestnancami sú osoby, ktoré majú dosiahnuté právnické vzdelanie, a teda i odborné znalosti a predpoklady priamo v mene a na účet žalobcu konať v sporoch ako bol tento (alebo žalobca vie poskytovať vyššie uvedené informácie poškodeným ale sám nevie ako uplatniť a svoje vlastné nároky?). Súd má za to, že žalobca disponuje dostatočným množstvom vlastných odborne zdatných personálnych kapacít na to, aby mohol v konaní pred súdmi konať sám vo vlastnom mene. Dokonca výkonný riaditeľ,
ktorý udelil plnú moc spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. na zastupovanie žalobcu v tejto veci, je podľa obsahu plnomocenstva osobou majúcou právnické vzdelanie - na tom nič nemení ustanovenie § 23a zákona č. 381/2001 Z.z., a to odhliadnuc od toho, že členmi Slovenskej kancelárie poisťovateľov je celkovo 11 poisťovateľov (viď k tomu: <https://slaspo.sk/10793>), takže prinajhoršom mohol žalobca využiť pre tento spor služby právnych oddelení niektorého zo svojich členov. Táto právna vec aj napriek tomu, že súvisela so spôsobením dopravnej nehody v zahraničí nebola o nič viac odborne náročná ako nepochybne iné veci, v ktorých sám žalobca, resp. jeho členovia, vymáha iné dlžné plnenia, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Dokonca aj samotný preklad písomností zo zahraničia si dal vypracovať sám. Potom je nepochopiteľné z akého dôvodu za vyššie uvedených skutočností splnomocnil žalobca svojho právneho zástupcu pre toto konanie, ktorý sa nechal ďalej substitučne zastupovať advokátskou kanceláriou sídliacou v Košiciach. Prečo samotný žalobca, pokiaľ už nevyhnutne vyžadoval odbornú pomoc v tejto veci, sa neobrátil na advokáta majúceho sídlo priamo v obvode tunajšieho súdu, prečo tak neurobil samotný ním splnomocnený právny zástupca pri výbere svojho substitúta, ale obaja postupovali tak, že trovy konania sa na ďalších výdavkoch - náhrady za stratu času, cestovné náhrady
- ešte ďalej v maximálnej možnej miere navyšovali. V dôsledku týchto skutočností nemožno z pohľadu súdu trovy, ktoré žalobcovi v súvislosti s jeho právnym zastúpením v tejto veci vznikli, považovať za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému a tým sú podľa súdu v plnej miere splnené predpoklady na uplatnenie postupu podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v tejto veci. Preto súd ani náhradu týchto trov žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.