Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-210-2010.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/210/2010
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného PEPSI-COLA SR, s.r.o., IČO: 31 362 681, so sídlom Nádražná 534, 901 01 Malacky, proti povinnému SUBOMNI, s.r.o., IČO: 31 353 789, so sídlom 962 12 Detva 1579, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Mariannou Vargovou, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1234/4, 951 48 Trebišov, pod sp. zn. EX 74/10, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/210/2010-20 zo dňa 17.08.2015.
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poveril dňa 15.2.2010 súdnu exekútorku JUDr. Mariannu Vargovú vykonaním exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9Cb/43/2009-36 zo dňa 5.11.2009 a návrhu oprávneného zo dňa 2.2.2010.
Na základe oznámenia oprávneného podala súdna exekútorka dňa 5.2.2013 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 5.12.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda zanikol bez právneho nástupcu.
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 20Er/210/2010-20 zo dňa 17.08.2015 exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie zmenil a to tak, že exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Mariannou Vargovou pod sp. zn. EX 74/10 vyhlási za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastaví a súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov konania.
Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/180/2010-52 zo dňa 03.07.2012, právoplatným dňa 05.10.2012 bola obchodná spoločnosť SUBOMNI, s.r.o., so sídlom 962 12 Detva 1579, IČO: 31 353 789 zrušená bez likvidácie. Obchodná spoločnosť SUBOMNI s.r.o. bola dňa 05.12.2012 vymazaná z Obchodného registra. Oprávnený ďalej uviedol, že je toho názoru, že prvostupňový súd mal exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Marianou Vargovou pod sp. zn. EX 74/10 vyhlásiť za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastaviť. Súčasne súd nemal priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov konania.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Súd preskúmal odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/210/2010-20 zo dňa 17.08.2015, pričom vychádzal z predložených dôkazov. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že uznesenie č.k. 20Er/210/2010-20 zo dňa 17.08.2015 je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho posúdenia skutkového stavu.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že povinný - spoločnosť SUBOMNI, s.r.o., so sídlom 962 12 Detva 1579, IČO: 31 353 789, bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/180/2010-52 zo dňa 03.07.2012, právoplatným dňa 05.10.2012, zrušená bez likvidácie a následne dňa 05.12.2012 ex offo vymazaná z Obchodného registra. Súd si výzvou zo dňa 24.02.2016 vyžiadal od Okresného súdu Banská Bystrica právoplatné uznesenie 26Cbr/180/2010-52 zo dňa 03.07.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť SUBOMNI s.r.o. zrušená bez likvidácie. Z predmetného uznesenia súd zistil, že v spoločnosti sa nekonali každoročné valné zhromaždenia, čo je neodstrániteľný dôvod na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka a zároveň, že je daný dôvod na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka z dôvodu neplnenia povinnosti ukladať do zbierky listín individuálne účtovné závierky. Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného bolo z uvedených dôvodov nesprávne, preto sudca odvolaniu oprávneného v súlade s § 374 ods. 4 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.
Povinný dňom zrušenia stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže povinný, ktorým je právnická osoba, zanikol bez právneho nástupcu, čo je nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. l Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosťou nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku je upravené, že oprávnenému možno uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie v prípade jeho procesného zavinenia zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2).
Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu bez právneho nástupcu, možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, súd zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie nemožno však bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.
Oprávnený, ktorý podal včas návrh na vykonanie exekúcie, nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného bez právneho nástupcu po začatí exekučného konania. Z tohto dôvodu mu nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie. Súd oprávnenému nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže oprávnený zastavenie exekučného konania nezavinil, ani zastavenie konania pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. Preto súd neuložil oprávnenému povinnosť uhradiť vyčíslené trovy exekúcie a rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov za výkon exekučnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 prvá veta O.s.p.).