Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/495/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko IČO: CHE-100.023.266, právne zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi K. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX O., zast. advokátom JUDr. Jánom Boškom Boškovičom, so sídlom Mierové nám. 940/1, 924 01 Galanta, IČO: 31 196 929, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, pracovisko: Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 3 176,06 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -128 zo dňa 15. 01. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 618,14 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku mení tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní nepriznáva.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 679,29 € a prevyšujúceho úroku z omeškania nad 8,75 % ročne zastavil; vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 212,75 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 618,14 € na účet jeho právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 33,80 € na účet navrhovateľa v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v úverovej zmluve č. 02000075 zo dňa 19. 12. 2007, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v žalobe, sa nenachádza údaj o úroku, preto v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Po zhodnotení a oboznámení sa so všetkými predloženými dôkazmi dospel okresný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť žalovaného nároku. Preukázal síce vznik zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy o úvere zo dňa 19. 12. 2007, avšak nepreukázal oprávnenosť svojho nároku práve vo výške 2 496,77 € s príslušenstvom, nakoľko navrhovateľ nepredložil napriek dvom výzvam súdu potrebné údaje a listinné dôkazy na vyhodnotenie oprávnenosti žalovaného nároku. Okresný súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie žalobným návrhom uplatneného nároku spočíva práve na navrhovateľovi,

ktorý je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Keďže navrhovateľ nepredložil súdu relevantné dôkazy na to, aby súd mohol zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2 496,77 €, okresný súd návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej čiastočné zastavenie konania zamietol.

Vo vzťahu k trovám konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Konštatoval, že v predmetnom konaní bol odporca úspešný, preto mal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania zodpovedajúcich odmene za tri úkony právnej služby a 3 x režijnému paušálu k uvedeným úkonom právnej služby v celkovej výške 212, 75 €. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že na strane odporcu vystupoval vedľajší účastník, ktorý mal právneho zástupcu, preto priznal aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 618,14 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku č. V., ktorým súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 618,14 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiada, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Podľa názoru navrhovateľa dôkazné bremeno neuniesol z objektívnych dôvodov, a na túto skutočnosť upozornil aj súd prvého stupňa. Navrhovateľ je v poradí tretím veriteľom pohľadávky a táto skutočnosť je spojená s viacerými prekážkami. Nie je však dôvodom na oslabenie nároku navrhovateľa. V súdnom konaní navrhovateľ predložil všetky jemu dostupné listinné dôkazy na preukázanie uplatneného nároku, ktorý bol riadne špecifikovaný čo do dôvodu a výšky, a to tak v žalobe právnym predchodcom navrhovateľa ako aj v ďalších podaniach adresovaných súdu zo strany jeho právneho nástupcu. Ak teda vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v súvislosti s konaním trovy konania, tak podľa názoru navrhovateľa neboli vynaložené účelne. V uvedenej súvislosti spochybnil navrhovateľ v odvolaní potrebu nariadiť vo veci tri pojednávania, kde právny zástupca vedľajšieho účastníka len opakoval svoje tvrdenia z písomného vyjadrenia zo dňa 03. 02. 2014, pričom zdôraznil, že podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je súd ex offo povinný prihliadať na premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa alebo na akúkoľvek prekážku priznania nároku navrhovateľa, bez toho aby potreboval na to vyjadrenie odporcu alebo vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Konštatoval, že použitý dopravný prostriedok vzhľadom na vzdialenosť sídla advokátskej kancelárie a miesta procesného úkonu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (pre prípad viacerých pojednávaní na súde), nebol zvolený správne. Navrhovateľ v odvolaní poukázal tiež na ust. § 137 OSP a uviedol, že trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 OSP, ale ani pomocou interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva alebo neboli. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená v ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane vychádza zo základného princípu dvoch strán v kontradiktórnom postavení. V prípade ak účastník, ktorý mal vo veci úspech, náklady potrebne k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva skutočne vynaložil, tak je priznanie náhrady účelne vynaložených trov konania v sporovom konaní pravidlo, z ktorého však existujú výnimky. Úlohou súdu preto nie je mechanicky rozhodnúť o náhrade trov konania podľa jeho výsledku, ale zvážiť, či neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov.

V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M , v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a

neprekračuje ich medze. Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Súd, ktorý rozhoduje o priznaní či nepriznaní náhrady trov konania, musí prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že s otázkou účelnosti trov konania, najmä vo vzťahu k zastúpeniu účastníka konania advokátom v prípadoch hromadných a administratívne jednoduchých podaní sa vo viacerých nálezoch zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. , , ), ktorý dospel k rovnakému záveru o neúčelnosti trov v prípade hromadných podaní. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou priznania ich náhrady. Navrhovateľ dal v odvolaní odvolaciemu súdu do pozornosti aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie sp. zn. a sp. zn. a poukázal na požiadavku efektívnosť trov konania v prípade jednoduchých podaní, za aké možno považovať aj podanie, v ktorom je vznesená námietka premlčania. Ďalej navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M , podľa ktorého „v súčasnosti existuje stav vzniknutý množstvom podávaných hromadných žalôb v porovnateľných, skutkovo a právne pomerne jednoduchých veciach, do ktorých vedľajší účastník hromadne vstupuje. Podanie vedľajšieho účastníka, ktorým vzniesol námietku premlčania je tak všeobecné a rámcové, že pod tento jeden obsah možno iba dosadiť základné údaje a údaje spôsobilé identifikovať vec, ktorá je predmetom konania. Takéto trovy konania sú nadbytočné a neúčelné“. Ďalej dal navrhovateľ v odvolaní odvolaciemu súdu do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 28. 10. 2014, ktorým bola sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Združenie namietalo porušenie základných práv a práv podľa viacerých článkov Ústavy Slovenskej republiky, vrátane čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2, ďalej Listiny základných práv a slobôd, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s Dodatkovým protokolom a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. 06. 2014.

V závere odvolania navrhovateľ poukázal na niektoré uznesenia Krajského súdu v Prešove, v Košiciach, v Nitre a v Bratislave, ktorými chcel tiež podporiť svoj právny názor na neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

K obsahu odvolania odporcu sa v podaní zo dňa 25. 03. 2015 vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu a vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia navrhovateľa ohľadom náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za situácie právoplatnosti výrokov o zamietnutí žaloby a čiastočného zastavenia konania sú irelevantné, pričom navrhovateľ podľa vedľajšieho účastníka zahmlieva skutočnosti opodstatňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka. Základnou povinnosťou navrhovateľa za účelom úspešnosti jeho návrhu je predloženie dôkazov preukazujúcich ním tvrdené skutočnosti, pričom nenaplnenie uvedeného rezultuje v jeho neúspešnosť v konaní. Nie je povinnosťou súdu vyhľadávať dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku navrhovateľa. To, že navrhovateľ nie je schopný danú povinnosť naplniť, nemôže byť na škodu žalovanej strane. Vedľajší účastník na strane odporcu poukázal vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa aj na tú skutočnosť, že výzva na predloženie požadovaných dokladov bola doručovaná aktuálnemu navrhovateľovi s predvolaním na pojednávanie dňa 09. 10. 2014. O odročenie pojednávania dňa 09. 10. 2014 žiadal práve navrhovateľ z dôvodu neschopnosti predloženia požadovaných dokladov, pričom následne podaním pred pojednávaním dňa 15. 01. 2015 už nereflektoval na túto podstatnú okolnosť a požiadavku súdu a vzal čiastočne svoj návrh späť. Pojednávanie dňa 20. 03. 2014 bolo odročené z dôvodu špecifikácie nároku, predloženia požadovaných listín a nevykázania doručenia predvolania odporcovi. Z uvedeného je podľa vedľajšieho účastníka zrejmé, že niekoľko nariadených pojednávaní vo veci nespôsobil vedľajší účastník ale práve navrhovateľ uplatňovaním dubióznej pohľadávky pred súdom. Vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykonával v konaní jednotlivé úkony aktívne, v prospech žalovaného spotrebiteľa, pričom tieto sledovali jeho procesný postoj vo veci a boli vykonané účelne. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS tak naplnilo zákonný mandát zverený mu usl § 93 ods. 2 OSP. Argumentáciu navrhovateľa obsiahnutú v jeho odvolaní, spochybňujúcu dôvodnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je možné, podľa vedľajšieho účastníka, považovať za účelovú v snahe vyhnúť sa opodstatnenej náhrade trov konania.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , na ktoré poukázal navrhovateľ v odvolaní, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že toto rozhodnutie sa meritórne nezaoberalo účelnosťou náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom sa jednalo o rozhodnutie predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti. Podľa vedľajšieho účastníka treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých vedľajší účastník požaduje, objektívne účelné. Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej zdôraznil, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Argumentácia navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi je podľa vedľajšieho účastníka v príkrom rozpore so zákonom a princípom rovnosti zbraní.

Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že žalobný návrh a taktiež aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 03. 02. 2014 boli na súd podané ešte v čase, keď predmetné novelizované ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nebolo účinné. Vedľajší účastník sa po vstupe do konania na podporu žalovaného spotrebiteľa snažil aktívne vystupovať v konaní, a to za účelom poskytnutia právnej pomoci spotrebiteľovi, čo zjavne navrhovateľovi nevyhovuje, pretože nedosiahne v konaní to, čo žiada, pričom ako sám uvádza vo svojich odvolaniach, má vedomosť o premlčaní svojich nárokov už pred podaním žaloby na súd. Konanie navrhovateľa spočívajúce v žalovaní premlčaných nárokov je podľa vedľajšieho účastníka prejavom evidentného spoliehania sa na neprítomnosť vedľajšieho účastníka v konaniach a v prípade neúspechu navrhovateľa je prejavom uvádzania účelových a zavádzajúcich tvrdení v odvolaniach navrhovateľa. Dôvodnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyplýva podľa vedľajšieho účastníka z dlhodobých a efektívnych výsledkov činnosti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v súdnych konaniach. V množstvách súdnych konaní boli žaloby aj predmetného navrhovateľa zamietnuté ako nedôvodné, resp. zamietnuté v značnej časti a spotrebitelia tak boli ochránení pred zaviazaním na plnenie z nedôvodných nárokov dodávateľov.

V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa aj vedľajší účastník na strane odporcu poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, v Trenčíne, v Žiline, v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Prešove a uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 33,97 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 OSP zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 3 176,06 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 496,77 € od 05. 10. 2012 až do zaplatenia a v tej istej lehote uhradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia s tým, že ak odporca podá proti platobnému rozkazu odpor, navrhovateľ navrhol, aby súd vydal vo vymedzenom rozsahu rozsudok.

V podaní zo dňa 13. 09. 2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania na pomoc a podporu žalovaného spotrebiteľa a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami. V podaní zo dňa 03. 02. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k žalobnému návrhu a vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej vedľajší účastník na strane odporcu v predmetnom vyjadrení poukázal na to, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe a poplatkoch, preto ich navrhovateľ v zmysle ust. § 4 ods. 4 cit. zákona nemôže od odporcu požadovať. V závere vyjadrenia

k žalobnému návrhu vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku nakoľko najneskôr dňom 28. 02. 2011 došlo k zosplatneniu celej dlžnej sumy, a teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie žalovaného nároku; zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania v celkovej výške 139,78 €.

V podaní zo dňa 15. 04. 2014 pôvodne v žalobe označený navrhovateľ navrhol, aby súd uznesením pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa v zmysle ust. § 92 ods. 2 OSP tak, že na miesto spoločnosti Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, vstúpi do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom v meste Zug, Švajčiarsko.

Uznesením č. k. -73 zo dňa 03. 06. 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa v zmysle uvedeného návrhu navrhovateľa.

V podaní zo dňa 06. 10. 2014 sa vo veci vyjadril právny zástupca odporcu tak, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy a ňou založený vzťah má občianskoprávny charakter, preto je potrebné naň aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o adhéznu zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ neovplyvňuje obsah zmluvy. Splatnosť úveru nastala 28. 02. 2011 a všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 28. 02. 2014. So zreteľom na uvedené, vzniesol odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania uplatneného nároku podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Zároveň odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobnému návrhu poukázal na to, že predmetná zmluva je zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 4 ods. 4 predmetného zákona je úver poskytnutý na jej základe, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe a poplatkoch za poskytnutie úveru. Zároveň si odporca uplatnil trovy konania v celkovej sume 139,82 €.

V podaní zo dňa 13. 01. 2015 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania čiastočne späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 496,77 €, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 2 496,77 € od 05. 10. 2012 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudkom č. k. -128 zo dňa 15. 01. 2015 okresný súd, tak ako bolo vyššie konštatované, konanie v časti o zaplatenie sumy 679,29 € a prevyšujúceho úroku z omeškania nad 8,75 % ročne zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 212,75 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 618,14 € , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

S uvedeným rozhodnutím okresného súdu v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa navrhovateľ nestotožnil, podal proti výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 618,14 € odvolanie, kde namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že odvolanie navrhovateľa považuje za dôvodné a to z toho dôvodu, že odporca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý podal k návrhu na začatie konania vyjadrenie, kde namietal v podstate tie isté skutočnosti ako vedľajší účastník na strane odporcu. Nemožno sa teda v celom rozsahu stotožniť s argumentáciou vedľajšieho účastníka, že práve vstup vedľajšieho účastníka bol v danom konkrétnom prípade pre spotrebiteľa takým prínosom, že bez účasti vedľajšieho účastníka v konaní by odporca nebol v konaní úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporcu v konaní zastupoval právny zástupca, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu okresný súd na základe ust. § 142 ods. 1 odporcovi priznal, možno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že v prípade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa v danom konkrétnom prípade jedná o neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, ktoré by navrhovateľ znášal vo vzťahu k odporcovi duplicitne, keďže odporca bol tak ako je vyššie uvedené zastúpený právnym zástupcom, ktorého procesný úkon - vyjadrenie k

žalobnému návrhu bol v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol priaznivý pre žalovaného spotrebiteľa.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.