Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-61-2014.pdf
PDF · 126.97 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľky: H. S., X.. XX.XX.XXXX, Š. S. Č. K., V. L. J. XX/XX, XXX XX J. X, Č. K., zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, AK so sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, Slovenská republika, proti odporcom: v 1. rade: E. O.Á., X.. XX.XX.XXXX, Š. S. R. K., a v 2. rade: L. O., X.. XX.XX.XXXX, S. R. K., obidve trvale bytom R. H. XXXX/X XX, XXX XX M. D., zastúpené HAVLÁT & PARTNERS, Advokátska kancelária so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 500 000.-Kč takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni v 1. rade a odporkyni v 2. rade náhradu trov konania vo výške 4 970,41 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 1 156,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 813,91 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr. Jána HAVLÁTA, vedený v R. R., C..R.. Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, L.: Z., všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 12.07.2013 sa navrhovateľka domáhala proti odporcom zaplatenia sumy vo výške 500 000,- Kč spolu s príslušenstvom, titulom zmluvy o pôžičke. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporkyňami uzatvorili dňa 26.04.2011 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 740.000,- Kč za účelom kúpy rodinného domu, nachádzajúceho sa v mestskej časti J. X - J. F. na N. F. E. XX, X XX XX J.. Navrhovateľka poskytla odporkyniam v 1. a 2. rade pôžičku v celej výške dňa 26.4.2011 ako bezúročnú a odporkyne sa zaviazali pôžičku navrhovateľke splatiť najneskôr v deň konečnej splatnosti, t.j. najneskôr ku dňu 31.1.2012. Odporkyne sa v zmysle Zmluvy o pôžičke oboznámili s výškou pôžičky a dátumom konečnej splatnosti pôžičky a svojim podpisom dňa 22.5.2011 písomne uznali dlh a zaviazali sa splatiť pôžičku do 31.01.2012; odporkyne využili možnosť čerpať od navrhovateľky pôžičku, avšak podmienky pre jej splatenie nedodržali napriek tomu, že navrhovateľka ich na túto skutočnosť upozorňovala a vyzvala ich na úhradu ich splatných záväzkov bez zbytočného odkladu a to najneskôr do 5 dní od doručenia Výzvy na úhradu dlhu zo dňa 26.09.2012. Odporkyne neuhradili navrhovateľke žiadnu časť pohľadávky, ku dňu 26.09.2012 eviduje navrhovateľka pohľadávku voči odporkyniam vo výške 500.000,- Kč
Súd vydal dňa 2.10.2013 platobný rozkaz, č. k. 40 Ro/1548/2013, ktorým uložil odporkyniam v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne navrhovateľke sumu 500.000,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 1. února 2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 1.156,50 EUR a právnemu zástupcovi navrhovateľky trovy právneho zastúpenia.
Odporkyne podali voči uvedenému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodňovali tým, že si nie sú vedomé žiadneho dlhu voči navrhovateľke, požičaná suma bola v celej výške vrátená. Navrhli, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov konania. Poukázali na to, že podľa tvrdenia navrhovateľky bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytla navrhovateľka odporkyniam finančné prostriedky na kúpu rodinného domu v Českej republike vo výške 740.000,- Kč. Podľa návrhu, ktorý podala navrhovateľka na súd, neuhradili žiadnu časť pohľadávky, napriek tomu navrhovateľka eviduje ku dňu 26.9.2012 (deň výzvy k úhrade dlhu) pohľadávku len vo výške 500.000,- Kč; na túto skutočnosť poukázali z dôvodu preukázania rýdzo účelového podania návrhu na súd. Uviedli, že odporkyňa v 1. rade s manželom skutočne uvažovali o kúpe nehnuteľnosti v Českej republike a za týmto účelom bolo s navrhovateľkou dohodnuté, že im poskytne pôžičku vo výške 740.000,- Kč. Finančné prostriedky však mali byť navrhovateľkou prevedené priamo na účet predávajúcej strany. Nakoniec im však navrhovateľka poskytla pôžičku len vo výške 240.000,- Kč. Po zrušení celého obchodu týkajúceho sa kúpy nehnuteľnosti boli tieto prostriedky vrátené predávajúcou stranou odporkyniam, ktoré ju následne previedli na účet navrhovateľky. Napriek tomu, že existuje potvrdenie o poskytnutí pôžičky vo výške 740.000,- Kč, nebola táto čiastka odporkyniam nikdy požičaná, žiadny dlh medzi účastníkmi neexistuje.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 22.01.2014 trvala na tom, že voči odporkyniam eviduje pohľadávku vo výške 500.000,- Kč s príslušenstvom. Navrhovateľka vlastní v Prahe nehnuteľnosť, v ktorej má na prvom poschodí slovenská ambasáda rezidenciu. Vzhľadom na to, že manžel odporkyne v 1. rade bol v minulosti vojenský pridelenec v Českej republike a spoločne s rodinou býval práve v tejto rezidencii, zoznámila sa navrhovateľka s obomi odporkyňami. Následne pridelenie manžela odporkyne v 1. rade v Prahe skončilo. Odporkyňa v 2. rade trpela zdravotnými problémami, liečila sa v Českej republike, preto sa rozhodla rodina odporkýň zakúpiť v Českej republike nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že im navrhovateľka chcela pomôcť, keďže v Českej republike zostali práve z dôvodu zaistenia liečby odporkyne v 2. rade, súhlasila s tým, aby mala odporkyňa v 2. rade na prechodnú dobu nahlásené bydlisko v Českej republike, v jej dome a to až do doby, kým sa podarí odporkyniam zakúpiť vhodnú nehnuteľnosť. Odporkyniam sa nedarilo nájsť žiadnu vhodnú nehnuteľnosť. Následne si navrhovateľka spomenula, že jedna jej zákazníčka, p. B. C. (ďalej len „predávajúca") - vlastní dom, ktorý ponúka dlhodobo na predaj. Predávajúca sa navrhovateľke zverila, že dom nadobudla za veľký obnos peňazí (cca 17 mil. Kč) a teraz, nakoľko súrne potrebovala finančné prostriedky, je ho ochotná predať za čiastku cca 9 mil. Kč. Navrhovateľka poznala predávajúcu ako svoju dlhoročnú zákazníčku. Predávajúca využívala spoločne so svojou matkou dlhodobo kozmetické služby navrhovateľky, naviac si pravidelne chodila k navrhovateľke požičiavať čiastkové finančné obnosy, ktoré navrhovateľka vyberala zo svojho účtu. Dlh sa v apríli roku 2011 pohyboval už v stovkách tisíc českých korún (konkrétne šlo o celkom 740.000,-Kč) s tým, že dlh zaisťovala predávajúca šperkmi, ktoré dávala navrhovateľke do zálohy. Navrhovateľka sa odporkyniam zmienila o tom, že jej zákazníčky predávajú dom. Následne si odporkyne dom prehliadli a rozhodli sa pre jeho kúpu. Vzhľadom na to, že odporkyňa v 1. rade s manželom ani odporkyňa v 2. rade nemali dostatok finančných prostriedkov, ktoré naopak predávajúca nutne potrebovala, dohodli sa odporkyne s predávajúcou a navrhovateľkou, že odporkyne dlh predávajúcej voči navrhovateľke prevezmú. Navrhovateľka s tým súhlasila a vrátila predávajúcej šperky, ktoré slúžili ako zabezpečenie dlhu predávajúcej voči navrhovateľke. O zámere predaja domu bola tiež spísaná medzi odporkyňou v 1. rade, jej manželom a predávajúcou zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.04.2011. Vzhľadom na to, že svedkom tohto podpisu bola aj navrhovateľka, (došlo k tomu v rovnaký deň ako bolo dohodnuté vyššie uvedené prevzatie dlhu), je na tejto Zmluve pripojený tiež jej podpis. V článku 1 Zmluvy je uvedené, že pred podpisom Zmluvy uhradili budúci kupujúci, teda okrem iného odporkyňa v 1. rade, budúcemu predávajúcemu čiastku vo výške 1.600.000,- Kč. Predávajúca tak vyhlasuje, že túto čiastku obdržala. Časť tejto sumy vo výške 740.000,- Kč však bola uhradená predávajúcej na základe skorších pôžičiek zo strany navrhovateľky. Skutočnosť, že k tejto pôžičke došlo, bola potvrdená uznaním záväzku, ktoré odporkyne podpísali. Bolo by úplne absurdné, aby odporkyne podpisovali dokument, ktorým by potvrdzovali, že im bola požičaná čiastka vo výške 740.000,- Kč, ak by túto sumu neobdržali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka A.. H. O., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Uznanie dlhu zo dňa 22.5.2011, Výzva na úhradu dlhu zo dňa 26.9.2012, dopis zo dňa 18.10.2012, kópie bankových dokladov, Výpisy z účtu navrhovateľky preukazujúce opakované čiastkové výbery, Odhlásenie trvalého bydliska odporkyne v 2.rade z nehnuteľnosti navrhovateľky, Zmluva o budúcej kúpnej zmluve z 21.04.2011, ako aj s ostatným spisovým materiálom.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávanie uviedol, že argumentáciu obsiahnutú k odporu zo dňa 22.01.2014 berie späť. Dňa 21.04.2011 navrhovateľka bola svedkyňou uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve medzi odporkyňou v 1. rade a jej manželom a p. C.. Po podpise tejto zmluvy dňa 26.04.2011 navrhovateľka poskytla pôžičku odporkyni vo výške 740.000,-Kč za účelom zaplatenia druhej časti kúpnej ceny v zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň splatnosť vrátenia pôžičky bola dohodnutá na deň 31.01.2012 s tým, že pôžička bola poskytnutá bezúročne. Účastníci konania dňa 22.05.2011, t.j. skoro mesiac po faktickom odovzdaní peňažných prostriedkov spísali písomné potvrdenie o uskutočnení poskytnutia pôžičky, čo podpisom potvrdili, následne v septembri 2011 bola uskutočnená čiastková úhrada dlhu vo výške 240.000,-Kč. Do dňa splatnosti vrátenia pôžičky 31.01.2012 odporcovia nevrátili zvyšnú časť dlhu vo výške 500.000,-Kč. Navrhovateľka viackrát vyzývala odporcov na úhradu tohto dlhu, avšak k ďalšej úhrade dlhu nedošlo. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľka domáha vrátenia pôžičky súdnou cestou. K potvrdeniu zo dňa 22.05.2011 - podľa odporcov je sporné, či ide o uznanie dlhu, je právny zástupca názoru, že o uznanie dlhu ide, pretože odporkyňa si požičala peniaze od navrhovateľky a súčasne vymedzila splatnosť tejto pôžičky tým, že sa uviedol dátum, do ktorého má byť splatená a teda vyjadruje záväzok na splatenie pôžičky. V prípade, ak by sa súd neuspokojil s takouto argumentáciou a nešlo by o uznanie dlhu s účinkami plynutia novej premlčacej lehoty nemožno opomenúť fakt, že táto listina je spoločným vyhlásením všetkých účastníkov sporu o tom, že došlo k poskytnutiu pôžičky, kedy došlo k poskytnutiu pôžičky a v akej výške, od akého veriteľa, vrátane uvedenia splatnosti pôžičky a teda ide o listinný dôkaz potvrdzujúci ako sa okolnosti odohrali. Mal za to, že uniesli dôkazné bremeno v tom, že pôžička bola poskytnutá a tvrdenie odporkyne, že pôžičku nedostali, nemá racionálny základ, pretože inak by takúto listinu nepodpísali a pre spochybnenie tejto listiny nepostačuje len jej jednoduché spochybnenie odporcami ale svoje tvrdenia musia aj preukázať. Ako možno vysvetliť, že odporcovia deklarovali určité skutočnosti, ak sa tieto skutočnosti reálne nestali. Nepostačuje len to, že zmenia svoj výklad ohľadom skutočných okolnosti bez toho, aby tento rozpor nejako preukázali. Pokiaľ by nedošlo k poskytnutiu pôžičky, nedošlo by ani k jej čiastočnej úhrade vo výške 240.000,-Kč. Záverom zdôraznil späťvzatie argumentácie k odporu, a pridržiava sa argumentácie v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že peniaze boli poskytnuté p. C., nepopiera sa skutočnosť, že dlh p. C. bol čiastočne uhradený zo strany odporcov, čo preukazuje vzťah založený na základe poukážky, ktorý bol dohodnutý ústne, pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Tým, že dlh p. C. bude splatený zo strany odporkyne v 1. rade a jej manžela a voči p. C. sa zase záväzok na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny znížil, z toho dôvodu ide o vzťah poukážky, ktorý možno dohodnúť ústnym spôsobom a ktorý prebehol tak, že p. C. splnomocnila navrhovateľku, aby vybrala od kupujúcich peniaze za účelom splatenia pôžičky C. v dôsledku čoho sa kupujúci mali zbaviť čiastočného záväzku za splatenie kúpnej ceny voči predávajúcej t. j. C. tým, že časť kúpnej ceny budú plniť navrhovateľke. Nevylučuje ani predávajúca, že by mohlo dôjsť k takejto dohode, predávajúca len vylučuje to, že by prijala 500.000-Kč za účelom zaplatenia kúpnej ceny je to v skončení zmluvy o budúcej zmluve, čo potvrdzuje fakt že 500.000,-Kč majú zaplatiť odporcovia. Vzhľadom na to úkon zo strany odporkýň resp. manžela odporkyne v 1. rade dokazuje, že tam vznikla takáto dohoda. Pokiaľ by súd mal za to, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená tak jednoznačne vzhľadom na skutkové okolnosti úkon zo strany O. toto potvrdzuje, lebo O. nemali potom ako tvrdia žiaden zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a nimi, uskutočniť tento uhradzovací úkon na základe poukážky.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sumu 740.000,-Kč vyplatila z vlastných finančných prostriedkov p. C. ako predávajúcej, 240.000,-Kč jej bolo vrátené odporkyňami a žaloba smeruje voči nevrátenej sume vo výške 500.000,-Kč, ktoré p. C. odovzdala. To, že p. C. ako predávajúcej zaplatila čiastku 500.000,-Kč, na to má navrhovateľka doklady t.j. výpisy z banky, ktoré môže preukázať, peniaze poskytla skôr ako bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve s p. O.. Peniaze p. C. požičiavala z dôvodu, že táto mala veľké dlhy. Peniaze navrhovateľka vyberala zo svojho účtu po častiach a odovzdávala ich p. C. osobne, písomný doklad o tom nemá, avšak zaplatila jej sumu 740.000,-Kč. Potvrdenia o prevzatí peňazí nemá, pretože p. C. jej vždy dala šperky vo vyššej hodnote, preto nepovažovala za potrebné takýto doklad od nej vyžadovať. Keď to prešlo na O. tak jej šperky p. C. vrátila. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nebola od p. C. splnomocnená na to, aby dohodla uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve s predávajúcou a O.. Medzi ňou, p. C. a O. došlo k dohode o tom, že dlh p. C. bude uhradený prostredníctvom O.. Malo dôjsť k vyplateniu dlhu prostredníctvom manželov O., táto skutočnosť bola tiež dôvodom prečo splatnosť zaplatenia 740 000,- bola rovnaká ako bola nastavená splatnosť kúpnej ceny v zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Z tohto dôvodu bola prítomná pri
dojednávaní zmluvy o budúcej zmluve. V čase podpisu zmluvy o budúcej zmluve C. výšku zálohy 1,6 mil. nerozporovala. P. C. nikdy nenamietala v prítomnosti manželov O. skutočnosť, že by neprijala túto sumu. Zmluva o budúcej zmluve určite nebola uzatvorená zo strany O. pod nátlakom.
Právny zástupca odporkýň zotrval na tom, že odporcom nebola zo strany navrhovateľky poskytnutá žiadna pôžička. Úkon späťvzatia argumentácie k podanému odporu obč. súdny poriadok nepozná, preto je takýto úkon z procesného hľadiska irelevantný. Skutkové tvrdenia, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k odporu už nemožno zobrať späť, pretože tieto skutočnosti sa stali súčasťou skutkových okolností predmetu konania, keď sa navyše stali v tomto konaní nespornými. Čo sa týka listiny z 22.5.2011 trvajú na tom, že o uznanie dlhu s príslušnými právnymi účinkami nejde. Jedná sa nanajvýš o vyhlásenie o tom, že došlo k určitým skutočnostiam, ktoré boli ale vyvrátené samotnými tvrdeniami navrhovateľky a odporcov. Táto listina v žiadnom prípade neobsahuje vyhlásenie o zaplatení dlhu, údaj o splatnosti pôžičky za takéto vyhlásenie považovať nemožno, pretože ide len o vyhlásenie o podmienkach, za ktorých údajne bola pôžička poskytnutá. Považuje za potrebné zdôrazniť, že sama navrhovateľka pripúšťa, že sa o uznanie dlhu nejedná a pre ten prípad predkladá súdu tvrdenie, že ide o listinu, ktorej pravdivosť by mali údajne vyvracať odporcovia. S týmto sa nestotožnil, odporuje to súdnej judikatúre pretože v prípade listinného dôkazu stačí, aby bol popretý a dôkazné bremeno znáša strana, ktorá z neho vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Nakoniec o uznanie dlhu sa jednať v žiadnom prípade nemôže, resp. toto nemôže mať účinky, ktoré mu pripisuje navrhovateľka, pretože jeho pravdivosť vyvrátila samotná navrhovateľka. Vyvrátenie vyvrátiteľnej domnienky je právne významná skutočnosť, ku ktorej v konaní došlo a súd vzhľadom na svoju povinnosť prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, už nemôže túto skutočnosť opomínať. Čo sa týka k podpisu odporcov na vyhlásení 22.05.2011 k tomu uviedol, že toto vyhlásenie bolo predložené navrhovateľkou a odporcovia ho podpísali v pod nátlakom, ktorý vyplynul z okolností, okrem iného tej že v danom čase odporkyňa v 2. rade mala výrazne zhoršený zdravotný stav s tým, že odporcovia verili tvrdeniu navrhovateľky, že poskytla p. C. peňažnú sumu vo výške 740.000,- Kč. Dôležitá je skutočnosť, že odporcovia si v tom čase neuvedomovali právne súvislosti a ako právni laici podpísali predmetné vyhlásenie v právnom omyle. O tom, že predmetné vyhlásenie nezodpovedalo skutočnosti svedčí nakoniec aj to, že jeho obsah nie je logický. Účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve boli odporkyňa v 1. rade a jej manžel p. H. O., ak by teda niekomu pôžička mala byť poskytnutá, tak logické by bolo aby bola poskytnutá odporkyni v 1. rade a jej manželovi, nebol dôvod na to, aby bola pôžička poskytnutá niekomu, kto nebol subjektom záväzku a ani nemal byť subjektom záväzku zaplatiť kúpnu cenu. Z týchto dôvodov žiadal, aby bol návrh zamietnutý.
Odporkyňa v 1. rade E. O., uviedla, že pri kúpe domu v Prahe, ktorý chceli kúpiť bola uzatvorená prvá kúpno-predajná zmluva medzi mnou, manželom, p. C. a jej matkou, táto zmluva bola spísaná dňa 21.04.2011. Asi za tri dni prišla navrhovateľka s tým, že je u nej v byte p. C., ktorá potrebuje 500.000,- Kč s tým, že ona jej ich už dala, že jej ich dal jej syn H. z trezoru a za to, že jej tak rýchlo poskytol chcel províziu 100 000.-Kč, s tým, že p. C. s tým súhlasí zato, že dostala 600 000.-Kč. Navrhovateľka povedala: „Zmluvy prepíšte a pripravte druhú zmluvu len sa navýši o tú čiastku“. Keď išli k navrhovateľke kde sedela p. C., tam mali zmluvu, ktorá bola navýšená, p. C. mlčala sedela, zmluva sa rýchlo podpísala na to navrhovateľka povedala dajte rýchlo zmluvy sem podpísala a napísala sa rýchlo druhá. Pôvodne podpísané zmluvy navrhovateľka ihneď roztrhala. Podpísali potvrdenie tak ako bolo, nakoľko navrhovateľka tvrdila, že peniaze p. C. dala, hovorila to u nich v byte. Uzavierali zmluvu s p. C. na nehnuteľnosť avšak komunikovali viac s navrhovateľkou. Navrhovateľku nesplnomocnili na to, aby im sprostredkovala uzatvorenie takejto zmluvy, na rokovania s predávajúcou, nesplnomocnili ju na žiadne úkony. Nedohodli sa s p. C. a s navrhovateľkou, že časť kúpnej ceny v zmysle zmluvy o budúcej zmluve uhradia k rukám navrhovateľky. P. C. od nich nevyžadovala, aby uhradili časť kúpnej ceny k rukám navrhovateľky, čím by sa znížil ich záväzok. Pred podpisom navrhovateľka vrátila p. C. šperky v hodnote 140.000,-Kč a 140.000,-Kč sme uhradili z toho dôvodu. Keď bola odporkyňa v 1. rade na ohliadke domu, tak povedala, že môže dať milión ako prvú sumu a potom splátky 100 tis. mesačne, kým predajú dom Y. M. D., pričom jej chýbalo asi 70 tis. korún. Navrhovateľka povedala, že to nevadí, že má v zálohe šperky od p. C. a tie môže dať a odporkyňa v 1. rade jej dá 140.000,-Kč za šperky p. C. čo bolo aj v zmluve a tie šperky vrátila pred domom p. C. a tým tých 140 tisíc oni prevzali. Pani C. mala dlh voči navrhovateľke vo výške 140 tisíc, ktorý odporkyne prevzali tými šperkmi a vrátili. Poslali na účet navrhovateľke 140 000,-Kč. Druhých 100 000,-Kč bolo keď sa rozväzovala kúpno-predajná zmluva a vyšlo najavo, že žiadnych 500 000.-Kč požičaných nebolo,
navrhovateľka povedala že nedostala ale tých 100 tisíc, ktoré mali byť ako provízia, tých 100 tisíc, si požičala p. C. od navrhovateľky. Pani C. nedostala 600 tisíc ale 100 tisíc od navrhovateľky, čo aj p. C. potvrdila, tých 100 tisíc odporkyne vrátili. Mala vedomosť o predaji domu len to, čo jej rozprávala navrhovateľka, všetky informácie mala od nej, sumu za ktorú predávajúca predávala dom si stanovila predávajúca. Výšku ceny za ktorú si nehnuteľnosť predávajúca stanovila navrhovateľka nestanovila, ona ale v žiadnom prípade ju v jej prítomnosti nedojednávala, nebola dojednávaná ani s ňou. Čakali kým p. C. nepredá dom a nevráti im späť čiastku 1 milión a následne vrátili čiastku 240 tis. v celosti. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky: „V zmluve o budúcej zmluve ste vyhlásili že ste zaplatili zálohu 1.600.000 pred podpisom tejto zmluvy, prečo ste ju podpísali v tomto znení, pokiaľ ste ako tvrdíte vedeli, že zrejme tá výška nemá byť taká?“ odporkyňa uviedla, že: „Navrhovateľka bola u nás s tým, že 500 tisíc dala p. C. a 100 tisíc chcel jej syn. Výška ceny za dom bola pre nás stanovená, navýšená, komunikovala s navrhovateľkou aj s p. C., avšak následne behom mesiaca nastal veľký tlak na odpredaj domu. Neskôr jej navrhovateľka oznámila, keď videla že niečo nie je v poriadku, že bude komunikovať s predávajúcou len cez ňu a p. C. nemá brať ani telefón.“
Odporkyňa v 2. rade L. O., poukázala na to, že navrhovateľka mení neustále svoj príbeh, čoho dôkazom je aj späťvzatie vyjadrenia k odporu.
Svedok A.. H. O., na pojednávaní vypovedal, že je manželom odporkyne v 1. rade a odporkyňa v 2. rade je jeho dcéra. Navrhovateľku pozná vzhľadom na to, že sú ako rodina, bývali u nej 5 rokov. V polovici apríla roku 2011 prišiel po dovolenke domov a manželka mu povedala, že navrhovateľka jej ponúka na predaj byt od p. C. za sumu 9 mil. Sk. Išli sa na dom pozrieť, zhodnotili to a dňa 15.04.2011 povedal navrhovateľke, že to neberú. Povedala im, že už oznámila predávajúcim že to berú. Snažili sa ten dom predať, pôvodne ho predávali za 17 mil. a znižovali cenu, na jeseň 2010 ho ponúkla za 11 mil. Bol prekvapený, ale keď to zorganizovala, mali záujem kupovať dom do 10 mil. vzhľadom na to, že na Slovensku vlastnili dom približne v tejto hodnote. Keď chcel dohodnúť podmienky kúpy, šiel za navrhovateľkou, ktorá ho však odkázala priamo na predávajúcu p. C., aby sa dohodol s ňou. J.. U. v jeho prítomnosti spísala zmluvu o budúcej zmluve na predmetný rodinný dom. Vzhľadom na to, že mali zaplatiť 1 mil. a do tejto sumy im chýbalo ešte 70 tis., navrhovateľka sa ponúkla, že ona má v zálohe šperky od p. C. približne v sume 140 tis., teda 140 tisíc nám požičia a ona p. C. vráti šperky. Zmluva bola takto podpísaná. Prvá zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola podpísaná dňa 21.04.2011. Navrhovateľka ich navštívila s tým, že predávajúca p. C. potrebuje nutne ďalšie peniaze a ona jej zaplatila 500 tisíc, ktoré si požičala ako tvrdila od svojho syna, pričom k tomu ešte 100 tisíc Kč si jej syn započítal za rýchle poskytnutie peňazí. Vtedy sa spísala nová zmluva, svedok chcel, aby na zmluve bol dátum, kedy sa zmluva uzavierala, avšak navrhovateľka odmietla zmeniť pôvodný dátum s odôvodnením, že to musí byť dátum ako na pôvodnej zmluve; táto zmluva sa od prvej v ničom inom nelíšila len v tom, že tam pribudlo 600 tisíc. Takto zmluvu podpísali. Prvé vyhotovenie zmluvy po podpísaní druhej zmluvy, navrhovateľka zobrala im aj p. C. a roztrhala ju. Svedok ďalej uviedol, že ani on, ani jeho manželka a ani dcéra od navrhovateľky nijaké peňažné prostriedky t.j. sumu 740 000,- Kč. či už v hotovosti alebo prevodom na účet neprevzali. S navrhovateľkou nebola uzavretá dohoda, že odporkyne zaplatia za p. C. dlh, ktorý mala p C. N. J.. S., pri podpise zmluvy len bolo povedané že 140 tisíc za šperky a tých 600 tisíc, by mala dostať navrhovateľka. Približne po mesiaci mu manželka telefonovala, že jej navrhovateľka vnútila podpísať nejaký papier o tom, že jej dlhujú 740 tisíc. Dala to podpísať manželke a dcére, pričom využila jeho neprítomnosť, preto prišiel domov s tým, že celá vec sa vyrieši. Navrhovateľka tvrdila, že si peniaze vybrala zo svojho účtu a dala im ich, čo nebola pravda, pretože pri podpise zmluvy povedala, že ich má od syna. Svedok, manželka a p. C. sa stretli za účasti navrhovateľky u advokáta p. Bartoňa, kde advokát na písomný doklad zo dňa 22.05.2011 povedal, že tento doklad nedokazuje, že peniaze boli použité na kúpu domu. Keďže chcel vec usporiadať, dohodli si s manželkou a s p. C. schôdzku u advokáta bez navrhovateľky a to dňa 12.07.2011. Večer pred schôdzkou s advokátom, p. C. R. J.. U. prišli k nim a povedali, že žiadnych 500 tisíc nedostali ale dostali iba 100 tisíc, pričom boli z toho rozhorčené. Svedok vylúčil, že by medzi odporkyňami a navrhovateľkou bola uzavretá nejaká zmluva o pôžičke. Dňa 22.05.2011 nebol prítomný pri podpise manželky a dcéry ktorým potvrdili, že dňa 26.04.2011 si od navrhovateľky požičali peňažnú čiastku vo výške 740 000,- Kč.
Sumu 240 000.- Kč., vrátili /ako uvádza právny zástupca JUDr. Aleš Gerloch v liste zo dňa 18.10.2012/ a to, 140 000.- Kč. za šperky pri podpise prvej zmluvy dňa 21.4.2011 a 100 000.- Kč. pri rozviazaní kúpnej zmluvy, ktoré vraj pôvodne p. C. dostala od navrhovateľky pri podpise dňa 26.11. následnej zmluvy. Šperky dostala p. C. a 100 000.- Kč. dostala vraj p. C. pri podpise zmluvy. Keď sa dozvedel od manželky že dňa 22.5.2011 navrhovateľka spísala dokument, podľa ktorého mala byť jeho manželke a dcére poskytnutá od navrhovateľky pôžička o výške 740 tisíc bol veľmi rozhorčený, že bol obvinený, pretože bola využitá situácia zdravotného stavu jeho dcéry a to v jeho neprítomnosti a jednalo sa o takú sumu, s čím nemala spoločné jeho dcéra nič, za celú zmluvu zodpovedal on ako manžel a všetko platil on.
Svedkyňa L.Ž. U. na dožiadanom súde - Obvodní soud pro Prahu 6 dňa 29.01.2015 vypovedala, že na základe požiadavky jej dcéry a podkladov ktoré mala spracovala návrh budúcej kúpnej zmluvy, to bolo v jeden deň. Tento návrh poslala e-mailom O. a druhý deň, manželia O. prišli ku nej a tam dopracovali konečné znenie tohto jej návrhu. Uvedené predložila na výsluchu a je tam aj tá zmluva, ktorá bola skutočne platná, pričom o žiadnej inej zmluve nevie.
Svedkyňa B.Ň. C. na dožiadanom súde - Obvodní soud pro Prahu 6 dňa 29.01.2015 vypovedala, že od H. S.Č., žiadne prostriedky nemá, ale od O. a to sumu 240 000,-Kč a samozrejme ďalšie finančné prostriedky, ktorými sa s nimi vyrovnala, keď od celej záležitosti odstúpila. Dohromady to mohlo byť cca 1 milión Kč, ktoré samozrejme previedla na účet. Od pani S. - navrhovateľky nikdy sumu 500 000,- Kč nedostala. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky svedkyňa uviedla, že pokiaľ vie, O. mali sumu 240 000,- Kč S. D. S.S. a o žiadnych iných finančných prostriedkoch nevie, pričom tieto priviezli v hotovosti zo Slovenska v eurách. Na otázku právneho zástupcu odporkýň, svedkyňa uviedla, že pani S. jej raz pomohla ale to jej samozrejme vrátila, teda žiadne dlhy voči nej nemala. Nikto jej dlhy nepreberal. O. jej nič nedlžia a pre úplnosť dodala, že od pani S. žiadnu peňažnú čiastku neprevzala ale túto prevzala od O..
Podľa čl. 21 úvodných ustanovení k NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008, o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), v prípade absencie voľby, ak rozhodné právo nemožno určiť buď na základe skutočnosti, že zmluvu nemožno zaradiť do jedného z vymedzených typov, alebo na základe právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, na zmluvu by sa mal vzťahovať právny poriadok krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu. S cieľom určiť túto krajinu by sa malo okrem iného vziať do úvahy, či predmetná zmluva má veľmi úzku väzbu s inou zmluvou alebo zmluvami.
Podľa čl. 4 ods. 2 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008, o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.
Podľa § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, kdo se dohodne s dlužníkem, že přejímá jeho dluh, nastoupí jako dlužník na jeho místo, jestliže k tomu dá věřitel souhlas. Souhlas věřitele lze dát buď původnímu dlužníku nebo tomu, kdo dluh převzal.
Podľa § 531 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, kdo bez dohody s dlužníkem převezme dluh smlouvou s věřitelem, stane se dlužníkem vedle původního dlužníka.
Podľa § 531 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, smlouva o převzetí dluhu vyžaduje, aby byla uzavřena písemnou formou.
Podľa § 531 ods. 4 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, námitky, které má vůči věřiteli původní dlužník, může uplatnit i osoba, která dluh převzala.
Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, uzná-li někdo písemně, že zaplatí svůj dluh určený co do důvodu i výše, má se za to, že dluh v době uznání trval. U promlčeného dluhu má takové uznání tento právní následek jen věděl-li ten, kdo dluh uznal, o jeho promlčení.
Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, smlouvou o půjčce přenechává věřitel dlužníkovi věci určené podle druhu, zejména peníze, a dlužník se zavazuje vrátit po uplynutí dohodnuté doby věci stejného druhu.
Podľa § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, při půjčce peněžité lze dohodnout úroky.
Podľa § 658 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka Českej republiky, při půjčce nepeněžité lze ujednat místo úroků plnění přiměřeného většího množství nebo věcí lepší jakosti, zpravidla téhož druhu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle čl. 21 úvodných ustanovení k NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008, o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a s použitím čl. 4 ods. 2 čl. 5 ods. 2 cit. nariadenia Európskeho parlamentu je rozhodným právom pre daný prípad právo Českej republiky a súčasne právomoc tunajšieho súdu rozhodovať vo veci je daná NARIADENÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a to článkom 4 ods. 1 podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Z vykonaného dokazovania a pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, považoval súd za potrebné návrh zamietnuť a to z nasledovných dôvodov:
V konaní bolo preukázané že navrhovateľka odporkyniam žiadnu pôžičku neposkytla. Neposkytla im reálne žiadne finančné prostriedky. Uvedenú skutočnosť potvrdili výsluchy odporcu v 1. rade a odporcu v 2.rade, rovnako aj výsluch svedka O. a v konečnom dôsledku aj tvrdenia samotnej navrhovateľky. Z výpovede svedkyne pani C. vyplynulo, že navrhovateľka neposkytla odporkyniam peňažnú sumu vo výške 740 000,-Kč a ani tých 500 000,-Kč. Samotné odporkyne v 1 a v 2. rade, ako aj svedok O. vyslovene popreli, že by odporkyne od navrhovateľky obdržali peňažnú sumu vo výške 500 000,-Kč. Samotná navrhovateľka v konečnom dôsledku nezotrvala na tom, že by odporkyniam v 1 a 2 rade poskytla peňažnú sumu vo výške 500 000,-Kč. Z vyjadrenia k podanému odporu ako aj výpovede navrhovateľky pri jej výsluchu vyplynulo, že poskytla peňažné prostriedky pani C., pričom medzi ňou ako navrhovateľkou a odporkyňami malo dôjsť k prevzatiu dlhu pani C. voči pani S.. Už len zo samotných tvrdení navrhovateľky bolo zrejmé, že ani k uzavretiu zmluvy o pôžičke a ani k reálnemu poskytnutiu pôžičky odporkyniam v 1. a 2. rade, či už v hotovosti alebo na účet, nikdy nedošlo. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, pre jeho vznik sa vyžaduje aj poskytnutie peňažných prostriedkov a z vykonaného dokazovanie nevyplýval pre súd záver, že by k takémuto aktu malo dôjsť. Ďalej súd dáva do pozornosti ďalšiu okolnosť, a to že, uznanie dlhu tak ako ho interpretovala navrhovateľka, nemôže byť ani platné ako prevzatie dlhu a to z dôvodu nedostatku nedostatok písomnej formy, pričom v konaní nebol súdu predložený žiaden dôkaz o existencii takejto listiny. Nakoľko z výpovede pani C. vyplynulo, že táto poprela skutočnosť, ktorú tvrdí navrhovateľka, že jej mala poskytnúť nejaké finančné prostriedky ako pôžičku a navrhovateľka nepreukázala, že by pani C. poskytla nejaké peňažné prostriedky vo výške 500 000,-Kč, navrhovateľka uviedla odporkyne v 1. a 2. rade do omylu ohľadne tejto skutočnosti, ktoré podpísali údajné uznanie vychádzajúce z nepravdivých skutočnosti, že navrhovateľka poskytla pani C. finančné prostriedky vo výške 500 000,-Kč. Súd zastáva názor, že je aj tento právny úkon neplatný pre uvedenie odporkýň v 1. a 2. rade do omylu zo strany navrhovateľky, pričom že už v podanom odpore proti platobnému rozkazu v rámci svojej obrany proti návrhu túto skutočnosť odporkyne namietali že 500 000,-Kč im nebolo zo strany navrhovateľky poskytnutých. Samotná skutočnosť, že pani B. C. sa po ukončení zmluvy o budúcej zmluve zaviazala vrátiť pánovi O. a pani O. peňažnú sumu presne vo výške 1. 287 000,-Kč, nedokazuje to, že navrhovateľka poskytla odporkyniam alebo pani C. peňažnú sumu 500 000,-Kč. V konaní nebolo preukázané, že by túto sumu manželia O. zaplatili pani C. z prostriedkov od navrhovateľky pričom aj na dohode o ukončení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 12.07.2011 jednoznačne vyplynulo vyhlásenie svedkyne C., že žiadnych 500 000,-Kč neobdržala ani od pani S.S. ani od inej osoby. Z uvedeného vyplynulo, že predmetná vracaná suma 1 287 000,-Kč, žiadnym spôsobom nesúvisela so žalovanou pohľadávkou v sume 500 000,-Kč, ktorá je predmetom sporu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali v tomto prípade plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania v celkovej výške 4 970,41 Eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 1 156,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 813,91 Eur.
S ohľadom na to, že v predmetnej veci právny zástupca zastupoval aj odporkyňu v 1. a 2. rade, základná sadzba tarifnej odmeny bola v prípad oboch odporcov znížená o 50%. Základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50 % za jeden úkon právnej služby je 168,47 Eur, spolu za jeden úkon právnej služby 336 94 Eur (konverzný kurz ku dňu 23.05.201 4: Eur 1 = 27,438 CZK).
Trovy právneho zastúpenia súd priznal za nasledovné úkony právnych služieb preukázané a účelne vynaložené na bránenie práva:
( 1) prevzatie a príprava zastúpenia - 201 4 336,94 Eur + 2x RP 8,04 Eur (2) písomné podanie na súd (vyjadrenie k predmetu konania zo dňa 11.06.2014) 336,94 Eur + 2x RP 8,04 Eur (3) porada s klientom zo dňa 25.06.2014 (dve hodiny) 673,88 Eur + 4x RP 8,04 Eur (4) účasť na pojednávaní - 26.06.201 4 336,94 Eur + 2x RP 8,04 Eur (5) ďalšia porada s klientom zo dňa 29.09.201 4 673,88 Eur + 4x RP 8,04 Eur EUR (dve hodiny) (6) účasť na pojednávaní - 30.09.201 4 336,94 Eur + 2x RP 8,04 Eur (7) účasť na pojednávaní - 30.06.201 6 336,94 Eur + 2x RP 8,58 Eur
Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až § 18 o daň z pridanej hodnoty, t.j. DPH v sume 635,65 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že -v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., -konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, -súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, -súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, -doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), -rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).