Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-127-2015.pdf
PDF · 119.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/127/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobkyne: L. A., C. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Ivan Syrový, PhD., Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o. so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, Sobrance o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-SO1-182-007/2015 z 13.10.2015, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žiadala preskúmať rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-SO1-182-007/2015 z 13.10.2015, ktorým bolo žalobkyni ako príslušníčke Policajného zboru služobne zaradenej v stále štátnej službe vo funkcii referent Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Maťovské Vojkovce, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 53 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) bolo uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, a na základe zistených skutočností rozhodol žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona odvolanie zamietnuť a napadnutý rozkaz potvrdiť.
Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Maťovské Vojkovce Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.5 zo dňa 11.09.2015 bolo žalobkyni ako policajtke uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie, ktorého dôvodom bola skutočnosť, že dňa 29.07.2013 nepodpísala prezenčnú listinu „Oboznámenie sa s PLÁNOM SLUŽIEB na mesiac august 2013“, evidovanú ako príloha č. 1 k č.p. PPZ-HCP-SO13-1-012/2013 (ďalej len „prezenčná listina“), hoci sa so schváleným plánom služieb nadriadeným dňa 29.07.2013 oboznámila pred nástupom do služby plánovanej od 20.00 hod. do 08.00 hod. dňa 30.07.2013. Porušenie povinnosti policajtkou bolo zistené dňa 31.07.2013 o 07.30 hod. riaditeľom Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Petrovce počas kontroly prezenčnej listiny. Uvedené konanie bolo nadriadeným vyhodnotené ako porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona, podľa ktorého je policajt povinný plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, pretože žalobkyňa nepostupovala v zmysle článku 2
ods. 7 pokynu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia Policajného zboru č. 2/2012, ktorým sa určuje rozsah a vedenie evidenčných pomôcok na oddeleniach hraničnej kontroly Policajného zboru, pokynu riaditeľa OHK PZ Petrovce evidovaného pod č.p. PPZ-HCP-SO13-26-002/2013 (ďalej len „pokyn“ OHK PZ Petrovce“) a ani v zmysle úlohy č. 27 uloženej na pracovnej porade riaditeľa OHK PZ Petrovce evidovanej v prílohe č. 1 pod č. p. PPZ-HCP-SO13-15-008/2013 (ďalej len „úloha č. 27“). S pokynom UHCP PPZ bola policajtka oboznámená 23.11.2013 s pokynom OHK PZ Petrovce oboznámená 10.01.2013 a s úlohou č. 27 bola oboznámená 13.06.2013.
K jednotlivým námietkam, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu uviedol toto:
Disciplinárny rozkaz riaditeľa OHK PZ Maťovské Vojkovce bol žalobkyni vyhlásený 11.09.2015 podľa § 266 ods. 1 zákona sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením a ak to nie je možné doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. Preto neobstojí námietka žalobkyne, že konanie nadriadeného je v rozpore s § 263 zákona, nakoľko rozhodnutie jej bolo vyhlásené tak ako to ukladá zákon. To znamená, že policajtke bolo možné rozhodnutie vyhlásiť priamo v mieste a počas výkonu štátnej služby.
Pre uloženie disciplinárneho opatrenia zákon stanovuje lehoty v § 57 ods. 1, podľa ktorého za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenia, najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených dozvedel o výsledku tohto prešetrenia. Táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako v danom prípade.
Podľa § 254 zákona, ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje premlčacia lehota počas konania neplynie, to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.
K námietke, že vo veci konal nadriadený, ktorý nemal právomoc voči žalobkyni konať, poukázal na ustanovenie § 50 zákona, podľa ktorého nadriadený môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Po doručení spisového materiálu z Krajského súdu v Košiciach vo veci konal nadriadený, ktorý vydal disciplinárny rozkaz v roku 2013, avšak počas konania zistil, že podľa § 50 zákona je príslušným nadriadeným na vydanie rozhodnutia vo veci riaditeľ OHK PZ Maťovské Vojkovce, a to z dôvodu, že žalobkyňa je od 01.11.2013 služobne zaradená na tomto oddelení. Z toho dôvodu bol už pri oboznámení sa so spisovým materiálom pred vydaním rozhodnutia okrem žalobkyni prítomný aj riaditeľ OHK PZ Maťovské Vojkovce, ktorému bol následne príslušný spisový materiál odstúpený k ďalšej služobnej potrebe 10.09.2015.
K námietke ohľadne skutku, za ktorý bol žalobkyni udelený disciplinárny postih uviedol, že podľa článku 2 ods. 7 pokynu UHCP PPZ „riaditeľ prostredníctvom stálej služby zabezpečí oboznámenie sa s plánom všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne. Každý policajt je povinný pri prvom nástupe do služby, po schválení plánu alebo po vykonaní zmeny v pláne oboznámiť sa s plánom alebo s vykonanou zmenou, ktorá sa ho týka a toto oboznámenie potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa s plánom a so zmenou v pláne musí byť oboznámený najneskôr 3 dni pred nástupom do služby, to neplatí, ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh. Oboznámenie policajt potvrdí priamo v pláne na jeho druhej strane, alebo v osobitnej prílohe plánu. Oboznámenie musí obsahovať poradové číslo, hodnosť, meno a priezvisko policajta, dátum oboznámenia a podpis oboznámeného. Potvrdiť oboznámenie sa so zmenou v pláne nie je potrebné, ak sa jedná o zmenu z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta.“ Neobstojí tvrdenie žalobkyne týkajúce sa vyjadrenia U.. T. Y. a M..I.. U. Q., že ju videli dňa 29.07.2013 prevziať obal s plánom služieb a vrátiť ho po 26 minútach neznamená, že sa aj oboznámila s rozpisom služieb na nasledujúci mesiac a nepodpísala ho. Z vyjadrenia T. Y. vyplýva, že 29.07.2013 žalobkyňu videl sedieť v miestnosti pre písanie záznamov hliadky, pred sebou mala plán služieb a zapisovala si niečo do zápisníka, pričom okolo 19.40 hod. vrátila plán služieb na stálu službu a uložila ho na stôl pri služobnom telefóne. Z vyjadrenia M.. U. Q. vyplýva, že ráno 29.07.2013 pri preberaní stálej služby mu zástupca riaditeľa pre výkon služby OHK PZ Petrovce L.. L.. U. dal do
rúk čierny obal, v ktorom bol plán služieb OHK PZ Petrovce na mesiac august spoločne s prílohami a tento obal odniesol na stálu službu. Videl ako okolo 19.30 hod. dňa 29.07.2013 v miestnosti pre písanie záznamov hliadky žalobkyňa sedela za stolom, pred sebou mala otvorený plán služieb. Podstata disciplinárneho previnenia žalobkyne spočíva v nepodpísaní prezenčnej listiny dňa 29.07.2013 a tým k vedomému nesplneniu povinnosti uloženej internými predpismi a teda k porušeniu disciplinárnej služby.
K námietke nerešpektovania záväzného právneho názoru súdu uviedol, že disciplinárne konanie voči žalobkyni bolo realizované na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/264/2013-57 z 03.04.2014, ktorým bol zrušený Disciplinárny rozkaz č. 13/2013 rozhodnutie RHCP Sobrance a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Bolo uložené, aby v ďalšom konaní oboznámil žalobkyňu s dôkazmi a aby sa mohla k týmto dôkazom vyjadriť, vykonať dôkazy v prípade, že ich žalobkyňa navrhne, vydať rozhodnutie s náležitosťami ustanovenia § 241 zákona a zdôvodniť prečo bolo uložené to ktoré z disciplinárnych opatrení, ktoré je uvedené v § 53 ods. 1 zákona. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžo/56/2014. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalobkyňa bola oboznámená s dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, z toho bol spracovaný registratúrny záznam dňa 09.09.2015, v ktorom bola poučená o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 10.09.2015. Žalobkyňa túto možnosť nevyužila.
K námietke diskriminačného postupu zo strany správneho orgánu uviedol, že disciplinárne konanie, ako ani samotné odvolacie konanie nijako nesúvisia s prípadnými ďalšími disciplinárnymi konaniami vedenými voči žalobkyni, práve naopak správny orgán si v tomto konaní plní úlohu, ku ktorej ho zaviazal rozsudkom Krajský súd v Košiciach. Ostatné v odvolaní uplatnené námietky označil za nedôvodné, ktoré nič nemenia na skutočnosti, že žalobkyňa svojim konaním porušila základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona, pretože nepostupovala v zmysle článku 2 ods. 7 pokynu UHCP PPZ a ani v zmysle pokynu OHK PZ Petrovce a úlohy č. 27, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona.
Včas podanou žalobou žalobkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 13.10.2015 č.p. PPZ-HCP-SO1-182-007/2015, ako aj Disciplinárny rozkaz č. 5 zo dňa 11.09.2015 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.
Predovšetkým poukázala na to, že správne orgány nesplnili to, čo im bolo uložené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03.04.2014 sp.zn. 6S/264/2013, a to najmä preskúmavané rozhodnutie ako žalovaného, tak aj prvostupňového správneho orgánu neboli náležite odôvodnené tak, ako to vyplýva z uvedeného rozsudku krajského súdu a preto toto rozhodnutie je minimálne nepreskúmateľné.
Poukázal na zánik práva uplynutím objektívnej lehoty, ktorá skutočnosť vyplýva z § 57 ods. 1 zákona „za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, alebo do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia bolo predmetom prešetrovania iného orgánu lehota 30-tich dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajtov dozvedel o výsluchu tohto prešetrovania. Táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uloženie disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z toho jednoznačne vyplýva, že sa predlžuje iba 30-dňová lehota, ale objektívna zákonná lehota na prejednanie disciplinárneho opatrenia je určená kogentne a nemožno ju predĺžiť. Disciplinárne opatrenie je možné uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho opatrenia. Podľa § 254 ods. 3 zákona k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 2, § 192 ods. 5, § 245 a § 246. Na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta. S poukazom na citované ustanovenie je príslušný konajúci orgán ex lege povinný prihliadať na zánik práva aj keby to v žalobe nenamietala.
K podstate skutku uviedla, že už počas súdneho konania prezentovala, že postupovala v súlade s úlohou č. 27 uloženou na pracovnej porade riaditeľa OHK PZ Petrovce konanej 13.06.2013, evidovanej pod č.p. PPZ-HCP-SO13-15-008/2013 „Oboznamovať sa s plánom svojich služieb aktuálnymi internými aktmi riadenia a aktuálnym preškolením právnych noriem a potvrdiť svojim podpisom najneskôr po nástupe
prvej služby podľa plánu služieb“, t.j. plánu služieb na nasledujúci mesiac - august 2013. Táto úloha umožňovala jej oboznámiť sa s plánom služieb aj v deň nástupu do prvej služby daného mesiaca, keďže rozpis služieb podpísala ešte 31.07.2013 splnila si svoju povinnosť v predstihu. K vyjadreniam U.. T. Y. a M.. I.. U. Q., že ju videli 29.07.2013 prevziať obal s plánom služieb a vrátiť ho po 26 minútach, ešte neznamená že sa oboznámila aj s rozpisom služieb na nasledujúci mesiac a nepodpísala ho. Prevzala obal s rozpismi za účelom zistenia, či nedošlo k zmene jej služby naplánovanej na 31.07.2013. Keďže policajti majú povinnosť oboznamovať sa s novými nariadeniami dňa 29.07.2013 si stihla prezrieť a podpísať len tie. Nie si je vedomá porušenia úlohy s pokynu riaditeľa OHK PZ Petrovce pod č.p. PPZ- HCP-SO13-26-002/2013 z 08.01.2013, nakoľko sa s aktuálnymi internými aktmi riadenia a aktuálnymi právnymi normami oboznámila 29.07.2013.
K diskriminačnému postupu zo strany správneho orgánu uviedla, že kolega, ktorý sa neoboznámil s plánom služieb potrestaný nebol, pán R., ktorý mal službu s ňou 29.07.2013 a oboznámil sa až 01.08.2013 na iných prezenčných listinách, napr. k preškoleniu zo zákona č. 70/1998 Z.z. vôbec nie je podpísaný, no nijakým spôsobom nebol sankcionovaný. Na takýto diskriminačný postup priložila aj iné prezenčné listiny, na ktorých podpisy kolegov chýbajú. Popri tomto konaní je riešená aj v iných veciach, čo vzhľadom na ich množstvo považuje za diskriminačné. Pod tlakom bývalého nadriadeného T.. B. zmenila pôsobisko z Petroviec do Maťovských Vojkoviec, aby sa vyhla mobingu. Hneď ako Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, T.. B. začal voči nej disciplinárne konanie, aj keď už na to v zmysle § 50 zák. č. 73/1998 Z.z. nebol oprávnený. Teda disciplinárne konanie voči nej viedol bez oprávnenia a bez opory jej bývalý nadriadený. Dôkazom diskriminácie je aj samotné uloženie trestu síce správny orgán považuje uloženie najmiernejšieho disciplinárneho trestu za dostatočné, no nevie či vôbec bolo nutné tu ukladať trest a tým ju pripraviť o odmeny, ktoré teraz nedostane. Nie je sporné, že sa s rozpisom služieb oboznámila pred samotným nástupom do služby, službu v zmysle rozpisu riadne vykonala, teda nebol žiaden škodlivý následok, nedošlo k narušeniu chodu pracoviska. Ak už správny orgán mal za to, že došlo k porušeniu povinnosti z jej strany, mal sa vyporiadať a v zmysle rozsudku súdu v predchádzajúcom konaní s možnosťou uloženia výčitky v zmysle § 54 zák. č. 73/1998 Z.z.
V závere žaloby uviedla, súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom prejednávanej veci. Rozhodnutie nadriadeného musí v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na základe ktorých je založené (III.ÚS 119/03 zo 16.09.2003). Absencia jasného a zrozumiteľného odôvodnenia vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia a k porušeniu práva na spravodlivý proces priznaný Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorov o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právny zástupca žalobkyne písomne oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím o návrhu bez nariadenia pojednávania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pretože žalobné námietky sa stotožňujú s námietky, ktoré boli uvedené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu. Uviedol, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s.p. bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 250f ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/264/2013-57 z 03-04.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave č.k. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01.07.2015 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobkyňa nastúpila do plánovej služby dňa 29.07.2013 o 20.00 hod., ktorá mala končiť o 08.00 hod. dňa 30.07.2013, nepodpísala prezenčnú listinu „Oboznámenie sa s plánom služieb na mesiac august 2013, evidovanú ako príloha č. 1, č.p. PPZ-HCP- SO13-1-012/2013, hoci sa so schváleným plánom služieb nadriadeným dňa 29.07.2013 oboznámila pred nástupom do služby. Porušenie uvedenej povinnosti bolo zistené nadriadeným dňa 31.07.2013 o 07.30 hod. - riaditeľom Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Petrovce, ktorý kontroloval
prezenčné listiny. Žalobkyňa s plánom služieb sa oboznámila a na vyžiadanie k nahliadnutiu podpísala aj osobitnú prílohu listu plánu služieb 31.07.2013 o 08.13 hod. počas služby. Podľa vyjadrení U.. T. Y. a M.. I.. U. Q. obidvaja videli dňa 29.07.2013 žalobkyňu, že si prevzala obal s plánom služieb, ktorý mala v rukách, resp. obal, v ktorom mal byť uložený aj rozpis služieb na mesiac august 2013, tento po 26 minútach vrátila na miesto, kde stojí, z čoho usúdili, že sa oboznámila aj s rozpisom služieb. Žalobkyňa k ich vyjadreniam uviedla, že tieto vyjadrenia ešte nesvedčia o tom, že aj keď obal, v ktorom mal byť založený aj rozpis služieb na nasledujúci mesiac, t.j. august 2013 mala v rukách, zobrala so sebou, že sa s nim aj oboznámila.
Podľa § 47 zákona služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi nadriadenými, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa § 52 ods. 1 zákona disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona disciplinárnym opatrením je po a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac 3 mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.
Podľa § 55 ods. 1 zákona za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c).
Podľa § 56 ods. 1 zákona pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
Podľa § 57 ods. 1 zákona za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrenia; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 254 ods. 4 zákona, ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie, to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.
Podľa § 233 ods. 1 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Podľa § 238 ods. 1 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 266 ods. 1 zákona rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením a ak to nie je možné doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.
K námietke žalobkyne, že správne orgány nepostupovali v konaní tak ako im to bolo uložené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/264/2013-57 z 03.04.2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžo/56/2014 z 01.07.2015 uvádza, že správnemu orgánu bolo uložené, aby žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré boli urobené potom, čo prvostupňový správny orgán vydal disciplinárny rozkaz tak, aby s k jednotlivým dôkazom mohla vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. Táto úloha, ktorá bola daná správnemu orgánu z jeho strany bola splnená, pretože ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, žalobkyňa bola oboznámená so spisovým materiálom a všetkými dôkazmi dňa 09.09.2015 a 07.10.2015. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa po tom, čo bola oboznámená so všetkými vykonanými dôkazmi, navrhla nejaké ďalšie dokazovanie vo veci, ktoré by mal správny orgán vykonať. Čo sa týka podstaty samotného skutku, ktorý jej nadriadený považoval za disciplinárne previnenie a ktoré spočíva v nepodpísaní prezenčnej listiny dňa 29.07.2013, to je v deň kedy nastúpila do plánovanej služby a nepodpísala prezenčnú listinu patriacu k oboznámeniu sa s plánom služieb na mesiac august 2013 evidovanej pod č. 1, č.p. PPZ-HCP- SO13-1-012/2013, ale žalobkyňa prezenčnú listinu, ktorá bola pripojená k Oboznámeniu sa s plánom služieb podpísala až pri ďalšej službe dňa 31.07.2013 o 08:13 hod. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobkyňa nastúpila do plánovanej služby dňa 29.07.2013 o 20.00 hod., ktorá sa jej mala končiť dňa 30.07.2013 o 08.00 hod. a žalobkyňa ani žiadnym spôsobom nevyvrátila, že by neprevzala obal z miestnosti dennej služby, v ktorom mal byť založený aj rozpis služieb na nasledujúci mesiac, t. j. na mesiac august, že by s ním neodišla z tejto miestnosti a obal naspäť vrátila asi po 26 minútach. To, že bola v miestnosti dennej služby, zobrala obal, v ktorom bol založený aj rozpis služieb na nasledujúci mesiac so sebou a ho vrátila po určitom čase, potvrdil vo svojich výpovediach U.. T. Y. a M.. I.. U. Q.. Ani jeden z nich nebol prítomný pri tom, keď prevzala obal a následne vzala so sebou, kde boli založené listiny, s ktorými sa mal policajt pred nástupom do služby oboznámiť. Podľa názoru krajského súdu, ak žalobkyňa mala povinnosť pred nástupom do služby oboznámiť sa so všetkými listinami, potom mala povinnosť sa oboznámiť aj s listinou, ktorá bola uložená v príslušnom obale, a to rozpis služieb na nasledujúci mesiac - august 2013. Súd sa nestotožňuje s jej námietkou, že nebolo preukázané, že skutočne sa oboznámila aj s rozpisom služieb, hoci bol v obale, kde boli založené aj iné listiny, pretože jej povinnosťou sa bolo oboznámiť sa so všetkými listinami a teda aj s listinou Rozpis služieb na nasledujúci mesiac - august 2013. Súd sa nestotožňuje s námietkou, že s plánom služieb na mesiac august sa oboznámila včas, keďže sa s ním oboznámila dňa 31.07.2013 o 08:13 hod., kedy podpísala aj prezenčnú listinu, pretože aj v zmysle úlohy č. 27 sa mala oboznámiť s plánom svojich služieb aktuálnymi internými aktmi a riadeniami a aktuálnym preškolením právnych noriem a potvrdiť svojim podpisom najneskôr po nástupe prvej služby podľa plánu služieb, teda už pri nástupe do služby dňa 29.07.2013 a nie až prvý deň v mesiaci, pre ktorý bol rozpis služby, teda by malo stačiť aj posledný deň predchádzajúceho mesiaca. Tomu, že sa žalobkyňa mala oboznámiť s plánom služieb na nasledujúci mesiac pri nástupe do najbližšie služby, v danom prípade u žalobkyne najbližším dňom nástupu do plánovanej služby bol deň 29.07.2013, čomu svedčí aj článok 2 ods. 7 pokynu RUHCP PPZ. Riaditeľ prostredníctvom stálej služby zabezpečí oboznámenie sa s plánom všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Toto oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne. Každý policajt je povinný pri prvom nástupe do služby, po schválení plánu alebo po vykonaní zmeny v pláne oboznámiť sa s plánom alebo s vykonanou normou, ktorá sa ho týka a toto oboznámenie potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa s plánom a so zmenou v pláne musí byť policajt oboznámený najneskôr tri dni pred nástupom do služby. To neplatí, ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh.
Podľa úlohy č. 2 pokynu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Petrovce evidovaného pod č. p. PPZ-HCP-SO13-26-002/2013 je policajtom Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Petrovce uložená povinnosť pri nástupe do služby oboznámiť sa s aktuálnymi došlými písomnosťami, rozkazmi, pokynmi a zároveň potvrdiť oboznámenie sa svojim podpisom na písomnosti.
Úloha č. 27 uložená na pracovnej porade riaditeľa OHK PZ Petrovce, ktorá sa konala 13.06.2013 je evidovaná pod č.p. PPZ-HCP-SO13-15-008/2013 ukladá policajtom oboznámiť sa s plánom svojich služieb aktuálnymi internými aktmi riadenia a aktuálnym preškolením právnych noriem a potvrdiť svojim podpisom najneskôr po nástupe prvej služby podľa plánu služieb.
K námietke zániku práva uplynutím objektívnej lehoty súd poukazuje na citované ustanovenie § 254 ods. 4 zákona, že ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia. Ako vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov, skutok sa stal 29.07.2013, prvá žaloba na Krajský súd v Košiciach bola doručená 19.11.2013 a administratívny spis bol vrátený späť na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Krajským súdom v Košiciach dňa 19.08.2015. Pre uloženie disciplinárneho opatrenia sú stanovené lehoty, ktoré sú uvedené v § 57 ods 1 zákona a podľa neho za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najneskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrenia. Táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Teda po tom, čo bol vrátený administratívny spis krajským súdom 19.08.2015 disciplinárny rozkaz č. 5 bol vydaný 11.09.2015, teda v zákonne stanovenej 30-dňovej lehote. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva aj to, že disciplinárny rozkaz bol vydaný nadriadeným žalobkyni, ktorý bol jej v čase vydávania disciplinárneho rozkazu.
S námietkou diskriminačného postupu zo strany nadriadených voči žalobkyni súd sa nestotožňuje, pretože podľa § 49 písm. d) zákona je nadriadený povinný navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. Teda, ak nadriadený má podozrenie z porušenia služobnej povinnosti žalobkyňou, bol povinný vo veci konať, tieto dôsledne prešetriť a vydať aj rozhodnutie. Nie je možné považovať za diskriminačný postup zo strany žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, ak žalobkyňa viackrát poruší svoje služobné povinnosti, že možno ju postihovať iba za jedno porušenie služobnej povinnosti a ďalšie porušenie služobnej povinnosti, ak by boli prešetrované, by mali súvisieť s diskriminačným postupom zo strany nadriadeného voči nej. Taktiež pre toto konanie nie je podstatné a rozhodujúce to, aby súd skúmal a preveroval, či nadriadený žalobkyni pri porušení služobných povinností aj iných podriadených postupuje tak, ako vo vzťahu k nej, napr. kde poukazuje na to, že nie vždy všetci jej kolegovia (policajti) podpisovali prezenčné listiny, resp. listiny, že boli oboznámené s nejakými úlohami, pokynmi a podobne. V tomto konaní sa preskúmava a zisťuje iba to, či zo strany žalobkyne došlo k porušeniu služobných povinností tak, ako sú uvedené v skutku, za ktorý jej bolo uložené disciplinárne opatrenie. K námietke žalobkyne, kde poukazuje, že z jej strany nedošlo k závažnému porušeniu disciplíny treba uviesť, že uloženie toho ktorého disciplinárneho opatrenia je výlučne v kompetencii priameho nadriadeného, ktorý pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada na podmienky, ktoré sú stanovené v § 56 ods. 2 zákona. Opakované prípady bezdôvodného nepodpisovania došlých písomností na preškolenie zo strany žalobkyne bolo preukázané teda opakovane neplnenie pokynov nadriadených uložených formou pokynov a samotných úloh, na ktoré bola žalobkyňa upozornená zo strany nadriadeného, bolo zo strany nadriadeného postupované v súlade so zákonom a aj z toho dôvodu jej bolo uložené najmiernejšie disciplinárne opatrenie. Pre nadriadeného zo zákona nevyplýva povinnosť, aby mal zohľadňovať aj tú skutočnosť, či pri uložení disciplinárneho opatrenia bude mať táto skutočnosť vplyv na odmeny, teda nie je takou skutočnosťou, ktorú by mal zvažovať a posudzovať pri porušení disciplíny.
Krajský súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, resp. že rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti, ktoré má mať podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 73/1998 Z.z. a žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia osobitne vyporiadal s každou námietkou, ktorú žalobkyňa uviedla v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu.
Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby bol v súlade so zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej službe, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola, nepriznal právo na ich náhradu.
Súd rozsudok prijal v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadam, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.