Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/42/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. T., G. XX, J., zastúpeného Alegal & Partners s.r.o., Galvaniho 17/C, Bratislava, proti odporcovi: C. T., S. XX, J., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -38, zo dňa 13.11.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 12.6.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa (plnoletého syna odporcu) sumou 300 eur mesačne. Pred začatím konania vo veci samej, podaním doručeným súdu 28.10.2015, navrhovateľ vzal svoj návrh späť s odôvodnením, že mu bol po podaní návrhu priznaný dôchodok 314 eur a tiež z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko odporca je dlhodobo nezamestnaný, má zdravotné problémy a nárok navrhovateľa je len ťažko dosiahnuteľný. Súd prvého stupňa v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa konanie v zmysle § 96 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p. zastavil s tým, že súhlas odporcu nezisťoval, nakoľko podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nie je potrebný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal odporca odvolanie a žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania odporcovi 262,51 eura; bol názoru, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý napriek tomu, že bolo v danom konaní už vytýčené druhé pojednávanie na 18.1.2016, vzal svoj návrh späť z dôvodu, že mu bol priznaný nárok na dôchodok po podaní návrhu na súd. Z predložených listinných dôkazov mal za jednoznačne preukázané, že dôchodok bol navrhovateľovi priznaný pred spísaním a podaním návrhu na začatie konania, nakoľko Sociálna poisťovňa mu oznámila už listom z 10.6.2015 vyplatenie dôchodku za obdobia od 17.10.2014, t.j. pred spísaním a podaním návrhu proti odporcovi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na svoj zdravotný stav a potrebu prihliadnuť na jeho sociálne zázemie; aj keď je mladý človek, nie svojou vinou nie je schopný zaradiť sa do bežného života a jeho zdravotný stav mu neumožňuje ani byť dlhodobo a stabilne zamestnaný a mať tak zabezpečený trvalý príjem. Po prejavoch odporcu zobral späť návrh z dôvodu, že do dnešného dňa nebola zo strany odporcu prejavená žiadna snaha, ani poskytnutá pomoc pri zabezpečovaní navrhovateľových potrieb. Dospel k názoru, že aj minimálny pozitívny výsledok by bol pre neho v tomto konaní len ťažko dosiahnuteľný a vedenie konania by nebolo hospodárne v porovnaní s výškou výživného, ktoré by mohlo byť v danom konaní dosiahnuteľné. Namietal, že trovy právneho

zastúpenia odporcu 262,50 eura sú pre neho ťažko uhraditeľné; s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a nedostatok finančných prostriedkov by nebolo spravodlivé, aby znášal trovy právneho zastúpenia jeho vlastného otca. Mal za to, že by sa na jeho strane mohlo jednať aj o dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré náhradu trov konania odporcovi nemožno priznať.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania proti odporcovi domáhal uloženia povinnosti prispievať na jeho výživu mesačne sumou 300 eur. Späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že v čase podania návrhu na výživné nemal žiaden príjem, ale po podaní návrhu mu bol priznaný dôchodok 314 eur; v čase podania návrhu bol tento návrh plne opodstatnený. Po podaní návrhu zistil, že odporca je dlhodobo nezamestnaný a má zdravotné problémy. Mal za to, že aj minimálny pozitívny výsledok je pre neho v tomto konaní len ťažko dosiahnuteľný a vedenie konania nebude hospodárne v porovnaní s výškou výživného, ktoré by mohlo byť v danom konaní dosiahnuteľné.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa v prípade rozhodovania o náhrade trov konania použil ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktorého aplikáciu odôvodnil tým, že ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil; výlučne iba týmto konštatovaním, bez uvedenia rozhodujúcich skutočností a vlastných úvah, ktoré by vysvetľovali právne posúdenie náhrady trov konania ohľadom citovaného § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ako i záverov plynúcich z použitia tohto ustanovenia v predmetnej veci. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že ani prípadné neuplatnenie si náhrady trov konania účastníkmi konania neodôvodňuje použitie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktorý v zásade dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 O.s.p., ani aplikácia § 146 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. d) O.s.p.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Je nesporné, že konanie v prejednávanej právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon (§ 41 O.s.p.) je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z

procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.

Okrem nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý je daný nedostatočným skutkovým a právnym odôvodnením výroku o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., je v zmysle vyššie uvedených záverov zrejmý aj nesprávny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom aplikoval § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.; jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu, že na vec použil zákonné ustanovenie, ktoré sa na daný prípad nevzťahuje.

Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný. V ďalšom konaní opätovne rozhodne o náhrade trov konania za použitia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., zistí ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a posúdi, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľa (odvolací súd nerozhodol o náhrade trov konania, nakoľko by odňal možnosť preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku) a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.; vysporiada sa s odvolacími námietkami odporcu a zároveň rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.