Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Er-140-2013.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/140/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, proti povinnému C. B., L.. XX.XX.XXXX, J. E. T., D. XXX/X, vedenej pod značkou Ex 280/2013 súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 4, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 489,56 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Súd poverením zo dňa 12.03.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 489,56 Eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IT-A/0511/0017 zo dňa 25.05.2012, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.07.2012 a vykonateľnosť dňa 06.07.2012.
Dňa 08.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, v Bratislave, Vajnorská 100/A, označené ako „Návrh na zmenu účastníka konania, súhlas so vstupom do konania na strane navrhovateľa“, ktoré bolo odôvodnené tým, že predmetná vymáhaná pohľadávka bola prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2014 postúpená z pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464, ktorá sa stala novým hmotnoprávnym nositeľom vymáhanej pohľadávky. Spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464 prehlásila, že v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. súhlasí so vstupom do konania a navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov na strane oprávneného tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného vstúpi spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464.
Rozhodnutie o zmenu účastníka exekučného konania je rozhodnutím procesnej povahy, pričom skôr ako exekučný súd o takomto procesnom návrhu rozhodne, je nevyhnutne potrebné, aby súd v každej jednotlivej exekučnej veci a v každom jej štádiu preskúmal a vyhodnotil splnenie zákonných predpokladov, ktoré umožňujú prijatie rozhodnutia o zmene účastníka exekučného konania. Rozhodnutie exekučného súdu o uvedenom návrhu je teda nie je len formálnym úkonom exekučného súdu, ale vyžaduje vyhodnotenie všetkých zákonných predpokladov vedenia exekúcie. Ak súd zistí, že v konkrétnej exekučnej veci nie sú splnené podmienky na ďalšie vedenie exekúcie, je nielen oprávnený, ale zároveň aj povinný na prvom mieste rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o jej vyhlásení za neprípustnú. Na základe uvedeného preto súd ešte skôr ako pristúpil k rozhodnutiu o procesnom návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného skúmal, či sú v predmetnej exekučnej veci naplnené všetky zákonné predpoklady pre ďalšie vedenia exekúcie.
V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 489,56 Eur s 7,5 % ročným úrokom z dlžnej sumy istiny od 02.03.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy istiny od 02.03.2011 do zaplatenia, sumy vyčíslených dlžných úrokov a úrokov z omeškania 114,09 Eur, sumy dlžných poplatkov 38,18 Eur a náhrady poplatku za rozhodcovské konanie 33,19 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05.05.2006, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil.
Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 05.05.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), pričom celková výška nákladov spojených s úverom bola 957,80 Eur (28.854,64 Sk).
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej doložky (nachádzajúcej sa na č.l. 21 spisu) obsiahnutej v obchodných podmienkach pre úver prislúchajúcich k predmetnej zmluve o úvere.
Podľa bodu 9.2 obchodných podmienok pre úver, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodu. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vložka č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 23a zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, v danom čase však bol pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen § 52 ods. 1 OZ, ale aj súčasne aj ustanovením § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý tento pojem v porovnaní
s OZ definoval širším spôsobom, preto exekučný súd vychádzal v rámci povinnosti eurokonformného výkladu zo širšieho vymedzenia tohto pojmu obsiahnutého v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, a to s ohľadom na predmet činnosti veriteľa, ktorý je bankou a pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o postavenie dlžníka z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvoril v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. S ohľadom na ustanovenie § 52 ods. 1 OZ je teda zrejmé, že pokiaľ so zreteľom na postavenie účastníkov predmetnej zmluvy nebol preukázaný iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Skutočnosť, že zmluva o úvere predstavuje tzv. „absolútny obchod“ v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a jej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá za následok skutočnosť, že na záväzkovoprávny vzťah účastníkov exekučného konania vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných právnych noriem o ochrane spotrebiteľa.
Teda pri posudzovaní otázky pôsobnosti právnych noriem o ochrane spotrebiteľa je okolnosť, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.
K obsahovému posúdeniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej aj ako“ zákon o rozhodcovskom konaní“), podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom exemplikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale aj
prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ. V danom prípade súd posúdil ne/prijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky prostredníctvom generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods.1 OZ. Samotná smernica 93/13 rovnako ako OZ obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v prílohe aj generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z neprijateľných podmienok obsiahnutých v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere sa vo výpočte neprijateľných podmienok obsiahnutom v § 53 ods. 4 OZ nenachádzala klauzula týkajúca sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená až od 01.01.2008, preto exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ.
Podľa názoru súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ustanovení bodu 9.2 obchodných podmienok pre úver, niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie napĺňa kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ, keď dôsledkom takejto rozhodcovskej doložky je spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zo znenia rozhodcovskej doložky a s ohľadom na citované ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že dôsledkom dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ je nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd, pričom po začatí rozhodcovského konania už nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.
Exekučný súd má však za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v rozhodcovskej doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že obsahuje vopred presne určený rozhodcovský súd, ktorého výber spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Vzhľadom na to, že osoba rozhodcu - v danom prípade rozhodcovského súdu bola v rozhodcovskej doložke vopred uvedená a povinný v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, tak táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského súdu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený aj v predmetnej rozhodcovskej doložke. Z označenia uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský subjekt
- obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak rozhodcovská doložka určuje na rozhodnutie vzájomných sporov rozhodcovský súd v mieste sídla dodávateľa, pričom inak by bol v zmysle príslušnej vtedy platnej a účinnej úpravy O.s.p. na rozhodovanie príslušný súd v mieste bydliska spotrebiteľa, v dôsledku takéhoto zmluvného dojednania je postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi, oproti postaveniu, ktoré by mu inak vyplývalo z právnej úpravy podstatne zmenené. V súlade s uvedeným exekučný súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu aj tým, že v jej obsahu dodávateľ bez toho, aby spotrebiteľ vedel ovplyvniť výber osoby rozhodcu, zvolil pre rozhodnutie sporu rozhodcovský súd v mieste svojho sídla.
Existencia značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa je podľa názoru exekučného súdu umocnená aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, bod 30, ktorý uviedol, že „ Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách na rozdiel trebárs od obchodných zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“
Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu v danom prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 OZ.
Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu.
Na základe uvedeného súd ustálil, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná.
V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekúcie skúmať, či neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie, a teda aj skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje ( jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na plnenie, ktorá v ňom bola stanovená, uplynula. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IT-A/0511/0017 zo dňa 25.05.2012 nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne zastavil.
Nakoľko súd v čase svojho rozhodovania nemal k dispozícii vyúčtovanie trov predmetnej exekúcie, o náhrade trov predmetnej exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné).