Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-1-2016.pdf
PDF · 77.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky K. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na B. Č.. XX v V. zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Horváthovou so sídlom na Hlavnej č. 8 v Moldave nad Bodvou proti odporcom v 1. rade X. O. nar. XX.XX.XXXX a v 2. rade X. O. nar. X.X.XXXX bývajúcim na X. T.. Č.. XX v S. na V. zastúpeným advokátom JUDr. Andrejom Molnárom so sídlom na Ul. Majlátha č. 2518/14 v Kráľovskom Chlmci v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 7.10.2015 č.k.14C/206/2013-129 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na výživu navrhovateľky po 100 eur mesačne od 3.7.2013, ktoré sú povinní zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 2700 eur za obdobie od 3.7.2013 do 7.10.2015 od odporcu v 1. rade mu povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok. Dlžné výživné 2700 eur za obdobie od 3.7.2013 do 7.10.2015 od odporkyne v 2. rade jej povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania 1.541,44 eur na účet jej právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh navrhovateľky zamietne a náhradu trov konania jej neprizná, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že podľa ich názoru konajúci súd neprávne vec právne posúdil, pretože riadne nevyhodnotil vykonané dôkazy. Vyslovili presvedčenie, že určeniu výživného bráni rozpor s dobrými mravmi. Poukázali na to, že navrhovateľka na nich podala trestné oznámenie a krivo ich obvinila zo zločinu týrania blízkej osoby. Poukázali na závery znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že navrhovateľka má sklony k prehnanému afektívnemu správaniu, výbuchom zlosti a manipulácii, že v rodine vládla nervózna menej láskavá nálada, na ktorej mala podiel aj navrhovateľka, ktorá v dôsledku vývoja v detskom domove v rannom detstve, má hraničnú organizáciu osobnosti, je citovo plochá a prežíva emočný konflikt. Zdôraznili, že navrhovateľka v čase vyšetrenia znalcom vyslovila, že cíti motív pomsty. Vyslovili presvedčenie, že trestné oznámenie podala z pomsty a konajúci súd náležite nevyhodnotil možné závažné dôsledky tohto krivého obvinenia. Odporcovia dospeli k záveru, že konanie navrhovateľky, ktorým ich krivo obvinila zo zločinu, za ktorý im hrozil trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že podľa ich názoru slušné správanie dieťaťa k
rodičom je základnou podmienkou vzťahu medzi rodičmi a deťmi. V závere dodali, že odporca v 1. rade v predchádzajúcom zamestnaní ukončil pracovný pomer dohodou, pretože sa z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a správania navrhovateľky nevedel sústrediť na prácu.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedla, že podľa jej názoru konajúci súd náležite zistil skutkový stav, dôsledne vykonal dokazovanie a vykonané dôkazy správne vyhodnotil, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie zákonné, preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť k deťom do času, kým nie sú schopné živiť sa samé. Konštatovala, že odporcovia o ňu neprejavujú žiadny záujem. Zdôraznila, že k odporcom sa nikdy nesprávala v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporcovia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. K odvolacím námietkam odporcov ohľadom straty zamestnania odporcu dodáva, že odporca sa dobrovoľne vzdal predchádzajúceho zamestnania, v dôsledku čoho sa dobrovoľne vzdal príjmu bez toho, aby si zabezpečil iný príjem. Zdôrazňuje, že navrhovateľka v čase, kedy sa odporca v prvom rade dobrovoľne vzdal predchádzajúceho zamestnania, nebývala doma, odporcovia na jej výživu ničím neprispievali ani nemali o jej živote vedomosti, rovnako tak prebiehajúce súdne konanie nemalo zásadný bezprostredný vplyv na ich život v podobe predbežného zákazu, príkazu resp, iného súdneho opatrenia, ktoré by mu bránili vo výkone pracovnej činnosti, preto neobstojí jeho tvrdenie, že sa zamestnania vzdal z dôvodu, že nebol schopný znášať správanie navrhovateľky a prebiehajúce súdne konanie. V tejto súvislosti dodáva, že trestné stíhanie voči odporcom bolo zastavené v roku 2013, pričom odporca v prvom rade sa dobrovoľne vzdal zamestnania v roku 2015, preto ani ťarcha trestného stíhania nemohla byť objektívnym dôvodom dobrovoľného ukončenia pracovného pomeru. K odvolacím námietkam odporcov ohľadom správania sa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi konštatuje, že dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie založené na poctivosti a dôvere. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a je len na posúdení súdu, či vzhľadom na všetky objektívne okolnosti došlo k porušeniu dobrých mravov. Z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča, ale sa vyžaduje také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Odvolací súd zdôrazňuje, že správanie dieťaťa je v prvom rade podmienené správaním, výchovou a prístupom rodičov k nemu, ktorí sú za jeho zdravie, výchovu a vývin zodpovední. Bez ohľadu na povahu dieťaťa, v prvom rade za charakter a kvalitu vzťahov v rodine nesú zodpovednosť rodičia, ktorí majú rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu za účelom jeho riadnej výchovy. Z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že nie len navrhovateľka je zodpovedná za negatívne vzťahy medzi ňou a odporcami, ale aj výchovné zlyhanie rodičov, ktorí v čase, kedy bola navrhovateľka ešte maloletá, ju odmietli prevziať od polície a sociálnych pracovníkov a vziať ju domov, v dôsledku čoho sa
ocitla v domácnosti sestry odporkyne v 2. rade. Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné od dieťaťa automaticky jednostranne vyžadovať slušné a úctivé správanie k rodičom, len na základe existencie vzťahu rodič dieťaťa ale je nevyhnutné, aby k takému správaniu bolo vedené rodičmi, videlo príklad v ich slušnom a úctivom správaní k nemu a vnímalo ho ako bežné správanie medzi ľudskými bytosťami bez ohľadu na hierarchické postavenie v spoločnosti. Vzhľadom na všetky objektívne okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že negatívne zážitky z detstva maloletej, akými sú dočasné umiestnenie v detskom domove, nezhody s rodičmi a vzájomné nepochopenie mohli mať za následok vytvorenie jej negatívneho postoja a pocitu krivdy, ktorý vyústil do podania trestného oznámenia. Samotné podanie trestného oznámenia však bolo výsledkom zlyhaní výchovy a medziľudských vzťahov tak na strane odporcov ako aj navrhovateľky, preto ho nie je možné jednostranne posudzovať ako správanie navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi bez zavinenia odporcov a sankcionovať ho nepriznaním zákonného práva na výživu dieťaťa od rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že s pojmom krivé obvinenie zákon spája trestnoprávne následky, preto iba obvinenie, o ktorom bolo v trestnom konaní preukázané, že bolo podané úmyselne s cieľom vedome nepravdivo obviniť dotknuté osoby, možno označiť sa krivé obvinenie. Dodáva, že každý, kto nadobudol pocit, že voči nemu bol spáchaný trestný čin, má právo podať trestné oznámenie, bez toho, aby bol za takéto konanie sankcionovaný obmedzením jeho iných práv, akým je napr. právo na výživu. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na vzájomné negatívne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcami, ktoré vznikli zapríčinením oboch strán, s dôrazom na to, že ich vzájomné konflikty vyústili do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcami v čase, kedy bola maloletá a za jej osobu niesli zodpovednosť odporcovia, nie je možné jej správanie voči odporcom vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi a na základe toho jej nepriznať výživné v zmysle Zákona o rodine. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.