Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-256-2015.pdf
PDF · 75.44 KB
Case nature
Subarea
18Co/256/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: J. F. C., a.s., L. XXXX/XXX, XXX XX I., Q.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanej : Iveta N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: C. združenie W., X. 9, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou HKP Legal, s.r.o. advokátska kancelária, Sasinková 6, 811 05 Bratislava, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Prešove , č.k. 13C/100/2016-54 zo dňa 27.2.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je povinný zaplatiť 183,72 Eur vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu Mgr. Petra Kuboviča, advokáta, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal a nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi.
Svoje rozhodnutie vo vzťahu k trovám medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odôvodnil ustanovením § 142 ods.1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. V tomto rozhodnutí uviedol, že vedľajšieho účastníka považoval za nezrozumiteľné a neodvodnené, keďže v danom prípade nešlo o paralelne uzavretie viacerých zmlúv a namietanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy podľa § 4 ods. 2 podľa písmena g. Zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon spájal výslovne iba s neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov a nie s vedľajším účastníkom tvrdeným neuvedením výšky úrokov, prípadne iných poplatkov. Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia, keďže z hľadiska ich potreby na účelné bránenie práva súd nepovažoval ani za potrebné a najmä účelné. Každý účastník má síce právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, toto právo však nemožno spájať automaticky aj s právom na náhradu všetkých trov právneho zastúpenia. Je možné priznať len tie, ktoré sú účelne vynaložené, vedľajší účastník vstupuje do konania dobrovoľne. Toto sa potom premieta do dôkladného posudzovania úkonov vedľajšieho účastníka, či boli spôsobilé priniesť účastníkovi popri ktorom sa vedľajší účastník konania zúčastňuje, tohto konania priaznivejšie rozhodnutie a teda aký je význam týchto trov vo vzťahu k bráneniu práva účastníka hlavného, vychádza aj z hľadiska hospodárnosti v tejto súvislosti citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6MC 9/2013. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, tento poukázal na to, že vystupoval v konaní na podporu strany žalovanej. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol uplatňovaný dôvodne a postrádal akýkoľvek zákonný alebo zmluvný podklad. Poukázal na zákonnú úpravu ustanovenia § 93 ods.2,3 a 4 O.s.p. z ktorých jasne vyplýva právo vstúpiť aj z vlastného podnetu vedľajšiemu účastníkovi, ktorého predmetom je na činnosť ochranu práv podľa osobitného predpisu teda spotrebiteľského práva v konaní popri hlavnom účastníkovi. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré bolo založené za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Prejedávaná vec bola typický spotrebiteľský vzťah kde dodávateľ služby,
ktorý má profesionálny aparát, ekonomickú moc, má nadvládu reálnu nad spotrebiteľom a oveľa väčšiu profesionálnu skúsenosť, znalosť práva i prístup k právnym službám. V kontexte z tohto významu právneho zastúpenia považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a účelové, ktoré odporuje zákonom Slovenskej republiky, ale aj predpisom Európskej únie. Absurdnosťou je tá situácia, že žalobcu ako obchodnú spoločnosť zastupuje advokát. Rovnako poukázal na početnosť sporov, ktoré žalobca vyvoláva podaním žalôb v obdobných právnych veciach voči spotrebiteľom , pričom má vedomosť o tom, že tieto vzťahy značne ovplyvňuje nerovnováha, rozpor s dobrými mravmi, nesplnenie zákonom stanoveným podmienok, ktoré zakotvuje do zmluvy a tým činí tieto zmluvy za neplatné. Poukázal na nález ústavného súdu č.4Us/84/2014 kde sa práve zaoberal otázkou formálneho prístupu pri hodnotení nároku alebo respektíve účelného uplatňovania alebo bránenia práva vedľajšieho účastníka v podobe právneho zastúpenia, Ústavný súd považoval takýto prístup a interpretačný postup všeobecných súdov za neodôvodnený svojvoľný. Rovnako citoval rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky 1Us3819/2013 s obdobným záverom. Z tohto dôvodu navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 142,78 Eur a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby teda podanie odvolania vo výške 25,73 Eur plus režijný paušál 8,39Eur plus 20% DPH spolu teda 51,45 Eur.
Odvolací súd prejednal rozhodnutia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 odsek 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že toto odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Súd prvého stupňa síce zistil dostatočným spôsobom skutkový stav no vec nesprávne právne posúdil , keďže z obsahu spisu sú zrejme všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri zmene súdneho rozhodnutia. Odvolací súd postupoval v zmysle ustanovení § 220 O.s.p. a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.
Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca podal 1.7. 2014 žalobu na zaplatenie sumy 937,22 Eur s príslušenstvom voči žalovanej. Po doručení žaloby a príloh listinných dôkazov k nej pripojených dňa 11.8.2014 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do predmetného konania na strane žalovanej ako vedľajšieho účastníka. Po doručení listinných dôkazov a vyjadreniu žalovanej , že súhlasí s tým, aby občianske združenie- Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava vstúpilo na jej strane ako vedľajší účastník na obranu jej práv, dňa 1.10.2014 vedľajší účastník podal k veci vyjadrenie.
Postup súdu prvého stupňa bol taký, že po doručení všetkých listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania vrátane vyjadrenia vedľajšieho účastníka zamietol žalobu ako nedôvodnú a rozhodol o náhradne trov konania medzi žalobcom, žalovaným a vedľajším účastníkom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný účastník právo na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal.
Podľa tohto ustanovenia sa posudzujú nároky na náhradu trov konania nielen medzi hlavnými účastníkmi, čiže v danom prípade žalobcovi a žalovanej, ale aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovanej a ktorý má rovnaké práva vo vzťahu k náhrade trov konania ako aj účastník hlavný popri ktorom vystupoval teda žalovaná.
Pokiaľ súd prvého stupňa odôvodňoval skutočnosť, že neboli trovy právneho zastúpenia účelne a hospodárne vynaložené, keďže vedľajší účastník argumentoval iným spôsobom a za podstatné prečo žalobu zamietal, súd prvého stupňa považoval iné skutočnosti, táto argumentácia súdu prvého stupňa neobstojí.
Možno dať za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, že skutočne Občiansky súdny poriadok platný v Slovenskej republike po jeho novelizácií pripustil možnosť vstupu právnických osôb ako združení, ktoré vystupujú na ochranu práv do konania z vlastného podnetu (§ 93 ods.4 O.s.p.). Túto možnosť využil aj vedľajší účastník, ktorý si vyžiadal žalobu i listinné dôkazy na ktoré žalobca poukazoval v žalobe a žiadal a následne na konkrétnu právnu vec aj reagoval písomným vyjadrením.
Nebola správna ani argumentácia súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník argumentoval viacerými zmluvami, pričom bola uzavretá jedna úverová zmluva a tiež argumentmi o bezúročnosti a bezpodplatovosti tohto konania, keďže z obsahu spisu vyplýva, že zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou bola úverovou zmluvou,ale v rámci tejto zmluvy bola žalovanej vnútená aj platobná karta YES, na základe ktorej bolo žalovanej umožnené čerpanie ďalších finančných prostriedkov nad úverový rámec ( bez ohľadu na to, či to žalovaná využila alebo nie ).
Z ustálenej praxe Krajského súdu v Prešove vyplýva jednotný postup, že tento postup dodávateľa peňažnej služby konkrétne Home Credit Slovakia a.s. bol posudzovaný ako vnútená služba, teda právny úkon o ktorý záujem žalovaná v skutočnosti ani nemala.
Z týchto dôvodov odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka a poukazuje na to, že takto formálne posudzovanie nároku na náhradu trov konania, ktoré v danom prípade predstavovali trovy právneho zastúpenia neobstojí a je to popretie účelu náhrady trov ako takých, ide vlastne o kompenzáciu výdavkov účastníka konania, ktoré sú použité na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Úspešný účastník, ktorý bol v konaní úspešný má nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia a v danom prípade sa odvolací súd domnieva, že ani vyjadrenie vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného nie je možné posudzovať ako bezvýznamné. Z týchto dôvodov podľa §220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa. V konaní pred súdom prvého stupňa, vznikli mu trovy konania ako trovy právneho zastúpenia podľa §10 ods. 2 vyhlášky č. 655 /2004 Z.z.( ďalej len advokátskej tarify) z hodnoty sporu 937,22 Eur za jeden úkon právnej služby odmena 51,45 Eur. Išlo konkrétne o dva úkony, prevzatie a prípravu § 13 ods. 1 písmena a advokátskej tarify a podanie vo veci samej § 13 a ods.1 písmena c advokátskej tarify, k tomu priznal dvakrát režijný paušál podľa §16 ods. 3 advokátskej tarify vo výške 8,04 Eur a k tomu priznal aj 20% DPH, čo je 23,8 Eur podľa § 18 ods. 3 advokátskej tarify. Spolu tak trovy právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa predstavovali sumu 142,78 Eur.
Keďže išlo o rozhodnutie, ktoré odvolací súd zmenil a týkalo sa náhrady trov konania, odmena za úkon v rámci odvolacieho konania teda podanie odvolania bola vypočítaná podľa § 13 a ods. 2 písmena b advokátskej tarify v hodnote polovice jedného úkonu právnej služby ( 51,45 Eur : 2 je 25,73 Eur a k tomu priznal jedenkrát režijný paušál 8,39 Eur, čo je spolu 40,94 Eur). Celkové trovy konania vedľajšieho účastníka, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia činili sumu 183,72 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.