Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-205-2016.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudcov JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky W., zastúpenej W. proti odporcovi B., zastúpenému W., o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. marca 2016, č.k. 7C/176/2015-66, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o zmeškanom výživnom p o t v r d z u j e .
Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z m e ň u j e tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 159,64 eur, k rukám W.. Q. I., advokátky, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.04.2012, č.k. 4P 34/2012-17 tak, že odporcovi zvýšil výživné na navrhovateľku zo sumy 30 eur na sumu 100 eur mesačne od 13.05.2015, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné od 13.05.2015 do 31.03.2016 v sume 742,90 eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.218,40 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, advokátky W.. Q. I.. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je dcérou odporcu, pričom do mesiaca február 2015 spolu aj so svojou matkou a mladším bratom T.ili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Q.. Pre pretrvávajúce nezhody rodičov navrhovateľka spolu s matkou a bratom T. sa odsťahovali bývať do prenajatého bytu v M. S., pričom od uvedenej doby odporca na výživu navrhovateľky nijakým spôsobom neprispieva. Navrhovateľka síce dňa 18.03.2007 dovŕšila plnoletosť, avšak stále nie je schopná sama si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, keďže v školskom roku 2015/2016 dennou formou navštevuje posledný ročník magisterského štúdia na R.. V konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4P 34/2012 súd uznesením zo dňa 10.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2012, schválil medzi účastníkmi tohto konania zmier, na základe ktorého sa odporca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky výživným po 30 eur mesačne od 20.03.2012. Navrhovateľka v súvislosti s vysokoškolským štúdiom býva počas pracovných dní v týždni na internáte, za ktorý mesačne uhrádza sumu 40 eur. Každý víkend dochádza z S. do M. S. a v tejto súvislosti na cestovné mesačne vynakladá sumu 64 eur. Spolu s matkou a mladším bratom T., ktorý taktiež dovŕšil plnoletosť, avšak z dôvodu štúdia nie je schopný sám si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, bývajú v prenajatom byte v M. S., pričom náklady spojené s užívaním bytu
uhrádza výlučne matka W. I.. Matka navrhovateľky pracuje v U. ako opatrovateľka, kde podľa vyjadrenia navrhovateľky a podľa ňou predložených potvrdení zamestnávateľa J. O. poberá odmenu za vykonanú prácu vo výške cca 1.000 eur. Navrhovateľka sa s odporcom ako svojím otcom nestretáva, odporca na jej výživu od mesiaca február 2015 nijakým spôsobom neprispel. Odporca okrem navrhovateľky má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi T., na výživu ktorého rovnako ako na navrhovateľku od mesiaca február 2015 neprispieva. Odporca býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome v Q., ktorý sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov navrhovateľky a rodičov odporcu. Na pojednávaní dňa 08.03.2016 odporca deklaroval, že jeho mesačný náklady na bývanie predstavujú sumu 230 eur. Podľa správy sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je odporcovi od 01.01.2015 ako bývalému hasičovi vyplácaný výsluhový dôchodok mesačne vo výške 612,51 eur. Po skončení služobného pomeru v hasičskom zbore bolo v mesiaci február 2015 odporcovi vyplatené odchodné v celkovej výške 9.863,55 eur netto. Navrhovateľka, hoci ešte v roku 2007 dovŕšila plnoletosť, stále nie je schopná sama si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, keďže dennou formou navštevuje posledný 5. ročník na R. s tým, že štúdium by mala ukončiť v mesiaci jún 2016. Aj napriek uvedenej skutočnosti odporca navrhovateľke na jej výživu od mesiaca február 2015 nijakým spôsobom neprispieva, a to aj napriek skutočnosti, že v konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4P 34/2012 súd uznesením zo dňa 10.04.2012 schválil medzi navrhovateľkou a odporcom zmier, v rámci ktorého sa odporca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne od 20.03.2012. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že v čase určenia výživného navrhovateľka s odporcom žili v spoločnej domácnosti a na pojednávaní dňa 10.04.2015 navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie súdu o určení výživného potrebuje pre účely, aby mohla poberať sociálne štipendium. Z uvedeného teda vyplýva, že podanie návrhu na určenie výživného zo strany navrhovateľky v konaní Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4P 34/2012 bolo účelové a možno preto dôvodne predpokladať, že v čase určovania tohto výživného si odporca voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne. V súčasnej dobe je situácia iná, ako už bolo vyššie vedené, odporca si od mesiaca február 2012 voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť neplní, z dôvodu čoho potreby navrhovateľky v uvedenom smere je nútená zabezpečovať výlučne jej matka, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Vychádzajúc z uvedených skutočností a prihliadajúc na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá v školskom roku 2015/2016 navštevuje posledný, t. j. 5. ročník na R. a prihliadajúc tiež na možnosti a schopnosti odporcu ako povinného, ktorého jediným zdrojom príjmu je len výsluhový dôchodok vyplácaný mu zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mesačne vo výške 612,51 eur, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t. j. odporcovi výživné na navrhovateľku zvýšil zo sumy 30 eur na sumu 100 eur mesačne od 13.05.2015, t. j. odo dňa podania návrhu zo strany navrhovateľky v predmetnom konaní a vo zvyšku návrh zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 13.05.2015 do 31.03.2016 v sume 742,90 eur súd v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu k povinnosti uhradiť navrhovateľke v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáhala určenia výživného vo výške 150 eur mesačne od 13.05.2015. Jej návrhu súd vyhovel sčasti tak, že odporcu zaviazal k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne od 13.05.2015 a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka bola v konaní proti odporcovi úspešná len čiastočne, avšak nakoľko rozhodnutie o výške plnenia odporcu záviselo od úvahy súdu, súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, ktoré si navrhovateľka uplatnila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 10.03.2016 vo výške 1.218,40 eur. Priznané trovy konania predstavujú podľa § 10 ods. 1, ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci á 210,81 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, účasť právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach dňa 08.07.2015, 20.10.2015 a 08.03.2016), za dva úkony právnej pomoci á 52,70 eur (účasť právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaniach dňa 18.11.2015 a 17.02.2016), 5 x režijný paušál á 8,39 eur a 2 x režijný paušál á 8,59 eur. Podľa uvedeného výpočtu trovy právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľke vznikli, predstavujú sumu 1.218,58 eur. Ako už bolo uvedené, navrhovateľka si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, advokátky W.. Q. I., písomným podaním zo dňa 10.03.2016 uplatnila právo na náhradu trov konania vo výške 1.218,40 eur, preto súd na základe uvedeného rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho vyhovujúcej výrokovej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň z takto zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové a právne závery. Poukázal predovšetkým na to, že navrhovateľka má XX rokov, teda je vo veku, kedy väčšina potomkov svojich rodičov je schopná samostatne sa živiť. Správanie navrhovateľky, ktorá sa s ním nijak nekontaktuje, považoval za spoločensky neprípustné, v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 43 ods. 2, 3 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Ďalej namietal, že navrhovateľka sa s ním ako otcom neradila o výbere vysokej školy a svojvoľne postupovala, aj keď denné štúdium na vysokej škole ukončila, len následne mu oznamovala, akú vysokú školu študuje a ročník, v ktorom študuje. Takéto správanie navrhovateľky, vzhľadom na jej vek XX rokov, považoval za rozpor s dobrými mravmi. Takisto za rozpor s dobrými mravmi považoval, s cieľom dosiahnuť vyšší príjem z titulu poberania sociálneho štipendia, že podala na súd voči svojim rodičom návrh na určenie výživného a klamala, že rodičia jej neposkytujú výživné. Takýto návrh podala v roku 2012, kedy bola v prvom ročníku už v poradí tretej vysokej školy. Vytýkal súdu, že sa tiež nevyporiadal ani so skutočnosťou, že navrhovateľka si svojvoľne zobrala našetrených 2.000 eur, ktorá suma by ňou požadovaným výživným pokryla minimálne 13 mesiacov. Z uvedených dôvodov považoval za rozpor s dobrými mravmi aj stanovenie dlžného výživného a jeho jednorazovú splatnosť. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko súd priznal navrhovateľke na výživnom 100 eur mesačne, čo predstavuje len 66 % úspešnosť a 34 % neúspešnosť, keďže navrhovateľka žiadala výživné vo výške 150 eur mesačne. Zároveň podotkol, že sa jednalo o spor medzi dcérou a otcom, a preto sú tu dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom on ako otec je vážne smrteľne chorý. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Poukázala na to, že napriek tomu, že odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu 30 eur mesačne, toto si neplnil. Ona to neriešila trestným oznámením jednak z dôvodu, že sa jednalo o jej otca, a keď videla, že všetku výživu zabezpečuje jej matka, radšej išla v lete brigádovať, aby si zarobila peniaze. Na naliehania otcovi požičala tieto peniaze, ktoré jej on odmietol vrátiť, napadol ju, dokopal, bránil ju brat aj mama a ušli pred ním a viac sa do domácnosti nevrátili. Nebolo to po prvýkrát, čo sa takto správal, predtým išli k sestre do M.. Odporca ju nikdy v štúdiu nepodporil, vždy jej nadával, ponižoval, mala zdravotné problémy, školu nezvládala, a preto bola nútená prestúpiť na R.. Odporca sa k nej nikdy nesprával ako rodič. Nakoľko sa jedná o výživné - nesporové konanie, nie je možné vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia vo výške 210,81 eur a režijný paušál 8,59 eur.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o zmeškanom výživnom a výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že zistený skutkový stav odôvodňuje zvýšenie výživného na navrhovateľku zo strany odporcu. Navrhovateľka v školskom roku 2015/2016 navštevuje posledný ročník R., je odkázaná na výživu a schopnosti a možnosti odporcu odôvodňujú zvýšenie výživného zo sumy 30 eur na sumu 100 eur mesačne od 13.05.2015.
Odvolací súd tento právny záver súdu prvého stupňa považuje za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Táto doba nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, ale je závislá na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Tradične za dôvod trvania vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné akceptovať prípravu dieťaťa na budúce povolanie riadnym denným štúdiom do dosiahnutia prvého najvyššieho stupňa vzdelania. Avšak aj v takomto prípade sa vyžaduje, aby študijné výsledky oprávneného dieťaťa vykazovali určitú kvalitu, a teda dôsledné plnenie si študijných povinností tak, aby dĺžka štúdia nepresiahla primeranú
dobu potrebnú na jeho absolvovanie, pokiaľ preto neexistovali dôvody. V danej prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je študentkou 5. ročníka denného štúdia na P., ktorú by mala ukončiť k 31.05.2016 a ďalej vyplýva aj to, že navrhovateľka už predtým mala študovať na T., ktoré štúdium neukončila. Preto bolo potrebné vyhodnotiť, vzhľadom na odvolaciu námietku odporcu, či takýto spôsob štúdia navrhovateľky odôvodňuje nepriznanie výživného. Odvolací súd je toho názoru, že i keď navrhovateľka neskončila predchádzajúce štúdium na vysokých školách, treba zohľadniť tú okolnosť, že posledné vysokoškolské štúdium končí v tomto študijnom roku 2015/2016 a týmto ukončením štúdia je pripravená na povolanie, ktorým si bude uspokojovať svoje odôvodnené potreby sama. Odvolací súd tiež poukazuje na konanie vedené Okresným súdom Považská Bystrica, sp. zn. 4P/34/2012, predmetom ktorého bol návrh navrhovateľky voči rodičom o určenie výživného z dôvodu, že navrhovateľka študuje 1. ročník denného štúdia na R.. V konaní bol uzavretý zmier uznesením zo dňa 10.04.2012, č.k. 4P/34/2012-17, podľa ktorého odporca 1) (otec) a odporkyňa 2) (matka) sa zaviazali prispievať na výživu navrhovateľky po 30 eur mesačne s účinnosťou od 20.03.202. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2012. I keď odporca v súčasnosti namieta, že uvedené konanie bolo vedené preto, aby navrhovateľka mohla poberať sociálne štipendium, z obsahu tohto spisu nevyplýva, že by odporca namietal túto skutočnosť, ani to, že nie je ochotný platiť výživné z dôvodu, že navrhovateľka predchádzajúce štúdium na vysokých školách neukončila. Pokiaľ teda odporca nenamietal túto skutočnosť v čase, keď navrhovateľka len začala študovať túto vysokú školu - R. fakultu a bola v 1. ročníku tejto fakulty, potom skutočnosť, že toto namieta až v tomto období, keď navrhovateľka študuje posledný ročník fakulty, čo dáva záruku, že práve toto štúdium ju pripravilo na jej povolanie, odvolací súd jeho odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. Ďalej odporca namieta, že zvýšenie výživného na navrhovateľku je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko navrhovateľka sa s ním nekontaktuje, nezaujíma sa o neho, nijakým spôsobom sa s ním neradila, pokiaľ išlo o výber vysokej školy, ktorá mala byť prípravou na jej budúce povolanie. V ustanovení § 75 ods. 2 Zákona o rodine sa uvádza, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. Odvolací súd však nevzhliadol v danej veci také dôvody, pre ktoré by bolo možné aplikovať uvedené zákonné ustanovenia. Odporca tvrdí, že navrhovateľka s ním neudržiava žiadny kontakt ako s rodičom, čo navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odôvodnila tým, že odporca sa k nej správal agresívne, keď sa stalo, že ju fyzicky napadol, musel ju brániť brat a matka, a preto sa od neho odsťahovali. Tiež uviedla, že prechádzajúce vysokoškolské štúdiu zanechala pre zdravotné problémy, odporca ju ponižoval, nadával jej a nikdy ju v štúdiu nepodporil. Z rozvodového rozsudku odporcu a matky navrhovateľky zo dňa 20.10.2015, č.k. 7C/204/2015-22 vyplýva, že matka navrhovateľky podala návrh na rozvod z dôvodu, že odporca bol agresívny, požíval alkoholické nápoje, čo odporca poprel a uviedol, že dôvodom ich nezhôd bola navrhovateľka, ktorá zanechala štúdium na vysokej škole a matku popudzovala proti nemu. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval stratu vzájomnej dôvery a citovej náklonnosti. Odvolací súd preto odporcom tvrdené správanie sa navrhovateľky k nemu nepovažoval za dôvod odopretia výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa súdnej praxe sa za rozpor s dobrými mravmi považuje také správne sa oprávnenej osoby, ktoré je jednoznačne vyvolané predovšetkým touto osobou. Ani skutočnosť, že navrhovateľka s odporcom neriešila vysokoškolské štúdium, nie je takýmto dôvodom. Ani ďalšiu námietku ohľadne sumy 2.000 eur, ktoré si navrhovateľka zobrala ako úspory, nepovažoval súd za dôvodnú, keď navrhovateľka tvrdila, že uvedenú sumu použila na svoju výživu, nakoľko odporca jej na výživu neprispieval. A napokon nie je opodstatnená ani námietka o jednorazovej splatnosti dlhu na výživnom, keď mal súd preukázané, že odporcovi bolo v mesiaci február 2015 vyplatené odchodné v celkovej výške 9.863,55 eur netto a odporca neuviedol, že by túto sumu už nemal k dispozícii.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o zmeškanom výživnom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Za dôvodnú však odvolací súd považoval námietku ohľadne výroku o náhrade trov konania. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď vychádzal z toho, že rozhodnutie o výške plnenia odporcu záviselo od úvahy súdu. Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa nezdieľa. Aj spory o výživné medzi plnoletým dieťaťom a rodičom sa považovali za sporové konanie, a preto pri rozhodovaní o trovách konania treba vychádzať zo zásady úspech v konaní podľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. možno aplikovať len v prípadoch, keď súd určuje výšku nároku podľa § 136 O.s.p. V danom prípade však výška výživného nie je takým nárokom, ktorý by sa mal určovať podľa § 136 O.s.p. Preto odvolací súd v danej veci pri rozhodovaní o náhrade
trov konania postupoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka sa domáhala zvýšenie výživného zo sumy 30 eur na sumu 150 eur mesačne, súd prvého stupňa zvýšil výživné zo sumy 30 eur na sumu 100 eur mesačne. Predmetom konania bola tak výška výživného 120 eur a priznaná vo výške 70 eur mesačne. Navrhovateľka bola takto úspešná vo výške 58,33 % a neúspešná vo výške 41,63 %. Pomerný úspech navrhovateľky tak predstavoval 16,70 % (58,33 - 41,63), čo odvolací súd posúdil ako nepatrný, a preto bolo namieste rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej navrhovateľke priznal náhradu týchto trov vo výške 159,64 eur. Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenie za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1, 3, § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - písomné vyjadrenie k odvolaniu á 151,05 eur (70 x 12 x 5) + režijný paušál 8,59 eur, spolu 159,64 eur.
Odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Okolnosť, že medzi účastníkmi je príbuzenský vzťah, takýto dôvod nezakladá.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .