Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/36/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: J. V., s.r.o. so sídlom B. XXX, U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: R. W. & U., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 5, Bratislava - mestská časť Staré Mestom, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2022,

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10. marca 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/2022 zo dňa 10.03.2022, ktorým žalovaný podľa o správne daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021, ktorým bol v zmysle daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie október 2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Rozdiel dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti G. s.r.o. za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu W. H., 22.11.2018, Zimný Štadión B. T., H. a od spoločnosti K - production, s.r.o. na základe zmluvy o reklamnej spolupráci za mesiac október pre porušenie ustanovení a v nadväznosti na zákona o DPH a z dôvodu posúdenia zdaniteľného plnenia ako sponzoring.

2. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Dodanie od dodávateľa G. s.r.o. súviselo s reklamnou prezentáciou loga a obchodného mena žalobcu ako reklamného partnera podujatia Koncert W. H.. Dodanie od dodávateľa K - production, s.r.o. súviselo s reklamnou prezentáciou loga a obchodného mena žalobcu ako reklamného partnera podujatia uskutočneného na Futbalovom štadióne v Topoľčanoch. Žalovaný predmetné dodania posúdil nie ako reklamu, ale ako sponzoring, ktorý sám osebe nie je predmetom DPH a pri jeho poskytnutí nevzniká daňová povinnosť v súvislosti s DPH. Žalovaný sa obmedzil iba na subjektívne posúdenie predmetných dodaní bez ohľadu na širší koncept reklamy ako takej. Žalovaný nepovažoval obsah predmetných dodaní za dostatočne agresívny na to, aby naplnili definíciu reklamy, preto posúdil toto dodanie ako sponzoring napriek tomu, že je to zjavne vo faktickom a vecnom rozpore so skutkovým stavom a so zámerom žalobcu vyjadreným v uzavretých zmluvách. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XSžf/XX/XXXX. Podľa

žalobcu nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k názoru, že logo žalobcu bolo na reklamných materiáloch uvedené z dôvodu, že podujatie finančne podporil. Podľa žalobcu všeobecná vedomosť verejnosti o existencii tej-ktorej obchodnej značky nesmie byť jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní toho, či v predmetnom prípade ide o reklamu alebo sponzoring. Na spoločenskej udalosti, na ktorej došlo k predmetným dodaniam, sa zúčastnili aj obchodní partneri žalobcu ako jedna z hlavných cieľových skupín, na ktorých bola reklama podľa predmetný dodaní zameraná. Predmetné dodania majú potenciál vyvolať u ich adresátov pocit serióznosti a etablovanosti žalobcu ako obchodného partnera aj u širšej verejnosti ako sú priami obchodní partneri, ktorí sa podujatí zúčastnili. Obchodná značka žalobcu je na slovenskom trhu vďaka predaju kozmetiky rozpoznateľná. Prezentácia žalobcu necielila iba na verejnosť ako takú, ale priamo na obchodných partnerov, ktorí sa podujatí zúčastnili. Efekty zverejňovania loga alebo obchodného mena v súvislosti so spoločenskou udalosťou sú doprovodom pre obchodnú a reklamnú stratégiu žalobcu, prispievajú k jeho etablovanosti a majú jasný potenciál podnecovať potenciálnych alebo existujúcich obchodných partnerov žalobcu uskutočniť so žalobcom zdaniteľné plnenia. Ak správca dane nevidí obchodný význam prezentácie loga alebo obchodného mena bez zreteľného vymenovania ponúkaných tovarov a služieb v ekonomickom živote, popiera tým zmysel kritickej časti činnosti marketingových reklamných agentúr. Ďalej poukázal na to, že zákon ani kasačný súd nevyžadujú, aby na základe určitej reklamy získal objednávateľ nových zákazníkov.

3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadruje ku skutočnému prezentovanému úmyslu a zámeru žalobcu, ale iba opakovane poukazuje na svoj vlastný subjektívny a žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nepodložený vyfabulovaný názor, že žalobcovi v skutočnosti nešlo o kúpu reklamného priestoru, ale o sponzoring. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, v rozpore so zásadou neutrality. Konštatovanie žalovaného, že účelom konania žalobcu bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane je jeho zjavným nepochopením základných princípov fungovania DPH vrátane zásady neutrality. DPH z predmetného dodania mal zaplatiť dodávateľ. Žalovaný v rozhodnutí spomína pojmy daňový únik a daňová výhoda, pričom tieto sú rozdielnymi pojmami. Argumentácia žalovaného je preto nezrozumiteľná.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie, ktoré dôvodne spochybnilo uplatnenie odpočítania dane zo zdaniteľných obchodov od dodávateľov G. s.r.o. a K - production, s.r.o.. Z dôkazov predložených žalobcom týkajúcich sa podujatia koncertu W. H. ako aj z fotografií o umiestnení loga v priestoroch hracej plochy na futbalovom štadióne Topoľčany je zrejmé, že na reklamných materiáloch podujatia bolo umiestnené logo žalobcu, teda tam nebol umiestnený žiadny odkaz na službu, výrobok a iných výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný platiteľom. Účastník kultúrneho podujatia tak dostal len informáciu o existencii podnikateľského subjektu a o skutočnosti, že tento podporil kultúrne podujatie. Nedostal informáciu o výrobkoch, činnosti, cenách atď.. Informácia v podobe loga má len informatívny charakter, logo žalobcu samo osebe nemôže napĺňať podstatu reklamy. Účelom informácie v podobe loga nie je podpora predaja a nákupu. Adresát informácie sa tak nedozvie ani len základnú informáciu, čím sa žalobca zaoberá, aký tovar a službu ponúka. Z dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca podporoval sponzorskými príspevkami kultúrne a športové podujatia, tento príspevok v čase realizácie dodaných služieb nebol daňovo uznateľným výdavkom a taktiež nebol predmetom DPH. Z uvedeného dôvodu zúčastnené daňové subjekty predstierali poskytnutie služby, pričom v skutočnosti sa jednalo o sponzorské príspevky na spropagovanie mena žalobcu. Keďže sponzoring nie je predmetom DPH, nevzniká pri jeho poskytnutí daňová povinnosť v zmysle zákona o DPH a nemôže ani vzniknúť právo na odpočítanie dane.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa a nasl. (ďalej len ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol tak, že žalobe priznal úspech a rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov správny súd ďalej zistil nasledovné:

7. Dňa 11.08.2020 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za jún až október 2018.

8. Za október 2018 si žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti G. s.r.o. č. XXXXXXX za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou koncertu W. H., 22.11.2018, F. D. B. T., H.. Faktúra mala daňový základ XX.XXX,- eur, DPH 20% v sume X.XXX,- eur. Za október 2018 si žalobca uplatnil odpočet DPH aj z dodávateľskej faktúry od spoločnosti K - production, s.r.o. č. XXXXXXX na základe zmluvy o reklamnej spolupráci za mesiac október na základe zmluvy o reklamnej spolupráci. Faktúra mala daňový základ XXX,- eur, DPH 20% v sume XX,- eur.

9. Rámcovou zmluvou zo dňa 30.01.2018 sa spoločnosť G. s.r.o. zaviazala, že so žalobcom uzavrie zmluvu o reklame, predmetom ktorej bude spolupráca v oblasti reklamných služieb a propagácie žalobcu na podujatí - Y. W. H., XX.XX.XXXX, F. štadión B. T. H.. Zmluvou o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 15.05.2018 sa spoločnosť G. s.r.o. zaviazala umiestňovať reklamné formáty žalobcu prostredníctvom ich odvysielania na LED veľkoplošnej obrazovke v Topoľčanoch umiestnenej pri budove Biznis X. G. v súlade zo zadaním (objednávkou) objednávateľa a žalobca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú cenu, ktorá bude definovaná v príslušnej objednávke. Zmluvou o reklame zo dňa 12.12.2018 sa spoločnosť G. s.r.o. so žalobcom dohodla na spolupráci v oblasti reklamy a propagácie žalobcu za účelom zvýšenia prosperity a zisku na podujatí exkluzívnom galakoncerte Lucie H. dňa XX.XX.XXXX na zimnom štadióne B. T. v H. s tým, že kampaň bude prebiehať v mesiacoch apríl až november 2018 s cenou XX.XXX,- eur s tým, že v mesiaci august bude fakturovaná suma X.XXX,- eur, v mesiaci september bude fakturovaná suma X.XXX,- eur a v mesiaci október bude fakturovaná suma XX.XXX,- eur.

10. Zmluvou o reklamnej spolupráci sa spoločnosť K- production, s.r.o. zaviazala propagovať žalobcu na podujatí (zápasy a podujatia konané na Futbalovom štadióne v Topoľčanoch od 01.01.2018 do 31.12.2018) ako reklamného partnera tým, že umiestni logo v priestoroch hracej plochy a umožní umiestnenie reklamných a propagačných materiálov za odplatu 200,- eur mesačne + DPH v dobe splatnosti.

11. Dňa 28.09.2020 správca dane vypočul I. W., konateľa žalobcu, ktorý sa vyjadril k obchodnej spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou G. s.r.o. a K - production, s.r.o..

12. Dňa 16.09.2020 bol vypočutý svedok Ing. U. I., bývalý konateľ spoločnosti K - production, s.r.o.. Svedok potvrdil spoluprácu so žalobcom, ktorá sa týkala reklamných služieb.

13. Dňa 19.05.2019 bol vypočutý svedok M. K., bývalý konateľ spoločnosti G. s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť v danej dobe vykonávala reklamnú a marketingovú činnosť, podieľala sa na spoluorganizovaní kultúrnych podujatí. Pre klientov zabezpečovala propagáciu mena a loga spoločností. Medzi najväčšie dodávateľov spoločnosti patrili G. production s.r.o. a Z. G. s.r.o.. V roku 2018 sa spoločnosť podieľala pri organizovaní podujatí koncertu W. H. a Y. K.. Pri prezentácii koncertu W. H. 22.11.2018 zabezpečovala spoločnosť pre žalobcu celú reklamnú kampaň. Na začiatku kampane dostali od žalobcu logo spoločnosti, každý subjekt dostával v rámci svojho reklamného balíka niekoľko VIP vstupeniek na podujatie, každý z klientov zabezpečil do VIP zóny nejaké reklamné predmety svojej spoločnosti, detaily prezentácie žalobcu boli uvedené v hodnotiacej správe. Zmluvu o reklame uzavrel so žalobcom až dňa 12.12.2018 z dôvodu, že v rámcovej zmluve bolo uvedené, že do 30 dní sa má uzavrieť zmluva o reklame. Fakturácia prebiehala iba v obdobiach august a október 2018 z dôvodu, že žalobca chcel platiť iba v týchto mesiacoch. Na začiatku si žalobca objednal balík v stanovenej sume a potom sa dohodlo v koľkých a v akých splátkach to zaplatí. Fakturácia nezodpovedala vždy danému mesiacu, nakoľko reklamná kampaň prebiehala celé obdobie.

14. O výsledku daňovej kontroly správca dane spísal protokol z daňovej kontroly zo dňa 12.07.2021, ktorý bol spoločne s výzvou doručený žalobcovi dňa 14.07.2021. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril k zisteniam uvedeným v protokole.

15. Rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.09.2021 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.040,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 z dôvodu

neuznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti G. s.r.o. a K - production, s.r.o.. Správca dane dospel k záveru, že zdaniteľné plnenie je v skutočnosti sponzorským odkazom, ktorý v čase dodania nebol predmetom zákona o DPH, teda nebol službou za protihodnotu v zmysle zákona o DPH, a tým neboli naplnené ustanovenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že uvedeným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z titulu prijatia sponzorstva, keďže sponzorstvo nie je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 zákona o DPH.

16. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.03.2022, ktorým prvostupňové rozhodnutie správu dane potvrdil stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.

17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

18. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/> správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

19. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

20. Podľa § 24 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

21. Podľa § 24 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/>daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

22. Podľa a o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

26. Podľa a o reklame (ďalej aj zákon o reklame) podľa tohto zákona reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu a produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

27. Po preskúmaní správnej žaloby a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho spisu senát správneho súdu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je potrebné zrušiť. 28. Dôvodom nepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti G. s.r.o. a K - production, s.r.o. správnymi orgánmi bola skutočnosť, že nešlo o dodávku reklamných služieb, ktoré by slúžili na zabezpečenie a udržanie príjmov, ale išlo o sponzoring. V minulosti sa správny súd opakovane stotožnil s názorom správcu dane a žalovaného ohľadne posudzovania sponzorského odkazu, ako predmetu plnenia, ktorý nemôže byť zaťažený odpočtom DPH. Avšak v dôsledku vývoja judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (viď napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 28.02.2022, sp. zn. zo dňa 26.04.2022, resp. zo dňa 27.06.2022) prehodnotil právny názor na predmet plnenia sponzoringu ako predmetu, ktorý nepodlieha DPH. Správny súd v dôsledku vývoja judikatúry musí s ohľadom na uvedené konštatovať, že záver žalovaného o nesplnení podmienok žalobcu na odpočítanie DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnom právnom základe. Správca dane i žalovaný vychádzali zo zistenia, že žalobca bol prezentovaný na podujatiach ako reklamný partner formou loga, pričom uzavreli, že išlo o sponzoring, ktorý nie je v zmysle predmetom dane. Takýto záver podľa správneho súdu, s poukazom na najnovšiu aplikačnú prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nemá oporu v . Naopak, z citovaného ust. vyplýva, že predmetom DPH je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, pričom v posudzovanom prípade sa javí, že medzi účastníkmi nie je sporné, že atribúty služby naplnené boli (propagácia loga je službou), rovnako ako atribút protihodnoty (finančné vyjadrenie protihodnoty vyplýva z predmetnej faktúry) a bolo uskutočnené v tuzemsku zdaniteľnou osobou. Vychádzajúc z uvedeného je potom jednoznačné, že záver žalovaného a správcu dane o nesplnení podmienok zo strany žalobca pre odpočet DPH zo sporných faktúr je predčasný a založený na nesprávnej interpretácii príslušných ustanovení .

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. XXSžfk/XX/XXXX zo dňa 26.04.2022 dospel k záveru: „že na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu nazveme sponzoringom alebo reklamou. Zákon o DPH totiž explicitne zo svojho režimu služby spojené so sponzorským odkazom nevyníma. V zmysle zákona o DPH je teda jednoznačne možné považovať za aj umiestnenie loga (obchodného mena) sťažovateľa na pretekárskych vozidlách, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby (, , , zákona o DPH).“ Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku zároveň vyjadril, „že pre posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH daňovým subjektom nie je v samotnej podstate veci rozhodujúci charakter sťažovateľom zvolenej prezentácie loga, ale jej súvis s ďalšími dodávkami tovarov a služieb sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou. Aby si sťažovateľ mohol oprávnene odpočítať DPH z takto deklarovanej reklamnej služby musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe.“

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. XXSžfk/XX/XXXX zo dňa 28.02.2022 vyslovil právny názor: „zákon o DPH na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom zmysle, že by povedzme služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu boli zákonom explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Legálne definície týchto pojmov neupravujú daňové predpisy, ale o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), resp. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sa reklamou rozumie predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj obchodné meno podnikateľa ( b/ ). Pojem sponzoring definuje ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla ( ). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že

sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity. Naproti tomu jasným ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu.“

31. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p., ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

33. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na vývoj judikatúry bolo právne posúdenie otázky sponzoringu, ako predmetu plnenia, kde nemožno uplatniť DPH, nesprávne (predčasné). Ako už bolo uvedené, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný vo veci rozhodol predčasne a na základe nesprávnej interpretácie príslušných ust. , keď záver o nesplnení podmienok odpočtu DPH založil len na tom, že v posudzovanom prípade nešlo o reklamné služby, ale o sponzoring, ktorý nie je predmetom DPH. Takýto právny záver nemá oporu v . Takýmto postupom zaťažil žalovaný svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci.

34. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, a teda, že žalobná námietka (žaloba) je v tomto smere dôvodná, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ktoré trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 žalovanému na ďalšie konanie.

35. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá S.s.p.), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodní.

36. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).

37. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).