Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/48/2022

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: T. O., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XXXX/XX, XXX XX H. H., pr. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: U. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XXXX/XX, XXX XX S., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd u k l a d á žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Martin, obci S., katastrálnom území S., vedených Okresným úradom Martin, katastrálnym oddelením, na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX, S., postavená na parcele C KN č. XXXX/X, stavba bez súpisného čísla, Z., postavená na parcele C KN č. XXXX/X, stavba bez súpisného čísla, H., postavená na parcele C KN č. XXXX/X, ďalej ako pozemky parcela C KN č. XXXX/ X, o výmere 557 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 9 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 1205 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 329 m2, zastavaná plocha a nádvorie, priamym predajom tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa podľa čl. V ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu o platnosti čl. V ods. 1 písm. b) tejto zmluvy.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaný na tunajšom súde dňa 25.07.2022 zamieta.

III. Žalobca je p o v i n n ý do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti čl. V ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX, ktorej stranami budú žalobca a žalovaná.

IV. Žiadnej zo strán sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 25.07.2022, sa žalobca proti žalovanej domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva veriteľa vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/ XXXX, a to akýmkoľvek spôsobom, až do rozhodnutia súdu o platnosti tejto zmluvy. Záložné právo bolo uvedenou zmluvou zriadené na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Martin, obci S., katastrálnom území S., vedených Okresným úradom Martin, katastrálnym oddelením, na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX, S., postavená na parcele C KN č. XXXX/X, stavba bez súpisného čísla, Z., postavená na parcele C KN č. XXXX/X, stavba bez súpisného čísla, H., postavená na parcele C KN č. XXXX/X, ďalej ako pozemky parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 557 m2, zastavaná plocha

a nádvorie, parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 9 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 1205 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela C KN č. XXXX/X, o výmere 329 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len záloh, resp. založené nehnuteľnosti).

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca ako záložca uzatvoril so žalovanou ako záložnou veriteľkou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o zriadení záložného práva, a to na zabezpečenie pohľadávky žalovanej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalovaná ako veriteľka poskytla žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku v sume 100.000,- € poukázaním sumy bezhotovostným prevodom na účet žalobcu. Záložné právo bolo predmetnou zmluvou zriadené k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je žalobca. Dňa 14.07.2022 právny zástupca žalovanej zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, ktorým oznámil žalobcovi výkon záložného práva k zálohu priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa v zmysle čl. V. ods. 1 písm. b) druhá odrážka zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. iným postupom priameho predaja, nie formou ponukového konania. Žalobca uviedol, že v súčasnosti mu plynie lehota v zmysle . Zároveň žalobca uviedol, že má za to, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatná pre opakovaný rozpor so zákonom, neurčitosť ustanovení a teda ich absolútnu neplatnosť, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca videl neplatnosť predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva v jej čl. V. ods. 1 a ods. 3, ktorá spočíva v ods. 1 uvedeného článku zmluvy v nedostatočnej špecifikácii, resp. neurčitosti postupu záložného veriteľa pri priamom predaji zálohu, obzvlášť pri spôsobe výkonu záložného práva, ktorý si vybrala žalovaná (čl. V ods. 1 písm. b/ druhá odrážka zmluvy o zriadení záložného práva) a v rozpore zmluvy s dobrými mravmi, ktorý rozpor spočíva v možnosti žalovanej ako záložnej veriteľky predať záloh pod hranicou najnižších podaní uvedených v ustanoveniach o dobrovoľných dražbách. Podľa názoru žalobcu je obchádzaním zákona a v rozpore s dobrými mravmi tiež úmyselne neurčité dojednanie spôsobu výkonu záložného práva tak, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a úmyselné obchádzanie ustanovení zákona o dražbách tak, aby žalobca nemal možnosť brániť sa voči krokom veriteľa. Žalobca konštatoval, že neplatnosť ustanovení o spôsobe výkonu záložného práva má za následok neplatnosť celej záložnej zmluvy, keď je toto jeho základnou náležitosťou. Neplatnosť predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva v jej čl. V. ods. 3 spočíva podľa žalobcu v skutočnosti, že zmluva v tomto ustanovení odporuje zákonu, pretože toto ustanovenie zmluvy umožňuje záložnej veriteľke pri výkone záložného práva prevziať záloh do držby, a to osobne alebo prostredníctvom splnomocnených tretích osôb, čím umožňuje záložnej veriteľke získať práva vlastníka ešte predtým, než dôjde k samotnému výkonu záložného práva. Aj táto skutočnosť podľa názoru žalobcu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

3. K návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy: oznámenie Okresného úradu, katastrálneho odboru, zo dňa 15.07.2022 k P XXX/XXXX, zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľkou, oznámenie žalovanej zo dňa 14.07.2022 o začatí výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. S. s údajmi platnými ku dňu 20.07.2022, rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru, zo dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX, zavkladovanú pod V XXXX/XX - X.

4. Podľa , a (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa písm. d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

10. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Podľa a (2) v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

14. Podľa a (1) záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. (2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa a (1) začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

17. Podľa , a (1) predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. (3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný

informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. (8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

18. Podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) (6) vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať, resp. osvedčiť existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Navrhovateľ musí tiež osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť neodkladným opatrením nejakú povinnosť alebo zákaz, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, respektíve k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako nemožno ničím nahradiť ani osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo jeho existujúce právo ohrozené.

20. Nakoľko súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, je povinný poskytnúť ochranu jednak tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, avšak v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah.

21. Súd preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojené listinné dôkazy a dospel k záveru, že žalobca osvedčil ako dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, tak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou, čo sa týka výkonu záložného práva priamym predajom tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa podľa čl. V ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX.

22. Z predložených listinných dôkazov, a to zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanou ako veriteľkou a žalobcom ako dlžníkom (ďalej len Zmluva o pôžičke), zo zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanou ako záložnou veriteľkou a žalobcom ako záložcom (ďalej len Zmluva o zriadení záložného práva) a z rozhodnutia Okresného úradu Martin, odboru katastrálneho, zo dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX má súd osvedčené, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, ktorej reálne plnenie osvedčuje oznámenie žalovanej zo dňa 14.07.2022 o začatí výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam a ktorej reálne plnenie žalobca nepopiera, ktorá Zmluva o pôžičke bola zabezpečená záložným právom k založeným

nehnuteľnostiam zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva a vloženým do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XXXX. Predložením oznámenia žalovanej zo dňa 14.07.2022 o začatí výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX k.ú. S. osvedčil žalobca tiež skutočnosť, že žalovaná z pozície záložnej veriteľky začala výkon záložného práva priamym predajom založených nehnuteľností podľa čl. V. ods. 1 písm. b) druhá odrážka Zmluvy o zriadení záložného práva. Uvedené skutočnosti osvedčuje aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. S. podľa stavu platného dňa 20.07.2022 predložený žalobcom, obstaraný z J..G..Z. a výpis z rovnakého listu vlastníctva podľa stavu platného ku dňu 15.08.2022 obstaraný súdom na rovnakej webovej stránke. Z týchto osvedčených skutočností vyplýva, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas plynutia lehoty podľa ust. , po uplynutí ktorej žalovaná môže reálne vykonať priamy predaj zálohu podľa čl. V ods. 1 písm. b) druhá odrážka Zmluvy o zriadení záložného práva. Tým v spojení s nasledujúcimi právnymi závermi žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

23. Z listinných dôkazov má súd osvedčené, že žalovaná ako záložná veriteľka začala vykonávať záložné právo priamym predajom na základe takého ustanovenia Zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa súdu javí ako neplatné podľa ustanovenia . Ide o čl. V ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva druhá odrážka. Podľa tohto ustanovenia Zmluvy o zriadení záložného práva záložný veriteľ môže pri priamom predaji zálohu zvoliť aj iný postup (ako je priamy predaj zálohu ponukovým konaním), pričom je však povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Takáto formulácia priameho predaja zálohu je v podstate len odcitovaním ust. bez určenia konkrétnych podmienok, ktoré by tento spôsob predaja v tomto konkrétnom zmluvnom vzťahu bližšie špecifikovali, prípadne by slúžili ako ochrana záložcu pred zneužitím výkonu záložného práva záložným veriteľom. Súd má za to, že takto formulovaný spôsob priameho predaja zálohu nie je dostatočne určitý a preto je možné Zmluvu o zriadení záložného práva v tejto časti vyhodnotiť ako neplatnú (, ).

24. Vzhľadom na právo záložného veriteľa vybrať si ktorýkoľvek zo spôsobov výkonu záložného práva a po začatí výkonu ho zmeniť kedykoľvek počas výkonu záložného práva ( a ) má súd za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami aj vo vzťahu k ostatným spôsobom výkonu záložného práva, ktorej sa v konečnom dôsledku žalobca aj domáha. V tejto relácii sa súdu javí rovnako ustanovenie čl. V ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva prvá odrážka ako neplatné podľa . V citovanom ustanovení zmluvy je dohodnutý priamy predaj ponukovým konaním. Aj keď podmienky postupu pri takomto priamom predaji sú v uvedenom zmluvnom dojednaní uvedené určito, umožňujú záložnému veriteľovi pri voľbe tohto spôsobu výkonu záložného práva ako prvého už od začiatku výkonu záložného práva predať založené nehnuteľnosti výrazne pod cenu (hneď v druhom ponukovom predaji - vzhľadom na znenie citovaného zmluvného ustanovenia akoby v druhom kole ponukového predaja - aj za menej ako 50 % hodnoty určenej znaleckým posudkom) a v zásade umožňujú záložnému veriteľovi vyberať si kupca (záložný veriteľ si vyhradzuje právo neprijať žiadnu ponuku). Týmto spôsobom môže záložný veriteľ obchádzať zákon o dobrovoľných dražbách, ktorý stanovuje podmienky predaja založených nehnuteľností pre záložného veriteľa prísnejšie ( zákona o dobrovoľných dražbách) a prípadne predať záloh aj za zlomok jeho ceny kupcovi, ktorého si vyberie, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Je síce pravda, že singulárnou funkciou záložného práva je uhradzovacia funkcia (v prípade nesplatenia zabezpečovanej pohľadávky dlžníkom riadne a včas), právnu ochranu však nemá požívať také jej plnenie, ktoré možno ľahko zneužiť proti záložcovi. Na viac súd zobral zreteľ aj na ďalšie zmluvné dojednania, konkrétne žalobcom namietaný čl. V ods. 3 Zmluvy o zriadení záložného práva v spojení s ods.1 uvedeného článku zmluvy in fine, ktoré umožňujú žalovanej v prípade, že žalobca neuhradí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, prenajať záloh a postupne si z nájomného uhrádzať dlh žalobcu.

25. V tejto súvislosti neušlo pozornosti súdu, že žalobca namietal neplatnosť čl. V ods. 3 Zmluvy o zriadení záložného práva čo do oprávnenia záložného veriteľa prevziať záloh do držby (osobne alebo prostredníctvom splnomocnených tretích osôb), súd sa však s týmto jeho záverom nestotožňuje.

26. Práva a povinnosti záložného veriteľa a záložcu vo vzťahu k užívaniu zálohu sú upravené zákonom a od tejto úpravy je možné sa odchýliť len tam, kde to zákon umožňuje. Držba zálohu je upravená v ust. a tak, že záloh je, s výnimkou prípadu posesórneho záložného práva (záložné právo, ktoré vznikne odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi), v užívaní a teda aj v držbe záložcu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. V tomto prípade Zmluva o zriadení záložného práva v čl. V ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva in fine obsahuje dohodu zmluvných strán, ktorá oprávňuje záložného veriteľa prenajať záloh nájomcovi a uspokojiť svoju pohľadávku z nájomného alebo s nehnuteľnosťou iným spôsobom disponovať vrátane splnomocnenia záložného veriteľa záložcom ku všetkým potrebným úkonom, ktoré sú s nájmom zálohu a s jeho nakladaním spojené. Vzhľadom na uvedené súd nedospel k záveru, že by ustanovenie čl. V ods. 3 Zmluvy o zriadení záložného práva bolo rozporné so zákonom a z toho dôvodu za neplatné. Na viac, toto ustanovenie zmluvy nie je spôsobilé vyvolať neplatnosť zmluvy vo vzťahu ku ktoréhokoľvek spôsobu výkonu záložného práva žalovanou ako záložným veriteľom, pretože sa jedná o také zmluvné dojednanie, ktoré môže, ale nemusí byť zmluvnými stranami dohodnuté a ktoré nie je zákonnou ani zmluvnou podmienkou pre výkon záložného práva záložným veriteľom.

27. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zdržania sa výkonu záložného práva akýmkoľvek spôsobom dôvodil s ohľadom na už uvádzanú neplatnosť čl. V ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva tým, že neplatnosť ustanovení o spôsobe výkonu záložného práva má za následok neplatnosť celej záložnej zmluvy, keď je toto jej základnou náležitosťou. S týmto právnym záverom žalobcu sa súd nestotožnil. Obligatórnymi náležitosťami zmluvy o zriadení záložného práva sú podľa a určenie zabezpečenej pohľadávky (a ak nie je určená v zmluve jej hodnota, tak aj najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje) a určenie zálohu. Spôsoby výkonu záložného práva nie sú obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva. V prípade, že sa spôsob výkonu záložného práva v zmluve o zriadení záložného práva nedohodne, alebo je dohoda o spôsobe záložného práva z nejakého dôvodu neplatná, môže záložca záložné právo vykonať ešte zákonom stanovenými spôsobmi: predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov ( ). Na viac v tomto prípade sú v Zmluve o zriadení záložného práva okrem priameho predaja (čl. V ods. 1 písm. b/ zmluvy) dohodnuté ešte ďalšie dva spôsoby výkonu záložného práva - predaj zálohu na dražbe (čl. V ods. 1 písm. a/ zmluvy) a predaj zálohu podľa osobitných zákonov napr. v exekučnom konaní (čl. V ods. 1 písm. c/ zmluvy), ktoré neboli dojednané v rozpore so zákonom či dobrými mravmi alebo neurčito a preto sa súdu dojednania Zmluvy o zriadení záložného práva ohľadom týchto ostatných spôsobov výkonu záložného práva bez ďalšieho javia ako platné.

28. Pretože žalobca navrhoval upraviť pomery strán neodkladným opatrením do rozhodnutia súdu o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva s tým, že žalobca mieni iniciovať konanie o určene neplatnosti tejto zmluvy, uložil mu súd v zmysle ust. povinnosť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia iniciovať konanie o určenie neplatnosti tých ustanovení Zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa súdu javia ako neplatné, v ktorom budú stranami žalobca a žalovaná.

29. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel vo vzťahu k dvom spôsobom výkonu záložného práva (priamym predajom ponukovým konaním a priamym predajom inak) a vo vzťahu k dvom spôsobom výkonu záložného práva (predajom na dražbe a predajom podľa osobitných zákonov) návrh zamietol, je žalobca úspešný v 50 % predmetu konania a žalovaná tiež v 50 % predmetu konania. Preto súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin (ust. ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.